text a foto Igor Koller

Naša rodinná cesta za poznaním nových super skaliek na ostrove Hvar na jadranskom pobreží Chorvátska sa dá naozaj nazvať „last minute journey". Definitíva totiž padla pár hodín pred odchodom. Najskôr bola v pláne Paklenica, tam však vypukli požiare. Tak teda niekde bližšie do Slovinska, skalky môžu byť aj pri jazere, nielen pri mori. Ešte zohnať nejakých sprievodcov. Vtom zvoní Jarýk, aby som sa spýtal Mira Šteca, že vraj otvoril nejakú novú parádnu oblasť na Hvare. Nasledovali telefonáty a desiatky esemesiek a my sme nakoniec zamierili na známy ostrov neďaleko Splitu.

Nočný trajekt zo Splitu by bol celkom v pohode, keby sa pri približovaní do prístavu Starigrad na Hvare nezačali zapaľovať ranné zore. Lenže bolo desať hodín večer... Ostrov nad mestom horel ako obrovská fakľa, až na more bolo počuť praskot plameňov pohlcujúcich borovice. Nepríjemný pocit. Ale čo, keď sme už tu. SMS od Mira - požiare sú bežné, žiadny problém, v Jagodnej nehorí. Ďalšia SMS o pár hodín neskôr - ak zafúka, môže to byť nepríjemné, dym, popolček, ako pod sopkou. V Jagodnej Vás čakajú... Ha, ha, ha! Tunel zo severu na juh ostrova je neprívetivá čierna diera, ledva sa zmestíme, ešte že je noc. Úzke cesty vysoko nad morom, nenápadná odbočka do kempu Lili, cesta padá v tej tme tak strmo k moru, že chceme vytiahnuť laná. Ale trafili sme a aj sme sa o polnoci dobúchali pani majiteľke, ktorá nás na túto nočnú hodinu neuveriteľne prívetivo uložila do pripraveného karavanu. Kemping je veľmi pekný, v strmom svahu, ale úplne pod stromami, nikde žiaden úpek na slnku. K moru máme pár desiatok metrov a pláž medzi skalami je krásna. Vlastne sú to dve pláže, prvá pre tých, čo sa nudia menej a druhá pre úplne unudených a vyzlečených. Medzi nimi krásny bouldristický balvan s oblými chytmi. Môže byť.

Šupľa stijena

Pre ňu sme vlastne tu. Je pri dedinke Sveta Nedelja, asi 2 km od kempu. V auguste sa už nedala zohnať izba priamo tam, ale neľutovali sme. V Jagodnej bolo veľmi príjemne. Pani Lili nám vysvetlila cestu a prvý pokus sme dali po celodennom oddychu ako večernú vychádzku. Pravdaže sme sa ku skalám dostali až potme, nič sme nevideli a boli sme radi, že sme naspäť chytili stopa. Skoro ráno autom to bolo rozumnejšie, hlavne v augustových horúčavách. Auto odstavíte v poslednej serpentíne cesty do prístavu vo Sv. Nedelji a odtiaľ je to slabých 10 minút ku skalám, chodníčkom krásne po vrstevnici a na konci rovno k zeleno-modrému moru, tesne popod stenu do starého takmer prírodného prístavu. Je vytvorený z veľkých balvanov až desať metrov vysokých, možnosti na bouldrovanie nad morom, aj nad súšou. Staré spráchnivené drevá potvrdzujú, že tu kedysi dávno bol aj dok a dve rozpadnuté lode v ňom vraj ešte vozili po šesťdesiatomôsmom československých emigrantov do Talianska. Vápencová stena pripomína kolmý až previsnutý ementál a priam sa ponúka na lezenie.

Vikina Kollerová.

Igor Koller.

Igor Koller pri traverze nad morom.

