Igor Miko

Základom ošetrenia pri zastavení dýchania a srdcovej činnosti spôsobených bleskom, je oživovanie. Môže byť úspešné aj po oneskorenom započatí. Pri súčasnom zasiahnutí viacerých osôb, majú takto postihnutí prioritu! Ak trvá riziko blesku a bezpečnosť zachraňujúcich je ohrozená, pripúšťa sa začať s oživovaním až po vyprostení poraneného. V školeniach treba klásť väčší dôraz na účinné oživovanie a prevenciu zasiahnutia bleskom. Pri ošetrení nepriamych poranení sa riadime zásadami prvej pomoci.

Všeobecné údaje

V atmosfére sa každú sekundu odohráva asi 1800 búrok a povrch zeme zasiahne okolo100 elektrických výbojov (v Rakúsku zasiahne blesk ročne 7 - 8 ľudí, to znamená výskyt 0.1 na 100 000 osôb, 1 až 2 z nich pritom zomrú). Expozícia blesku závisí hlavnej od správania ľudí. Najviac postihnutých sú muži vo veku 30 – 40 rokov, 1/3 zasiahnutí je pri práci. Najviac prípadov je v mesiacoch máj až august, v čase medzi 16. - 18. hod. Väčšina prípadov je mimo budov, pri kempovaní, turistike, plávaní. Asi 10 % pri transporte autom, loďou, alebo lietadlom. Nejde väčšinou o priamy zásah, ale účinok blúdivých prúdov a plošného napätia („krokového“, alebo vo vode). Nepriame poranenia vznikajú pri páde zasiahnutého, alebo od padajúcich premetov.

Trocha fyziky

Klesajúci chladný vzduch tlačí nahor prehriaty a vlhký. Tam dochádza ku kondenzácii vodných pár. Tvoria sa aj niekoľko km vysoké, kopovité oblaky. V ich centre prúdi vzduch podobne ako v komíne. Vodné kvapky vo výške zamrznú. Vzniká elektrické napätie. Pozitívny náboj sa hromadí na ľadových kryštáloch v hornom, a negatívny na vodných kvapkách v dolnom póle oblakov. Keď potenciálový rozdiel prekročí odpor vzduchu pri viac ako 30000 V, dôjde k jeho vybitiu cez „kanál“ postupne ionizovaného vzduchu. Pri najčastejšej forme blesku, prebehne viac vetiev výboja. Na zemi, pod búrkovými mrakmi sa hromadí pozitívny náboj, hlavne na „špici“ exponovaných objektov a vzniká elektrické pole. Tieto rizikové miesta bývajú vysoké 10 až 100 m a stávajú sa vhodnými miestami pre vyrovnanie elektrických potenciálov. V 90 % však blesky prebiehajú vnútri mrakov a medzi nimi.

Porovnanie účinkov elektrického prúdu a blesku na človeka

Z lekárskeho hľadiska, dochádza pri kontakte s elektrickým prúdom v domovej sieti najčastejšie k poruchám srdcového rytmu až k zastaveniu srdcovej činnosti. Pri vysokom napätí medzi 1000 až 360000 V, bývajú veľkoplošné popáleniny, často až 3. stupňa, spojené so šokom. Blesk, s mnohonásobne vyšším napätím a intenzitou však spôsobuje úraz. Jeho „úder“ totiž trvá iba 0.0001 až 0.003 sekundy. Toto extrémne krátke pôsobenie na kožu, spôsobí ťažké popáleniny len veľmi zriedka. Prúd o vysokej energii prebehne hlavne vonkajškom vodiča (pot, dažďová voda, kovové súčasti odevu). Takéto šírenie a prudké vyparenie vody, môžu vyvolať na koži povrchové popáleniny (v podobe vetvičiek paprade).

Poškodenia spôsobené bleskom

Hneď po zasiahnutí bývajú: strata vedomia, ochrnutie, zastavenie dýchania, popáleniny, poranenia vnútorných orgánov a krvácania. Asi u 1/3 zasiahnutých dochádza ku kŕčovitému stiahnutiu srdcového svalu, po ktorom nasleduje rôzne dlhé zastavenie jeho činnosti.
Často sa sama zakrátko obnoví, inokedy však až po určitom čase oživovania. Srdce môže zlyhať aj druhotne, pre prerušenú dodávku kyslíka pri dlhšom ochrnutí dýchacieho centra. Vyskytujú sa aj rôzne poškodenia pľúc, napr. pneumotórax, krvácanie do hrudníka a i. Nízky elektrický odpor nervového systému vysvetľuje jeho vysokú zraniteľnosť prúdom. Bývajú krátke poruchy vedomia až hlboké bezvedomie, kŕče podobné epileptickým, ale aj krvácanie do mozgu. Ochrnutie tela, či jednotlivých končatín sa vyskytuje asi u 1/4 pacientov a asi u 5 % je trvalé. Pretrhnutie bubienkov je často obojstranné /až u 1/5 zasiahnutých/. Poruchy zraku sa môžu prejaviť aj oneskorene a vyskytujú sa u viac ako 1/2 zasiahnutých. Percento zlomenín a vykĺbení je malé, častejšie sú spôsobené druhotne, pádom v skalnom teréne. Z dlhodobých následkov sú častejšie: zmätenosť, strata pamäti, rozrušenosť, citová labilita, poruchy spánku, návaly strachu, depresie a duševné choroby.

