text a foto Igor Koller

Účastníci Jamesáckeho týždňa pred horským hotelom na Popradskom plese.

Odhalenie pamätnej dosky Karolovi Jakešovi.

Igor Koller a Radan Kuchař.

Zdeno Zibrín a Hana Roubalová.

Oľga Zibrínová na Ošarpancoch.

Lezci z HK Manín Považská Bystrica v Puškášovej ceste na Ošarpancoch.

Do tretice všetko dobré. Tentoraz to vyšlo, nemôže byť predsa každý september v Tatrách monzún namiesto babieho leta. Na 79. Tradičnom horolezeckom týždni JAMES babie leto bolo, a ešte aké. Po dvoch rokoch, po veľkej oslave Jamesáckych osemdesiatin, sme sa opäť zišli v Horskom hoteli na Popradskom plese.

Program THT bol pripravený podobne, ako posledné dva roky. Teda tak, aby skĺbil športové aktivity so spoločenskými, pretože obidve tieto oblasti sú zmyslom tejto akcie. Preto začínal Jamesácky týždeň už v pondelok 15. septembra 2003, aby si ľudia do sýtosti zaliezli. A potom od štvrtku sa po večeroch mohli venovať aj pripravenému programu, ktorý bol tohto roku z horolezeckého hľadiska venovaný 50. a 60. rokom. Hlavným zámerom vedenia spolku a organizačného štábu je, aby sa Jamesáci rôznych generácií a rôznych lezeckých úrovní či zameraní mohli spoločne stretnúť, podebatovať, posedieť, a samozrejme sa aj zabaviť. Fakt je, že tohto roku sme trochu váhali s organizáciou a aj to sa mohlo odraziť na nižšej účasti. Termín týždňa bol síce známy už od zimy, ale podrobné informácie išli na oddiely dosť neskoro. Ani intenzívne informovanie členskej základne priamo pred začiatkom týždňa už nemalo očakávaný efekt. A to nehovorím o úplne vysnežených Tatrách začiatkom septembra, keď to vyzeralo na lyžovačku. Priznám sa, že aj mňa osobne to tak zmiatlo, že aj po vyčasení sme odišli do Tatier s tým, že sa k stenám budeme brodiť snehom, tak som si ani nezobral ľahšie tenisky...

Od začiatku týždňa bolo teda na Popradskom plese v nádhernom počasí a ideálnych podmienkach len pár desiatok horolezcov hlavne z Iamesu Bratislava, ktorý má už tradične najsilnejšie zastúpenie na THT, Manínu Považská Bystrica, Lokomotívy Nitry a Iamesu Kežmarok. Istotne neľutovali, že si našli čas na celý týždeň. Pritom návaly na najobľúbenejšie steny boli prijateľné. Tak napríklad v stredu sme sa veľká partia stretli na Volovke a delenie na cesty bolo celkom prirodzené. Podľa času príchodu, podľa lezeckej sily, podľa vyspatia. S Paľom Barabášom a mojou Editkou, ktorá už roky v Tatrách neliezla, sme si pri natáčaní a fotografovaní ani nevšimli, že sme sa trojkovým pilierom dostali až na vrchol. A po tých desiatkach rokov bol ešte krajší ako kedysi. Ten deň zabojoval predseda nášho spolku Paľo Vaško, ktorý napriek stálym ťažkostiam po jeho automobilovej havárii tiež zdolal pilier s Ferim Piačekom. Pod pilierom sme sa stretli naozaj zaujímavá partia. Už keď sme oddychovali, počul som zhora vysvetlovanie. „Lano budeš povolovať a keď ti zakričím, budeš liezť hore.“ Ahá, nejaký začiatočník. Hlas sa mi zdal povedomý a potom to už bolo jasné. Neskoro poobede si Oľga Zibrínová naviazala na lano náhodne nájdenú Elenku z Detvy a hurá liezť. A už fičala hore pilierom. No nebolo by to nič zvláštne, keby Oľga nemala 72 rokov! Viem, že to môžem prezradiť. Ona nielen lezie na prvom konci, ale aj hlavu má ešte dostatočne bláznivú, aby si hocikoho zobrala na lano a ťahala ho hore. Z Elenky, jej bývalej študentky, dnes vedecky pracujúcej v Nemecku, sa dokonca týždňa stala Jamesáčka ako remeň. Neskôr už zasa z Nemecka mi mailovala: "Bol to fantastický týždeň, na ktorý nikdy nezabudnem."

