PÁLIVÉ CHYTY 1999/4

Táto rubrika informuje čitateľov o lezení od jednometrového bouldra až po tisícmetrový bigwall. Do tejto rubriky posieľajte zaujímavé prelezy zo zahraničných i domácich oblastí. Nemusia to byť len palivé extrémy, veď maximum nezávisí od čisla, v tom je lezenie krásne.

Deň silných pavúkov v Turskej doline - 1. SPIDER CUP 99
Toto nie sú preteky
Dušan Beránek vo forme
Dynamika konečne zopakovaná
Buším ve Višňovém
Ženy vařily v Ospu
Drlíkova uloupila Diamant
BASKERVIL počtvrté, ŠAMAN čtyřikrát za den
Bára vylezla GHETTOBLASTER!
Nová cesta v oblasti El Potrero Chico
Omaha Beach
Ed Viesturs sa blíži k štrnástke
Úspechy žien v Smith Rocku
Moderný mix v Škótsku
Hart am Wind v Antarktíde
War and Poetry
Sústredenie na pieskoch

Deň silných pavúkov v Turskej doline - 1. SPIDER CUP 1999

Po dvojtýždňovej perióde usmokleného počasia sa nebesá rozhodli, že by bolo dobré oprášiť starú tradíciu boulderingových pretekov na prírodnej skale a zoslali do Turskej doliny pár dní plážového počasia. No skutočne o päť minút dvanásť. Veď tri dni pred pretekom boli ešte skoro všetky liepaky mokré a hlavy usporiadateľov Mira Dvoršťáka a Petra Oleša napoly šedivé. Nakoniec pomohli presvedčovacie pomôcky v podobe vysušovacej handry a drôteného kartáča. Ale poďme po poriadku.
Už rok sme v hlavách nosili nápad obnoviť alebo nadviazať na kalamársku tradíciu. Vyliezli sme pätnásť bouldrov, ktoré sme pred prstami ostatných lezcov strážili ako oko v hlave. Zhruba mesiac pre dňom „D“ sa začal kolotoč príprav pomaly roztáčať. Vytlačili sme propozície pre sponzorov, osobné pozvánky, tabuľky pre pretekárov, zabezpečili miesto zrazu a s malou dušičkou sme sa vybrali hladať priaznivcov lezenia.
A čuduj sa svete ohlas bol fantastický. Každý pomohol, ako vedel a keď nám Milan Strýček z firmy MEDEIA SLOVAKIA s. r. o. daroval horský bicykel, skoro som padol na zadok. Skrátka starí jamesáci nás zase raz podržali nad vodou a patrí im vďaka. V sobotu 26. 6. 1999, keď už bolo všetko pripravené, dokonca aj plechové počasie, neostávalo nič iné, len čakať na lezcov. Lotéria Bingo je slabý odvar. Prídu, neprídu? Nesklamali. Prví dorazili okolo deviatej hodiny a o pol jedenástej sa zaprezentoval posledný - štyridsiaty. Tridsaťštyri mužov a šesť žien. Usporiadatelia Slovenského pohára nám môžu len ticho závidieť. Niečo na tom lezení v prírode asi bude a možno aspoň inšpirácia pre ďalších. Veď okrem 40 pretekárov sa na bouldering prišlo pozrieť ešte ďalších zhruba 50 prívržencov horolezectva z celého okolia. Od radosti nad hojným počtom pretekárov sme nevyberali ani štartovné.
Zišla sa tu celá slovenská lezecká špička. A prišli aj borci, ktorí pretekom na umelých stenách až tak nefandia. Niečo po jedenástej hodine Miro predliezol liepaky pred očami pretekárov, aby mali všetci rovnaké fleshové podmienky. Každý liepak bol bodovo odstupňovaný a lezci naň mali päť pokusov. Koniec pretekov sa stanovil na 16.30 hod. Na regulérnosť dohliadalo päť rozhodcov. Boulder párty sa mohla začať. Najskôr padli za obeť ľahšie liepaky, v ktorých sa borci rozliezli. V tých ťažších sa už taktizovalo. S obtiažnosťou a časom. Kto si prvý vyláme zuby, kto to prelezie ľahko, kde sa dá pridržať, na čom sa dá ustáť. Jediný, kto vôbec netaktizoval, alebo naopak taktika mu vyšla na sto percent, bol Peťo Topercer zo Senice. Všetky liepaky vyliezol na prvý pokus a hotovo. Ďalším príjemným prekvapením bola účasť Rasťa Šulíka z Bratislavy. Ukázal, že bouldering je jeho silná stránka. So všetkými liepakmi sa doslova pohral a na koniec ešte preliezol dlho skúšaný projekt, ktorý sa mimochodom zaradil medzi dva najťažšie bouldre oblasti. Nazval ho Klada. Aj Petrovi Kmoškovi, Andrejovi Chrastinovi a ďalším to liezlo skvele a bolo napínavé počkať si na konečné sčítanie bodov a počtu pokusov. Nikto netušil, že prvých troch rozdelí len odlišné množstvo pokusov. Chalani bušili ako diví, veď v hre bolo osem ocenených miest. U žien sa viac menej rozhodovalo medzi Libušou Husárovou a Petrou Tomanovou, keď si väčšina myslela, že vyhrala Petra. Až záveračný sumár ukázal, že je všetko ináč. Dievčatá to mali trošku ťažšie, pretože bouldre boli skutočne kruté a niektoré nástupové chyty privysoko. No bojovali statočne a odmena ich neminula. S blížiacou sa pol piatou, opuchnutými prstami, odretými kolenami a vyčerpanými pokusmi sme sa začali schádzať na lúke pod skalami. Myslím, že vyhladovaným pretekárom prišiel vhod 70-litrový kotol vegetariánskeho sójového guláša a 2 sudy piva. Pred vyhlásením výsledkov ešte prebehol prvý a posledný ročník behu zvážnicou, vedúcou pod skaly. Jej dĺžka 300 metrov nenechala žiadneho alpinistu na pochybách. Bola to sranda akcia a počet štartujúcich hovorí za všetko. Celkom 30 bežcov sa hnalo hore brutálnym kopcom a v cieli väčšina tvrdila, že na tieto bouldrové preteky len tak ľahko nezabudne. No a zatiaľ, čo si podaktorí behali po lese, organizátori rátali a rátali, aby sa po úmornom boji s matematikou dopracovali k tejto výsledkovej listine :