Prevencia

Búrková činnosť je sezónna, prevládajúce postihnutie mužov poukazuje na závislosť vystavenia sa búrke od ich správania. Absolútne bezpečná by bola len Faraday - Käfigova klietka. Na domoch treba mať pri búrke zatvorené dvere a okná a nezdržiavať sa v miestnostiach, kde je veľa inštalácie (kuchyne, kúpeľne). Bezpodmienečne sa treba vyhnúť klasickému telefonovaniu. Kabíny pozemných dopravných prostriedkov a lietadiel – ak sú uzavreté – chránia vnútrajšok pred impulzom blesku, avšak enormné elektromagnetické pole dokáže ochromiť palubnú elektroniku a okrem toho sa môže uplatniť aj mechanicko-termické poškodenie. Veľké linkové lietadlá sú dnes relatívne bezpečné, lebo majú ochrannú technológiu, malé lietadlá sa však po zásahu bleskom môžu zrútiť.
Rešpektovaním miestnej predpovede počasia možno podstatne obmedziť riziko. Zvlášť pri horských a vodných športoch platí, že ak sa blíži búrkový front, treba čím skôr opustiť rizikové prostredie. Na vode sa to týka potápania, plávania, aj plavby na loďke. Netreba sa zdržiavať ani na okraji vodnej masy. Pokiaľ nemožno s člnom načas doplávať brehu, odporúča sa skrčiť na najhlbšom mieste, ďalej od stožiara a kovových častí, ako aj od vonkajšieho okraja lode. Hlava plavca trčiaca z vody je pre blesk značne atraktívna. Avšak aj výboj do vody v určitej vzdialenosti môže byť smrteľne nebezpečný, v závislosti od polohy tela voči koncentrickému šíreniu elektrického poľa. K smrti môže dôjsť aj utopením pri poruche vedomia. Potápač je ohrozený do určitej hĺbky, ale hlavne pri vynorení.
Pri prekvapení búrkou v prírode sa skupinky ľudí majú rozísť, čo však ťažko uskutočniť za prítomnosti detí. Najviac ohrozenými miestami sú vysoké stromy, zvlášť na okraji lesa. V horách exponované skalné hrebene, steny a vrcholové oblasti. Okrem toho sa odporúča vzdialiť od kovových predmetov a dobrých elektrických vodičov. Vysoké nebezpečie blesku sa niekedy prejaví v podobe elektrických fenoménov zo zemského povrchu (napr. kožné a vlasové senzácie).

Zásady oživovania a ošetrovania po úraze bleskom

Nádej na oživenie pri zastavení srdca a dýchania spôsobených bleskom je lepšia ako pri vážnom úraze. Dôležité je skoré a účinné umelé dýchanie, ktoré môže zabrániť zastaveniu srdca z nedostatku kyslíka. Možno, že elektrické že prerušenie látkovej premeny buniek, zvyšuje odolnosť srdcového svalu na jeho nedostatok. Keďže k zasiahnutiu bleskom dôjde často v situáciách, keď nemožno očakávať skorý príchod lekára, rýchly začiatok oživovania, a tým aj jediná nádej zasiahnutého spočíva v laickej prvej pomoci.
Dotýkať sa postihnutého bezprostredne po zasiahnutí bleskom, nie je pre zachraňujúceho nebezpečné, môže však trvať riziko ďalšieho blesku. Každý musí aj v tejto situácii dbať na primárnu prevenciu a minimalizovať svoje ohrozenie.
Privolanie pomoci „mobilom“, alebo vysielačkou sa nepovažuje za nebezpečné. Použitie pevnej siete, zvlášť ak je vedenie na stĺpoch, treba časovo ohraničiť na nevyhnutné minimum. Pokiaľ pacient leží na pôde, môže trvať nebezpečie prenosu napätia z povrchu zeme. Treba ho vyprostiť prinajmenšom z terénu, kde je nahromadená voda. Železné predmety, ako čakan alebo mačky, odniesť na vzdialenosť aspoň 10 m. Pri nutnom, rýchlom vyprostení pred zahájením oživovania, chrániť chrbticu a krk pred prehnutím či rotáciou. Ideálne by bolo oživovať v suchom prístrešku. Stany nie sú v búrke bezpečným miestom.
V asi 15 % prípadov dôjde k zasiahnutiu viacerých osôb. Neočakáva sa náhle ohrozenie života u tých, ktorí sú rozrušení, zmätení alebo prechodne ochrnutí. Hlavná pozornosť musí patriť osobám v bezvedomí. To isté platí aj pre sledovanie životných funkcií počas transportu. Ak sú poranenia a popáleniny, majú sa sterilne ošetriť.
Počas oživovania v teréne treba bezpodmienečne zabrániť účasti nadbytočných osôb.
Jeho prevádzanie sa riadi uznanými pravidlami, ktoré treba ovládať. Neúspešné oživovanie u obetí blesku ukončuje zásadne len povolaná osoba (iba po dlhotrvajúcom, neúspešnom úsilí).Výnimkou sú len úrazy jasne nezlučiteľné so životom.

Prameň: Lederer/Wiedermann/Baubin/Kroesen: Blitzschlagverletzung, Jahrbuch 2002 OeGAHM