Liezlo sa pravdaže na Osterve, kde sa vraj v nedeľu robili aj rady na nástupoch. Na Ošarpancoch bola najhustejšia premávka v komíne, ktorým sa zároveň liezlo a aj zlanovávalo. Ale všetko sa zvládlo, vyliezla sa kopa ciest. Náčelník Jaro ich na konci týždňa narátal skoro päťdesiat. Ja som sa trochu viac ponaťahoval v Jari na mesiaci, kde ma vytiahol Dodo Kopold práve sa vrátivší z Miyar Valley s pekným prvovýstupom v kapse. Bolel ma z toho chrbát, ale lezenie to bolo naozaj nádherné. Niektorým účastníkom sa podarilo liezť nielen na Galérii Ganku, ale aj na Batizovskom štíte, ba dokonca aj na Veľkom Kežmaráku a v Západnej Lomnici. Ako som napísal v úvodníku, snáď sa ešte prihlásia niektorí tajní účastníci Jamesáckeho týždňa zo vzdialenejších končín Tatier a pribudnú aj ďalšie výstupy. Hlavné však je, že si každý mohol vyliezť k svojej spokojnosti všetko, čo chcel.

Vo štvrtok a piatok to už bolo veselšie, aj čo sa týka účastníkov. Pomaly sa schádzali hostia i starší Jamesáci, pribudli ďalší horolezci, zišiel sa kompletný výkonný výbor Jamesu. Za Český horolezecký zväz prišiel jeho predseda Jirko Novák, z bývalých predsedov Jamesu stihol popri hraní v kapele prísť 82-ročný Eugen Nemeš, z ďalších starších Jamesákov nechýbali Mária a Ferko Závodský, Anka Papanová, Karol Medveď, Jola Pospíšilová a Hana Roubalová, Berci Varga a Zuzana Vargová, Oľga a Zdeno Zibrínovci, Karol Gurský, Ivan Kluvánek, Rudo Mládek, Jano Ďurana a ďalší. Mnohí sa zo zdravotných a rodinných dôvodov ospravedlnili, ale všetci svorne pozdravovali jamesácke stretnutie a priali mu všetko najlepšie – Alfréd Farkaš z Budapešti, Miško Stolár, Jozef Oškvarek, Jozef Michalov, Oľga a Alo Hubovci. Hlavnými hosťami boli Paľo Barabáš, Radan Kuchař a Zdeno Zibrín, z rodinných dôvodov sa ospravedlnil Ivan Gálfy a Ivan Urbanovič. Naozaj škoda, že tu nebolo viac mladých lezcov. Prišli aj naše špičky, Dino Kuráň, Dodo Kopold, Maťo Heuger, Jožo Santus, ale chýbali tí, čo to mali najbližšie.

Program začal vo štvrtok večer pásmom Paľa Barabáša. Jeho zostrih filmov a aby vraj nemusel veľa hovoriť, tak aj vlastný portrét od Tomáša Pašteku, bol lepšou ukážkou toho, čo robí, ako možno desať celých filmov dokopy. Z každého rožku trošku, ale toho najlepšieho, aj dokumenty zo zákulisia, aj vyjadrenie vnútorných pocitov, ktorého ho k tejto tvorbe vedú. Videli sme divokú vodu zo Sibíri i z Afriky, kopce od Himalájí, cez Aljašku, Andy až po Afriku, ale hlavne ľudí zo všetkých týchto vzdialených končín sveta, ktorým sa snaží Paľo porozumieť, pochopiť ich spôsob života a sprostredkovať ho nám ostatným. Ale videli sme aj dokument z nedávnych tak vydarených ME v skialpinizme vo Vysokých Tatrách a ukážku z jeho poslednej srdcovej záležitosti, z pripravovaného filmu o našich a jeho Vysokých Tatrách. Lebo zo všetkých hôr má predsa len najbližšie k týmto štítom.