Muži:
1. Peter Topercer
2. Rasťo Šulík
3. Peter Kmoško
4. Andrej Chrastina
5. Rišo Nyéki
6. Dušan Beránek
7. Juraj Repčík
8. Tomáš Michalko

Ženy:
1. Libuša Husárová
2. Petra Tomanová
3. Etelka Vranková
4. Jana Ozimá
5. Katka Čápová

Na záver by som rád poďakoval priaznivcom lezenia, ako sú MEDEIA SLOVAKIA s.r.o. , KBM , DATATHERM, TRIOP - Miro Piala, ALPHA ŠPORT, PAMA ŠPORT, Jimi D šport, VUNO, GALLO, ktorí nám pomohli pripraviť túto skvelú akciu, a pri ktorej si, dúfam, každý prišiel na svoje.

Peter Oleš

Obsah

Toto nie sú preteky

Nie …, toto nie sú preteky, vraví Dave Evans zo San Clamente z Kalifornie. Myšlienka bola zo začiatku myslená ako žart. Bola odpoveďou na otázku, kto sa má stať „domácim“ v Joshua Tree. Byť domácim? Koľko ciest si vyliezol? Viac ako 300. Iba 300, zlá odpoveď. Ak chceš byť skutočným domácim borcom, musíš vyliezť 1000 ciest. Tisíc ciest? OK! A tak každý začal počítať.
Prvým, ktorý dosiahol túto hranicu, sa stal Dave Evans. Bolo to v roku 1979. O 20 rokov neskoršie má na svojom konte viac ako 1000 ciest 16 lezcov. Evans však už nie je na čele. Po ňom 7 rokov patril tento titul Toddovi Gordonovi, miestnemu učiteľovi, ktorý nedávno prekročil hranicu 3000. Ale aj Todd stratil pole position. Dostali sa pred neho Tech Tucker a Alan Barlet, ktorý je momentálne na čele. Alan podliepa lezečky a pripravuje sprievodcov z Joshua Tree. Na prvom mieste je už niekoľko rokov a už sa blíži k hranici 3500 ciest. Miestni lezci tvrdia, že spolu s Techom lezú každý deň. Barlet pripúšťa, že 2-3 krát do týždňa. Nečudo, že sa zaoberá podliepaním lezečiek. Miestny fanatik Chongo (Chuck Tucker), ktorý nefiguruje na popredných miestach, vraví, že sa nedá hovoriť o nejakej súťaži, ale keď to zoberieš z tej stránky, že pár ciest ťa pomôže posunúť v rebríčku vyššie, tak ideš liezť. Napríklad Gordon sa po celodennej drine v robote ponáhľa do skál a lezie s čelovkou zdanlivo iba pre potešenie z lezenia…
Jeho dlhoročná spolulezkyňa Cyndie Bransford, (42 rokov), ktorá ma na svojom konte 1478 ciest v Joshua, o ňom hovorí: „ Todd vždy vie, koľko ciest majú jeho kamaráti. Potom ma vláči mnoho míľ po odľahlých vežiach a nakoniec povie, že musíme dnes vyliezť 17 nových ciest.“
Zvláštny rekord držia Mark Bowling a Dave Bengston, ktorí za 24 hodín vyliezli 200 ciest. Pri takejto rýchlosti by sa stali miestnymi za 5 dní.