Túto ponuku využil známy prešovský boulderista 80-tych rokov Miro Štec, ktorý tu vynitoval viac ako 45 ciest. Línia jedna vedľa druhej sa predháňali vo svojich vnadoch, a tak Miro aj bez ich prelezenia im hneď prisúdil exotické americké mená a niektoré so svojimi kamarátmi aj vyliezol. Vznikla veľmi zaujímavá situácia, že si sem môžete prísť a len tak z pasie si vyleziete svoju tridsať metrov dlhú osmičku s 12-timi kvalitne osadenými lepenými borhákmi a zlaňákom na konci. Ja som si dokonca uchmatol Gate (čítaj gate) dlhé cez 40 metrov, čo je vzhľadom na moju postavu dosť, zato obtiažnosť okolo VII- mi presne padla. Niekde sa pri vŕtaní zhora nie vždy ideálne zadarilo, ale pri stovkách nitov sa to dá ospravedlniť. Obtiažnosť neberte smrteľne vážne, v Evanjeliu za V+ si viac ako poctivo zaleziete. Mňa dorazil inak nádherný Maestral, keď som medzi isteniami dával päť pokusov vo vraj sedmičke. O to viac som sa potešil v krásnej Central crack hodnotenej VIII, ktorá vyzerala zdola veľmi nepríjemne. Nakoniec to boli super kroky a TR na druhý pokus mi celkom zdvihlo sebavedomie. Skala je ešte dosť čerstvá, takmer celkom neolezená, miestami ostrá, ešte to kde-tu chce trochu kultivácie od ihličiek a vyčistiť dierky od prachu. Ako vysoko dosiahne obtiažnosť tunajších ciest si netrúfam odhadnúť, ale pár ciest za 8a sa tu iste nájde. Väčšinou technicko-dierkové problémy v jemne previsnutých stenách. Zatiaľ tu chýba viac ľahších ciest okolo stupňa VI, ale Miro usilovne pracuje a trávi na Hvare väčšinu roka, aby to napravil a pripravil pre lezcov malý raj, ako sám hovorí - malé Thajsko v Európe. Prístup k cestám je cez malé privátne pozemky, ktoré Miro spravuje. Je preto nutné dodržiavať istú tolerantnosť, napríklad nepadať na olivu:) a v rámci možností nešliapať po kaparách. Ako to vyzerá, Vám iste rád vysvetlí.

Stena je orientovaná juhozápadne, presne povedané slnko je tu medzi desiatou a jedenástou hodinou pre väčšinu skalkárov rannou, nie doobedňajšou. Preto za vyložene športovým lezením asi nie je rozumné prísť v júli a auguste. To sme tu my, rekreační lezci a starší alpinisti s rodinami, ktorým nevadí ani skoršie vstávanie na dovolenke. Záchranou pred slnkom je veža s obrovským štopľom, ktorý ju oddeľuje od masívu. Tu v severnej stene vyliezol dve pekné cesty asi za 6b (možno i plus) známy Tade Slabej zo Slovinska a bonbónikom je cesta Miss Jadrana priamo cez spodok zaklineného balvana. On je trochu väčší, ako vyzerá zospodu, je to riadny kopec asi za 7b, ale to sú už stupne, kde sa veľmi nevyznám a bol som rád, že som sa dostal hore s dvomi sedeniami. Na vežu vedie niekoľko ciest za V, V+ priamo od mora, treba ich ešte trochu poupratovať, v západnej stene je už navŕtané, vyzerá to parádne a východný kolmý hľaďas sa tiež dočká.
Za vežou pokračuje stena plynule asi kilometer ďalej. Nástupy sú ešte kúsok možné z balvanov v mori, vedie na ne odistený štvorkový traverz spoza veže. Potom sa lezie už len priamo z mora, v cliffbase si môžete zapožičiať nepremokavé plávajúce vrece na lezecký materiál. More pod stenou má 12 metrovú hĺbku a piesčité dno, čo je ten najlepší predpoklad pre DWS (deep water soloing). Treba na to okrem lezenia ale aj primerané plavecké a skokanské skúsenosti. Tí menej zdatní si teda pribaľte k výstroji aj plávacie koleso a nepremokavé vrecko na magnézium. Miro ma tiež hneď upozornil na miestny nedokončený bonbónik, ktorým je traverz celej steny tesne nad morom, asi tak za V, VI, potom aj VII a na konci ešte viac, len tam sa zatiaľ nikto neprepracoval. Nechal som si to na posledný deň, aby som si dorazil prsty, a počkal som na slnko, aby sme mohli fotografovať. To bola dosť veľká chyba. Lezenie bolo super, pretraverzoval som asi 3/4 steny, ale 35 stupňov a na slnku ešte viac robilo svoje. Nepomohlo ani občerstvovanie zeleninára Mirka a Lucky z na-
fukovačky, ktorí svojimi holými zadkami pôsobili aj motivačne. Náš mladučký lodivod ležal na dne lodičky so začínajúcim úpalom, tak som bol rád, že sa mám na čo vyhovoriť a skočil som za ním. Nabudúce. Ten koniec vyzerá ťažký, ale leziteľný.