Piatok večer bol v réžii legendárnej dvojice Radan Kuchař – Zdeno Zibrín. Dvojice, ktorá sa prvá z Československa presadila v Alpách, v kolíske svetového horolezectva. Videli sme známe aj menej známe dokumenty zo slávnych výstupov najväčšími alpskými stenami, počúvali sme ich rozprávanie. O časoch socialistickej telovýchovy, ktoré si dnes mladí vedia len ťažko predstaviť, o problematických vycestovaniach, malých podvodov, ale aj o kope srandy, ktorá s tým bola spojená. No najmä o obrovskom zápale pre vec, o príprave, o tréningu, o láske k horám, s ktorými sa dalo všetko prekonať. A to je ich odkaz dnešným lezeckým generáciám.

Sobota poobede patrila už tradične položeniu vencov k tabuli zakladateľov Jamesu na Horskom hoteli Popradské pleso a spomienke na priateľov na Symbolickom cintoríne. Presne v duchu "Mŕtvym na pamiatku, živým pre výstrahu!". Pamätných tabúľ je veľa, a stále pribúdajú nové. Ešte pred rokom sa Jamesáckeho týždňa zúčastnil aj Karel Jakeš, aby o pár mesiacov neskôr našiel v novembri 2002 svoj koniec v lavíne v Belianskych Tatrách. Práve teraz mu za prítomnosti všetkých účastníkov týždňa odhalila pamätnú dosku jeho manželka pani Jakešová. Aj takéto smutné veci patria k horolezeckému životu, všetci to vieme a každý verí, že podobných príhod bude čo najmenej.

Sobotný večer patrí vždy slávnostnému ukončeniu horolezeckého týždňa, príhovorom organizátorov, predsedu spolku a hostí. Tento sa začal blahoželaním najstaršiemu účastníkovi Jamesáckeho týždňa, Karolovi Medveďovi, ku krásnym 90-tim rokov. Ešte raz, milý Karol, za všetkých Jamesákov prajeme veľa zdravia a spokojnosti a ďakujeme za všetko, čo si pre naše horolezectvo urobil. Potom sme si vypočuli náčelníka týždňa Jara Švorca, predsedu Jamesu Paľa Vaška, predsedu ČHS Jirka Nováka a za starších Jamesákov sa poďakovala Oľga Zibrínová, ktorá nezabudla spomenúť, ako sa jej s trikrát mladšími partnermi a priateľmi dobre liezlo. Pohostenie bolo výborné, jedenia a pitia bolo aj vďaka Popradskému pivovaru dosť, country kapela zo Štrby tvrdila muziku, ale aj pri tanci chýbala omladina. A tak boli kráľmi parketu Jaro Švorc a Pali Barabáš. Bol to pohodový večer, bol to krásny týždeň. Škoda, že tam nebol viac tých, pre ktorých bol určený.

Nakoniec poďakovanie tým, ktorý celý 79. Tradičný horolezecký týždeň JAMES pripravili. Bol to hlavne náčelník týždňa Jaro Švorc a jeho organizačný štáb, v ktorom pracovali Fero Mrázik, Martin Pitoňák, Nina Obžutová, Iveta Bohušová, Štefan Zavacký, Stana Zgodavová a Ľuboš Fabián. Ďakujeme aj vedeniu a personálu Horského hotela na Popradskom plese za príjemné prostredie. Vďaka za podporu patrí reklamným partnerom 79. THT, ktorými boli nasledovné firmy a organizácie:

- ŠPORT RYSY, Poprad, www.sportrysy.sk
- Mesto Vysoké Tatry, www.tatry.sk
- Dobroľný zbor Tatranskej horskej služby
- ŠPORT CENTRUM GÁLFY, Starý Smokovec
- TERMING s.r.o., Bratislava
- ALPHA SPORT, Žilina
- YAK & YETI, Bratislava