Zoznam lezcov s najväčším počtom vylezených ciest v Joshua Tree

Obsah

Dušan Beránek vo forme

Dušan Beránek vyliezol na Turniskach novú cestu "Domček z karát" obtiažnosti 10- RP. Nachádza sa vľavo od cesty "Krv a zvratky" v previsnutom brušku a je dlhá zhruba 18 m. Problém spočíva asi v ôsmich krokoch v spomínanom bruchu, pričom najťažšie je prebratie jednoprstovej dierky na spoďák a z nej dlhý prečah do nie príliš dobrého spoďáka, odtiaľ sériou ďalších silových krokov cez spoďáky pokračuje lezenie asi tak za 8-. Cestu začal skúšať intenzívne na jar tohto roku, pričom z prvého prelezu sa tešil až v máji.
O niekoľko dní neskôr strávil 5 dní v rámci košickej akcie na pieskoch v Labskom údolí v Dolním Žlebe, ktorej hlavným organizátorom bol ako už tradične Mišo Nagy. Perfektné ubytovanie na chate HO Dečín a neopakovateľná atmosféra sálajúca z pieskovcových masívov vytvárali výborné podmienky na lezenie ako tradicionalistických, tak aj nových, moderne odistených ciest s rozumnými vzdialenosťami medzi bórhákmi. Počas tohto pobytu sa Dušanovi podarilo na pravom brehu vyliezť RP cestu "Na dno" obtiažnosti 11a/b, podľa R. Štefánka najťažšiu v oblasti.
Hlavný problém má zhruba 6 m a začína po prelezení asi 30-metrovej cesty "Morská nemoc" obtiažnosti 9b z veľkej diery, v ktorej sa dá pohodlne sadnúť a nerušene pozorovať okolité scenérie. Výlez z diery do mierne previsnutého bruška predstavuje lezenie po malých ostrých lištách s dlhšími prešahmi cez dva bórháky a ďalej už po dobrých chytoch až na vrchol masívu. Duško cestu dobre poznal už z minulého roku, keď si v nej po pár pokusoch zodral do krvi brušká na prstoch. Tohto roku bol už opatrnejší a po zopakovaní krokov sa mu ju po dni oddychu podarilo preliezť. V obidvoch cestách ho istil Slavo Mitro a materiálne podporila firma Meander s.r.o. Turňa nad Bodvou.

Obsah

Dynamika konečne zopakovaná

V sobotu 3. júla 1999 sa mladému Tomášovi Rácovi z Bratislavy podaril na Sitne prvý prelez cesty Vnútorná Dynamika štýlom PP. Cesta, ktorá bola v počiatkoch oklasifikovaná jej autorom Robom Sásikom na 9-/9, sa po vylomení kľúčového chytu stala desaťmínuskou. V tom stave sa ju okrem Roba podarilo preliezť ešte Svišťovi a zopár ďalším lezcom. Okrem iného Tomáš Svišť Pilka vtedy potvrdil obtiažnosť. Potom, asi pred dvoma rokmi, niekto zrušil aj onen spoďobočák, ktorý zostal po pôvodnom deviatkovom chyte a cesta v takomto stave až do júla tohto roku nemala prelez. Keďže ide o krátky boulder, Tomáš len veľmi ťažko odhaduje klasifikáciu, ale logicky, keď predtým to bolo 8a, dnes by mala obtiažnosť stúpnuť asi o pol stupňa. Teda 10-/10. To ale ostáva na ďalších lezcoch, ktorí podstúpia martýrium v tejto prsto-vražednej ceste a potvrdia alebo vyvrátia naše nesmelé dohady.