Možností na lezenie je tu veľa. Bouldrovať sa dá nad morom na mnohých krásnych miestach, pozrite si tých tisíc obrázkov na stránke www.cliffbase.com, kde sú aj ďaľšie informácie. Na vážnych športovcov čaká nádherná klenba asi 20 minút nad Sv. Nedeljou, tam budú cesty od 8a vyššie, myslím, že to bude skvost na stropové lezenie. No a nakoniec zoznam navŕtaných ciest podľa Mira Šteca ku koncu septembra 2003, zľava: 1 - Capara, projekt, 2 - Maestral, VII, 3 - Red line cave, projekt, 4 - Jeniffer lady, projekt, 5 - Dragan boss, VII-, 6 - Hacker, projekt, 7 - Coyote, projekt, 8 - Desert in you, projekt, 9 - Sand rock, projekt trochu navyše, 10 - Sand beauty, VI, celkom ťahá za ruky, 11 - Little crack, VIII, a Left variant, 12 - Eagle, projekt, 13 - T2 kings, VIII, 14 - Double „c" Central crack, VIII, 15 - Lost in Bosna, IX, 16 - Sarajevo, projekt, 17 - Green elephant, projekt, 18 - American express, projekt, 19 - Las Vegas, projekt, 20 - Left pipe, projekt, 21 - Right pipe, 1.dl. V, 2. dl. VII, 22 - Big crack, VII, 23 - Iglozubec škaredý, projekt, 24 - Gate, VII-, 25 - Evanjelium, V+, z konca cesty je pekný letecký pohľad na prístav, poctivých 40 metrov, 26 - Big blue, projekt, 27, 28, 29 - vŕta sa. Veža, S stena, Ľavá cesta, VI+, Galjot (cesta vpravo), VII-, Miss Jadrana, VIII+, J stena - 3 cesty za V, V+, ľavá hrana VI. Za vežou z balvanov sa nastupuje do niekoľkých nádherných dvojdĺžkových VI a VII - kových ciest. To už máte ale more priamo pod sebou.

Pravdaže na Hvare sa dá okrem lezenia venovať mnohým ďalším outdoorovým aktivitám. Príjemná prechádzka je do starej Jagodnej nad kempingom popri viniciach v strmých svahoch. Víno tu majú naozaj špeciálne, vyvážajú ho do celého sveta. More je čistučké a ideálne na potápanie, aj keď to športové začalo byť po niekoľkých tragických nehodách prísnejšie regulované. Horské bicykle sme nemali, no možností na ich využitie je dosť. Turistika ponúka takmer povinný výstup na Sv. Nikola, ktorý je s výškou 626 m najvyšším vrchom ostrova. My sme ho absolvovali klasickou cestou zo Sv. Nedeljii, čo trvá asi 2 hod., ak sa dlho nezdržíte v starom kláštore z 14. storočia v obrovskej jaskynnej klenbe, kde bol údajne aj jaskynný tunel popod planinu na druhú stranu ostrova. Z vrcholu bol výhľad na zelený juh, a naopak na čierny sever. Hrebeň bol totiž tou hranicou, kde sa požiare podarilo zastaviť. Bola to pohodová lezecká dovolenka, a keď to povedali baby, tak k tomu niet čo dodať.

