Práve sa skončilo 4. kolo Slovenského pohára v lezení Aupark Cup. Organizátori boli spokojní, aj keď rezervy sa vždy nájdu... Bohužiaľ, účasť niektorých lezcov ovplyvnili staré spory, ktoré dodnes kazia vzťahy aj imidž lezeckej veže. V tejto súvislosti sme oslovili najprv Tamaru Greksákovú, ale aj ďalších zainteresovaných.

Združenie Hory a mesto je novým prevádzkovateľom lezeckej veže, aké máte doterajšie skúsenosti?

Vežu sme dostali do nájmu v marci tohto roku na základe výberového konania. Naším prenajímateľom je nákupno-zábavné centrum Aupark. Vedeli sme z rečí, že v predchádzajúcom období to so stavbou aj prevádzkou veže nebolo celkom v poriadku, a tak sme sa snažili pred podpisom zmluvy všetko vyjasniť, aby sme sa vyhli neskorším nepríjemnostiam. Keď nám Aupark zdokladoval sporné otázky, dohodli sme sa a koncom apríla sme vežu otvorili do novej sezóny. Hoci Aupark si všetky záväzky voči svojím priamym dodávateľom splnil, dodnes nie sú vyjasnené okolnosti toku peňazí a plnenia záväzkov zo strany dodávateľa k svojim subdodávateľom. A to robí zlú krv.

To je trochu pomotané, vieš to bližšie vysvetliť?

Do minulosti vidím len hmlisto, na toto môžu dať vysvetlenie zástupcovia sporných strán – na jednej strane vedenie Auparku, na druhej strane poškodení dodávatelia chytov. My nie sme vlastníkmi chytov, ktoré sú predmetom sporu. Máme ich prenajaté ako súčasť veže a nemáme žiadne právo o nich rozhodovať. Napriek tomu naša snaha smeruje k vyriešeniu tohto sporu.

Aký je teda názor zaangažovaných strán?

Marek Repčík, Anatomic: S chytmi to bolo v skratke tak, že ich zobrali na faktúru borci, ktorí mali stenu v tej dobe v prenájme, Auparkom si ich síce zaplatiť nechali, lenže peniaze nám už akosi nestihli dať... Stena im začala vynášať a trochu im to podľa mňa zatemnilo hlavy – pohádali sa, začali sa medzi sebou súdiť, zablokovali si účty, takže im Aupark zrušil zmluvu a stenu dal do prevádzky združeniu Hory a mesto. Borci rozpustili firmu a zmizli zo sveta, zostala len nezaplatená faktúra, o ktorú sa ťažko súdiť, lebo vlastne nie je s kým a navyše ide o sumu veľkosti, ktorá právnika veľmi nezaujme, lebo na nej nezarobí. V celej veci som najväčšiu chybu, ktorú nechcem na nikoho zvaľovať, urobil ja – dodal som tovar na faktúru.
Potiaľto teda fajn – Hory a mesto sú zatiaľ mimo toho, za nič nemôžu, ale... Mne tie chyty niekto ukradol – a to nie je názor, ktorý môžme mať každý rozdielny, to je fakt. Na to sa nikto z Hory a mesto nemusel dívať do minulosti, veľmi dobre o tom vedeli. Podľa mňa nie je správne používať veci, ktoré ukradli mojim známym, aj keby sa ku mne dostali ešte oveľa komplikovanejšou cestou, než tomu bolo v tomto prípade – toto je jediný problém, ktorý s Hory a mesto mám, na tejto jedinej vete – a pre mňa zásadnej – sa nezhodneme. Takže keď ma pozvali zapretekať si na týchto chytoch, bol som riadne naštvaný, urobil som trochu zlej krvi a samozrejme som tam nešiel. Svoj názor nemám dôvod meniť, nikto ma zatiaľ nepresvedčil, že to, čo robia oni, je OK. Nemyslím, že by to účasť na pretekoch (okrem mňa a brácha) nejako ovplyvnilo – ľudí to absolútne nezaujíma, pozrú sa na to, aké vysoké sú ceny, kto stavia cesty a to je tak všetko.
Ale možno sa v tom celom mýlim. Možno používanie nezaplatenej veci v prípade, že neplatičom nie som ja, je úplne poriadku a dá sa ospravedlniť. V takom prípade sa združeniu Hory a Mesto aj Auparku hlboko ospravedlňujem za vzniknuté nedorozumenie, lebo – a to zdôrazňujem – Aupark, ani Hory a Mesto naozaj neplatičmi nie sú...