Rasto Šimko

Obsah

Buším ve Višňovém

Po závodech v Havířově v květnu se mi nechtělo jet už ani do Ospu, tak jsem se těšil na těžké cesty ve Višňovém, ale bylo třeba tam s rodinkou a týmem jet. I když se mi v Mišej peči dařilo, myšlenkama jsem byl stále na Slovensku. Zimní příprava byla letos kvalitní, to jsem cítil, když "osmáčka" začala padat na druhý-třetí pokus, a to i dvě za den. Nakonec jsem se ještě jel podívat na svěťák do Lipska, ale to už bylo fakt poslední, pro co jsem svůj jarní cíl - zopakovat po Repčících SKALU - dokázal odložit. Cestu z Lipska jsem protáhl přímo do Višňového. Byla neděle 30. května a v jeskyni plno.
Višňové mě zaskočilo daleko silovějším lezením po menších chytech, než je tomu v Ospu. Přesto svůj cíl zopakovat na jaře nejtěžší cestu SKALU za tři dni (ještě dva dny jsem ji zkoušel vloni) jsem málem splnil. Třetí den, další neděli, mi konečně vyšel drastický boulder na začátku, ale bylo to až večer a vyčerpané tělo už jsem nedokázal rozdýchat. Střední vytrvalostní boulder jsem ještě na pokraji sil dal, ale nahoře jsem se neodvážil vynechat poslední jištění pod slaňákem a jeho zapnutí bylo pak poslední, co jsem dokázal - brzy poté se mi otevřely ruce. Jak to tak bývá, když to nevyjde hned, začnou komplikace. Ve středu nervozita ze spěchu, protože jsem přijel až pozdě odpoledne, v pátek deště takové, že chyty byly vlhké i dole a konečně v neděli, těsně předtím než se opět roztrhlo nebe a vylily se z něho tuny vod, jsem opět vkuse dal spodní krutou bouldrovou pasáž a SKALU už nepustil. Je to tvrdá bouldrová cesta náročná na maximální sílu, koncentraci (několikrát visím za patu na špatné oblince) i vytrvalost. Dobrých dvacet metrů lezení a dvanáct převis. Je to tvrdá desítka, tvrdé 8b. Hned poté jsem vyzkoušel jarní hit - BASKERVIL, cesta mě okamžitě upoutala, to je nejkrásnější lezení, co jsem tady zažil a možná i v širším měřítku. V odhadu se však Marek přecejen trochu spletl, možná tím, že je to technické, BASKERVIL je podle mě výrazně lehčí než SKALA. Kroky jsou pěkné, silové, ale spíš příjemné a až na jeden dlouhý, ne moc těžké. Přestože je to střecha, tak tam udělám dva no-hand resty, ale i bez nich bych v tom dokázal odpočívat, pro mě to jsou velké chyty. Výlez ze střechy je taky podstatně lehčí než v SKALE, chyty jsou větší a nohy lepší, alespoň pro mě. Nástup jsem ale musel lézt přes PRDNUTÍ, protože první krok je dlouhý skok ze spoďáku do madla. Na to je mých sto šedesát jedna  centimetrů proklatě málo. Musel bych se v okamžiku výskoku pustit spoďáku a doplachtit do madla a to celé v převise. Budu chtít možná ještě cestu vylézt bez umělého chytu, tak to pak vyzkouším. Na BASKERVILA jsem si dal dva dny, ovšem počasí se ještě zhoršilo a jeden den jsem mohl zkoušet jenom spodek, protože z vršku stříkaly proudy vody a nad ním hřměly blesky a další zase jen vrch, protože voda mezitím začala protékat skálou. Jakmile deště ustaly, počkal jsem ještě tři dni, a pak jsem se vrátil a BASKERVIL se mi podařil na první pokus. Bylo to krásné lezení, měl jsem z toho radost. Obtížnost vidím jako 8a+. Česky 10-. Jedná se o třetí přelez po autoru Markovi Repčíkovi a Mirovi Dvoršťákovi. Poslední víkend v červnu už pokusuji možná v nejtěžší cestě - zatím projektu - vpravo od SKALY. To bude kotel - strašné tahy po oblých stiscích a špatný odpočinek. Na úrovni výlezu ze SKALY přicházejí nejtěžší kroky, projekt pokračuje dalších deset metrů, kde čeká technická pasáž ještě asi za 8-. Určitě třicet metrů poctivého lezení. Z Višňového se stává pomalu ale jistě super oblast a mě už se ani nechce jinam jezdit. Závěrem bych rád vzpomenul své sponzory, protože ti mi umožňují jít stále nahoru. Vděčný jsem TRIOPu za supermodel lezeček DIAMOND, SAM HAWKINS za teplé a nepromokavé oblečení a SINGING ROCK za drátové expresky a pohodlný sportovní sedák Pharao.