Základné info

Mena: Hvar je v Chorvátsku, kde sa platí kunami. V kempingoch a na privátoch možno väčšinou platiť priamo v euro. 1 euro je 7,4 kuny, 1 kuna je teda asi 5,70 Sk.

Prístup: Najskôr sa musíte dostať do Splitu, čo je najlepšie klasickou cestou cez Plitvické jazerá. Možnosti trajektu na Hvar sú dve, priamo zo Splitu do Starigradu, osoba 32 kún, auto 216 kún, alebo idete zo Splitu ďalej na juh do Drveniku a odtiaľ trajekt na Sučuraj, ktorý je asi trikrát lacnejší. Prejdete autom navyše asi 130 km, čo však môže byť pre poznávanie krajiny zaujímavé. Odchody sa dajú pozrieť na www.jadrolinija.hr, objednávanie lístkov sa veľmi nepoužíva. Prídete do prístavu, kúpite si lístok a čakáte na najbližšiu ľoď. V piatok, sobotu a nedeľu sa bežne na prvú nedostanete, tak idete druhou. Na Hvare musíte ísť najskôr do Jelsy nakúpiť na trhu rybie špeciality. Z Jelsy smer Pitre, čiže cez tunel na druhú stranu ostrova. Za tunelom doprava. Cesta končí po asi 10 km vo Sv. Nedeljii, 2 km predtým je odbočka doľava do kempu Lili.

Ubytovanie: Hneď na úvod, kempovanie na divoko nie je na Hvare možné, rešpektujte to. V kempingu Lili bolo perfektne, dajú sa tam nakúpiť základné potraviny, ovocie, zelenina a samozrejme víno. Je tam prírodná reštaurácia, dostatok vody studenej i teplej, čisté sociálne zariadenia. V sezóne v júli a auguste tu za osobu zaplatíte 45 kún, za nič iné ako auto, stan, miesto, sa neplatí, za apartmán 85 kún za osobu. My sme platili v caravane 9 euro za osobu. Mimo sezóny sú ceny presne o tretinu nižšie. Deti do 12 rokov platia polovicu. Kemp je otvorený od mája do konca novembra, ubytovanie sa dá objednať na tel. 0038-521-745775, fax 745742. Mimo sezóny je však bez problémov dostupné aj ubytovanie v apartmánoch priamo v Sv. Nedelji, cena je v sezóne cca 10 euro na osobu, mimo sezóny od 5 do 8 eur. Obrátiť sa dá aj na penzión Radovana Sčepanoviča, tel. 0038-591-2049058, presné ceny tohto ubytovania sú na www.cliffbase.com. Informácie o najvhodnejšom spôsobe ubytovania rád poskytne aj Miro na telefóne 00421-905-612199, e-mail: miroslavstec@hotmail.com.Všade sa dajú dohodnúť aj ďalšie služby, napr. požičanie motorového člnu. Miro má aj malú požičovňu seakayakov, windsurfingov, lezeckých a snorkelovacích potrieb.

Cliffbase: Šupľa stijena sa zmení na menšie európske lezecké centrum. Tak to vidí Miro Štec a usilovne na tom pracuje. Upravené rybárske domčeky priamo pod stenou budú poskytovať ubytovanie aj občerstvenie. Ciest neustále pribúda a na svoje si prídu všetky výkonnostné kategórie. Ak chcete zažiť v týchto miestach kľud, asi sa musíte poponáhľať. Možno to stihnete ešte túto neskorú jeseň.