Miro Danko, Aupark: Lezeckú vežu v Auparku sme postavili s cieľom prilákať do nášho centra vyznávačov tohto netradičného, ale zato obľúbeného športu. Považujem za potrebné uviesť, že veža je naším majetkom a že Aupark si po ukončení výstavby splnil svoje finančné záväzky. Všetky podĺžnosti vrátane faktúr za chyty sme včas a riadne uhradili. Nemôžeme za to, že tok finančných prostriedkov sa niekde zastavil a že nie všetci subdodávatelia dostali svoje peniaze. Niektoré dodávateľské vzťahy si jednotlivé firmy dodnes nevyriešili, čo nevrhá dobré svetlo nielen na vežu, ale aj na Aupark napriek tomu, že ten v spore nenesie žiadnu vinu.

Tamara, ako vyzerala vaša prvá sezóna?

Spočiatku to bolo dosť chaotické... Najhoršie bolo, že medzi skončením festivalu Hory a mesto a termínom otvorenia veže boli dva týždne. A tak sme v apríli prakticky s tým istým tímom ťahali výrazne finančne poddimenzovaný festival a zároveň prípravu veže na každodennú prevádzku. Zisťovali sme technický stav veže a odhaľovali množstvo závad a nedorobkov. Bez skúseností s dennou prevádzkou, bez podkladov z predchádzajúceho roka, s pošramotenou povesťou veže sme sa pustili do nového dobrodružstva.

Čo sa vám počas prvej sezóny podarilo, na čo ste zvlášť hrdí?

Naozaj som ani nedúfala, že sa nám väčšinu plánov podarí aj uskutočniť. Prvý úspech bol, že sme našli správcu veže a v rekordne krátkom čase zostavili a zaškolili skupinku lezcov, ktorí začali pracovať ako ističi. Tým sme zabezpečili plynulý chod a mohli sa púšťať do ďalších projektov. Podarilo sa nám podchytiť školy, centrá voľného času aj poradne a v máji-júni sme už pracovali so skupinkami v rámci ucelených viachodinových zážitkových programov. Počas prázdnin sme uskutočnili dva týždenné lezecké tábory priamo na veži, na ktoré deti veľmi rady spomínajú. Od septembra rozbiehame v spolupráci s Cafe Stena detské lezecké tréningy, čím dáme možnosť bratislavským deťom trénovať pravidelne leto-zima. Do budúcnosti plánujeme vytvorenie horského klubu. Chceme tým nadviazať na koncept „prinášať hory do mesta", ktorý sme doteraz uskutočňovali prostredníctvom festivalu Hory a mesto.

Kto všetko na vežu chodí?

Návštevníci sú vzhľadom na polohu veže (v areáli nákupného centra) veľmi rôznorodí: od trojročných detičiek, po starších pánov, od úplných začiatočníkov až po špičkových lezcov. To nás núti rozmýšľať nad tým, ako urobiť vežu čo najatraktívnejšiu pre každého. Doteraz bola prispôsobená viac pre laikov, ktorí si to prídu vyskúšať. Dobrí lezci tam po chvíli nemali čo robiť. Dobudovaním mohutného stropu sme hodili rukavicu aj tým, ktorí majú sily a vytrvalosti dosť. Tiež sme sa snažili spevniť časť steny tak, aby sa dali osadiť postupové nity. Tak sa pomaly dostávame od zabehnutých udičiek k samostatnejšiemu pôsobeniu. Aj začínajúci lezci môžu trénovať zapínanie do postupových istení. Pripravujeme tiež farebné označenie ciest rôznych obtiažností.

Aké máte najbližšie plány?

Zaviazali sme sa nášmu nájomcovi, že veža bude v prevádzke celoročne. Po skončení letnej sezóny ju teda plánujeme prebudovať na zimný režim. Radi by sme z nej na zimu urobili drytoolingovú arénu. Ak nám vyjdú všetky plány, tak zimnú sezónu otvoríme uprostred novembra pretekmi v drytoolingu, na čom už začíname pracovať spolu s Extremákmi a zástupcami Jamesu. Týmto by som rada pozvala všetkých lezcov i začiatočníkov na Aupeak do Petržalky. Informácie sú k dispozícii na stránke www.horyamesto.sk/aupeak.

pripravil Vlado Linek