Rostislav Tomanec

Obsah

Ženy vařily v Ospu

Osp patřil v druhé půlce května Češkám. Simona Ulmonová (TRIOP), čerstvá vítězka Českého poháru v Havířově, si chtěla odvést konečně taky nějakou vzácnou trofej ze skal a veškerou svou energii věnovala silovému stropu s názvem CORTO 8a. Po čtyřech dnech zkoušení během týdne dolezla bravúrním stylem až k řetězu  a první si připsala nejtežší 8a, které letos naše ženy vylezly. V CORTU padala taky Jitka Kuhn-Gaberová (SALTIC/LANEX), která začínala být zoufalá, protože několikrát spadla ve vytrvalostním traverzu pod řetězem. Nakonec však trumfovala nejen v CORTU, ale také v krásné a po stránce síly, vytrvalosti i techniky hodně náročné PREOBRAZBĚ 7c+. Jitka má letos na kontě už tři 8a a Simona dvě. Holky jdou prudce vzhůru. Jsou to super výkony, to si každý při těch číslech neuvědomí. To už nejsou krátké cesty o jednom bouldru, ale tvrdé vytrvalostní a silové lezení, kde je třeba umět pracovat i s nohama.
Ženy vařily v osmáčkách, zatímco kluci si vybírali jiné lahůdky. Luboš Mázl (SALTIC) vylezl konečně MARIONETTU 8b a Michal Cienciala (TRIOP), který tréninkově hrnul všechny cesty zprava doleva až do obtížnosti 8a (za den čtyři 8a, dvě 7c+ a jedno 7c), onsajtl třicetimetrovou URBANOVU 8a.

Rostislav Tomanec

Obsah

Drlíkova uloupila Diamant

Během toho, co holky bušily na umělých stěnách a připravovaly se na závody, Míša Drlíková z týmu TRIOP se vytratila do Buoux a trávila tam skoro celou zimu. Vylezla REVE DE PAPILLON 8a a nazkoušela si TABOU 8a+. Vrátila se až v květnu těsně před Havířovem, kde skončila sice čtvrtá, avšak na skále ji to šlo mnohem líp. Brzy vyrazila do "rodného" Súlova a vážně uvažovala o cestě BLACK DIAMOND 10-. Vytrénované šlachy z Buoux ji v těchto těžkých jednoprstových dírkách pomohly k rychlému nazkoušení i přelezení cesty. Celkem čtyřikrát vyjela za svým cílem do Súlova a hned prvním pokusem odspodu ho zdolala! Za dvouleté trvání této cesty teprve jako pátý člověk. Brzy se objevily řeči o obtížnosti 9+/10-, ovšem Míša oprávněně argumentuje: "Do cesty jsem šla jako 10-, tuto klasifikaci předemnou nevyvrátil žádný ze čtyř přelezců." Já k tomu dodám, že pro mně to byla před dvěma lety těžká cesta a pouze Michal Cienciala ji přelezl snadno. Ostatní ji dost cvičili.
A co o cestě BLACK DIAMOND soudí Míša? "Tahle vyzývavá linie na majestátní věž nad údolím mě dostala hned po prvním vyzkoušení. Je to typické súlovské lezení po dírkách s malými, ale jistými stupy - dobře tam stály lezečky Genus, je to náročné na vytrvalost v prstech, a to se mi líbí. Trošku mi vadil špatný přístup, visení ve štandu - žádná pohoda. Nenadchl mě ani první bouldr, který kluci řešili skokem ze špatné lišty do obliny, ale nakonec se mi ho podařilo přelstít po svém... Já sama si cesty hodnotím jako "normální", "krásné" a "nejkrásnější" a BLACK DIAMOND je jedna z těch nejkrásnějších."

Rosťa Tomanec

Obsah

BASKERVIL počtvrté, ŠAMAN čtyřikrát za den

Nádherná střecha uprostřed jeskyně ve Višňovém se dočkala příchodem teplého počasí prvního jednodenního přelezu a čeká se už jen na flash, přijedou-li mistři typu Chrastiny, Ciencialy, či Kořana. Zatím sem přijeli Brňáci Tufi Tefelner a objev letošního jara Tomáš Mrázek (a Chrastina s chromou nohou z bouldrů...). Mráza, jak mu říkají, už má na svém kontě KAŠPÁRKŮV HROBEČEK 10 i EVOLUCI 10 v krase a poslední víkend v červnu řádil i ve Višňovém. V sobotu si připsal na druhý pokus krásného ŠAMANA 9+ a v neděli po celodenním zkoušení (čtyři nebo pět pokusů) i nezkrotného BASKERVILA 10-. Na lištách nad převisem už odpadával, ale zařval jako baskervil, zakousl se do skály a už ji nepustil. TUFI udolal ŠAMANA po Markovi Repčíkovi, Kmochovi a Mrázkovi asi jako čtvrtý a v BASKERVILU spadl až nahoře v lištách. ŠAMANA dal také Miro Piala, ale nevím, jestli před anebo po Tufim.
Na dvoutýdenním soustředění byl u nás v Oldřichovicích čtrnáctiletý Petr Solanský z Rožnova, který závodí za SALTIC Zlín. Jeden den jsme jezdili do Višňového, druhý jsem já měl rest day a Petr hodinu až dvě bouldroval v Třinci. Pauzu si udělal vždy až po třech dnech. Zpočátku mu to ve Višňovém moc nešlo, po týdnu se ale začal výrazně zlepšovat a v jeden den, když konečně uschly vrchy skal, vylezl PRDNUTÍ 9 i GENEZI 9, obě cesty prodloužené až nahoru. Za dva dni jsme se vrátili a Petr vyzkoušel ŠAMANA 9+. Druhý pokus už měl hodně nadějný. Další den si ho nacvakal, a pak vylezl během odpoledne čtyřikrát zasebou! Kritické místo - dlouhý krok z otevřeného bočáku do madla dělal staticky. Pověsil se i do BASKERVILA, ale rozhodující technický krok ve střeše mu nešel, tak to hned zabalil, chybí mu trpělivost na nějaké delší zkoušení - inu, závodník.

Rosťa Tomanec

Obsah

Bára vylezla GHETTOBLASTER!

Na konci června nejlepší česká lezkyně posledních deseti let Barbara Stránská (HUDYsport/GENTIC) z Hronova vylezla ve své oblíbené oblasti Frankenjura známý prásk GETTOBLASTER 10/10+, který začala nacvičovat vloni na podzim a už v té době neměla daleko k jeho přelezení. Po Němce Simone Kuly by se měla stát druhou ženou, která tuhle těžkou cestu zdolala. Autorem slavné cesty je ještě slavnější legendární Němec Wolfgang Güllich, který ji vytvořil už v roce 1986. Gratulujeme Báro!

Rosťa Tomanec

Obsah

Nová cesta v oblasti El Potrero Chico

V januári 1999 navštívil novú lezeckú oblasť v Mexiku El Potrero Chico blízko hraníc s USA silný taliansky tím. Lezcom sa podarilo spraviť jeden prvovýstup a zopakovať niekoľko ťažkých ciest. Zostavu tvorili Rolando Larcher (autor mnohých ťažkých prvovýstupov v Dolomitoch až do obtiažnosti 8b, prvý lezec v Taliansku, ktorý preliezol 8c v roku 1991, nová cesta na Tsaranoro Atsimo na Madagaskare, Jamesák 1999/3), Fabio Leoni (veľa ciest a prvovýstupov v Patagónii) a Maoro Curti, všetci z Trenta.
V sektore Mileski Wall sa im podarilo vyliezť za tri dni novú cestu, ktorá ma 6 dĺžok. Odistili ju odspodu s pomocou vŕtačky visiac v háčikoch. Chceli spraviť cestu s vysokou obtiažnosťou, ktorá by lákala lezcov k ďalším prelezom. Moderná viacdĺžková cesta by mala mať rovnováhu medzi fyzickou a psychickou obtiažnosťou. Liezť z nitu do nitu nemá význam, pretože potom neexistuje hranica, vtedy môžeš liezť všade. Ak sa nedá cesta voľne vyliezť, treba skúsiť niečo iné, alebo sa vrátiť v lepšej lezeckej forme.
Talianski lezci cestu najprv odistili a po nacvičení preliezli štýlom RP. Tridsiateho januára Rolando Larcher a Fabio Leoni spravili jednodňový voľný priestup tejto neustále previsnutej línie s dĺžkami obtiažnosti 6b+, 7a, 7a, 6c, 6c+, 7c+. Volá sa Rest Day all Pagoda a vedie v krásnom vápenci. Zostupuje sa cestou.
V sektore La Infamia Larcher a Leoni zaopakovali nádhernú cestu Time for living, 6 dĺžok, vedúcu prevismi, 7a+, 7a+, 7b/c, 7b/c, 7c/8a, 7c. V sektore Virgin Canyon odistili 4 jednodĺžkové cesty El Balota, 7b, Mr. Patacca, 6b, Jesus, 6a+ a Gil, 6a+.
V oblasti El Potrero Chico sú steny, ktoré poskytujú rozličné štýly lezenia až do 20 dĺžok v kvalitnom vápenci. Americkí lezci tu vyliezli už mnoho ciest, ale stále sú možnosti na nové. El Potrero je v Mexiku blízko mesta Higalgo, 40 km od Monterey (2 milióny obyvateľov) v provincii Nuevo Leon. Monterey má letisko, na ktorom si môžete požičať auto, alebo dopraviť sa do El Potrero autobusom. Najlepšie je navštíviť oblasť od januára do marca.

Erik Švab

Obsah

Omaha Beach

Jedenásteho apríla v oblasti Red River Gorge, Kentucky vyliezla Katie Brown štýlom OS cestu Omaha Beach klasifikácie 5.13d, 8b, čím spravila druhý priestup tejto 35 m dlhej vytrvalostnej cesty. Prvý RP urobil len niekoľko týždňov predtým Bill Ramsey, profesor na na Notre Dame University v Indiane. David Hume s Lexingtonu spravil 3. priestup začiatkom mája. O ceste sa vyjadril ako o čiste vytrvalostnej a o tvrdom 8-béčku. Brown sa do Omaha Beach pustila po troch dňoch lezenia ťažkých ciest. "Niekedy sa mi lepšie lezie, keď som riadne unavená", vraví osemnásťročná Katie. Vynechala dobré miesta na odpočinok a kľúčové miesto preliezla asi tým najťažším možným sposôbom.

Obsah

Ed Viesturs sa blíži k štrnástke

Ed Viesturs vystúpil v apríli na Manaslu, 8156 m a na Dhaulághirí, 8167 m. Do kompletnej zbierky 14 osemtisícoviek mu chýba len Annapurna a Nanga Parbat, čím by sa stal prvým horolezcom z USA, ktorý by to dokázal.

Obsah

Úspechy žien v Smith Rocku

Osemnásťročná Beth Roden vyliezla 40-metrový škrabkový prásk To Bolt or Not Be, 5.14a, 8b+ v oblasti Smith Rock v Oregone. Jej predchádzajúci najťažší výstup RP bol 5.13a, 8a. To Bolt bachla po 15 dňoch nacvičovania 30. apríla. Zadarilo sa aj Lynn Hill, ktorá na tretí deň preliezla Scar Face klasifikácie 5.13d.

Obsah

Moderný mix v Škótsku

Mixová revolúcia v Severnej Amerike inšpirovla škótskych horolezcov k podobnému prístupu. Vo februári Mark Gartwaite z Glasgowa spravil Logical Progression v najvyššom stupni obtiažnosti. Je to 35-metrová špára na skale blízko vrchola Ben Vorlich v južnom Highlands. Cesta je previsnutá 6 metrov, začiatok je tenučká špárka a postupne sa otvára na šírku päste. Gartwaite preskúmal cestu v lete a ohodnotil na obtiažnosť 5.12. V špáre bol kopec humusu. Pomyslel si, že by to mohla byť na zimu vážna cesta, a tak ju nechal nevyčistenú. S dopredu založeným istením a dlhým nacvičovaním toprope bol tento výstup šok pre škótskych lezcov. Inšpirovaný americkým lezením Mark cestu po prvýkrát v Británii ohodnotil novou klasifikáciou M9. Pri OS výstupe by to podľa neho bola za škótskych XI 10 - čo by bola po technickej stránke najťažšia cesta v Škótsku. Neil Gresham, známy všestranný lezec, ktorý cestu nacvičoval s Markom, ju opísal ťažšiu ako letné 8b.

Obsah

Hart am Wind v Antarktíde

Napriek mnohým problémom šesťčlenná nemecká expedícia zložená zo Stefana Glowacza, Kurta Alberta, Holgera Heubera, Jürgena Knappeho, Hansa Martina Götza a Gerda Heidorna vyliezla novú cestu na vežu Renard na Cape Renard v Antarktíde. Expedícia, ktorú plánovali na dva mesiace, bola dlho ohrozená, pretože Glowacz, Götz a Knappe utrpeli po páde v rakúskych Alpách zranenia. Potom ich pri plavbe z Ohňovej zemi zachytila prudká búrka. Po týždňovom pobyte v základnom tábore za tri dni vyliezli 700-metrovú novú voľnú cestu klasifikácie 8+, pravdepodobne najťažšiu cestu na kontinente. Pri výstupe na Heubera padlo niekoľko kameňov, čo vďaka prilbe prežil bez vážnejšieho úrazu. Tím nazval cestu Hart im Wind kvôli zlému počasiu a morskej chorobe, ktorou trpeli cestu na Antarktídu. Cestou domov pri filmovaní Knappeho, ako lezie na ľadovce, sa utrhol veľký kus ľadu a obrovská vlna zmietla 4 horolezcov do ľadovej vody Antarktického oceána. Všetkým sa podarilo vyliezť naspäť na palubu bez vážnejšej ujmy na zdraví.

Obsah

War and Poetry

V júli a auguste minulého roka spravil silný americký tím v zložení Todd Skinner, Paul Piana, Steve a Jeff Bechtel, Mike Lilygren, Bobby Model a Peter Mallamo na vežu Ulamertorsuaq v oblasti Tasermiut fjord, južné Grónsko, prvovýstup War and Poetry klasifikácie 5.11c, 9 UIAA.
Cesta začína Moby Dickom. Na konci druhej dĺžky War and Poetry odbáča doprava a vedie platňami a tenkými špárami na útvar Čierne srdce, kde je možné zriadiť si bivak. Nad ním vedie cesta obrovským kútom, čiastočne spoločne s Geneve Diedre. Na zaistenie je dôležité mať, čo najväčšie friendy. Na konci 22. dĺžky je polica vhodná na spanie. Nad ňou je platňa tvaru rukavice. Dĺžka nad Rukavicou opúšťa hlavný kút a vedie sokolíkovou špárou cez metrový previs. Cesta vedie ďalšími dvoma dĺžkami v špáre, kde sa opäť napája na obrovský kút smerujúci veľkým oblúkom doprava. Odtiaľto cestou Geneve Diedre na vrchol. War and Poetry má 31 lanových dĺžok. Je to fantastické voľné lezenie klasifikácie 9, čo by malo byť prístupné pre väčšie množstvo horolezcov. Autori cesty veria, že keď Tasermiut fjord bude v budúcnosti populárnou oblasťou, War and Poetry sa stane klasikou. Lezenie je veľmi rozmanité, špáry všetkých veľkostí, previsy a platne v nádhernom prostredí.
Skala je zo žuly vysokej kvality. Je tu veľmi málo lokrov a iba zriedkakedy padajú zhora ľadové a skalné úlomky. Ulamertorsuaq je fantastický lezecký cieľ vo výnimočnom a zriedka navštevovanom kúte sveta. Americký tím mal so sebou aj kameramana. Filmovaním sa ich postup značne spomaľoval a celkove strávili s prestávkami v stene 14 dní. Dobrý tím je schopný vyliezť War and Poetry za 3 dni a skutoční majstri v žule aj za jeden dlhý arktický deň. Všetky štandy sú odistené nitmi a cestou sa dá ľahko zlaniť. Pri sťahovaní lán v spodnej časti steny je treba si dávať pozor, lebo sa môžu zachytiť na malých odštepoch, ktorých je tu veľa.
K prelezu treba dve 60-metrové laná, dva friendy veľkosti 5 a 7, štyri sady friendov 0.5 - 4, tri sady rockov, 15 expresiek, veľa slučiek a karabín.
Ako starí Vikingovia sa americkí lezci vydali bojovať do tejto arktickej diaľky oblasti Valhalla. Na rozdiel od nich však nehľadali nový život. Vydali sa preskúmať hranice voľného lezenia ako aj hranice vlastných výkonov. Po dolezení na vrchol pri západe slnka lezci cítili, že boli bohato odmenení. V mene boha Odina a v duchu Vikikingov nazvali túto fantastickú cestu War and Poetry.

Paul Piana

Obsah

Sústredenie na pieskoch

V dňoch 10. - 13. júna sa v oblasti Teplicko-adršpašských skál uskutočnilo sústredenie výberových družstiev komisie alpinizmu. Účastníkmi boli Miro Piala, Martin Heuger, Andrej Chrastina, Dino Kuráň, Marek Repčík, Tomáš Stejskal, Ivan Štefanský, Rišo Nyéki, Igor Koller, Fero Piaček, Dušan Myslivec, Jarýk Stejskal a Vlado Linek.
K najlepším výstupom patrí AF prelez cesty Srdcová záležitosť, 9 na Atola v Tepliciach Marekom Repčíkom a Mirom Pialom. Andrej Chrastina atakuje veľmi ťažký projekt Akumulátor, Teplice a k RP prelezeniu mu chýba už iba krôčik. Igor Koller s Vladom Linekom v Tepliciach spravili pravdepodobne 2. opakovanie narovnania Drlíkovej cesty na Chrámových stenách klasifikácie 8. Okrem toho preliezli na vežu Sokolík cestu Piknik u cesty, 8+ a na Přilbu Babalet tej istej obtiažnosti.
Ku koncu sústredenia sa pokazilo počasie, a tak sa účastníci presunuli do južnejších skalných oblastí a na fantastickú boudlrovaciu stienku k Rudovi Tefelnerovi.

Obsah