Text a foto: Igor Koller

Semifinále na obtiažnosť.

Marek Repčík na 2. bouldri.

Peťo Doležaj pri výbornom výkone na 4. bouldri.

Katka Čintalová v 2. bouldri.

Zuzka Čintalová v 2. bouldri.

Chamonix pod Mont Blancom je najznámejšie alpinistické stredisko nielen v Európe. Posledné roky sa však začiatkom júla mení aj na koľbište najlepších pretekárov v lezení na umelej stene. Minulý rok tu boli majstrovstvá Európy, predtým svetové poháre. Pod holým nebom. A vždy bola zima a pršalo. Napriek tomu sa nám tu celkom darilo. Tohto roku udrela tlaková výš, aj v tieni bolo cez tridsať stupňov, slniečko sa usmievalo. Striedavo aj na našich lezcov, ktorí po minuloročnom 12. mieste Juraja Repčíka v boulderingu získali veľmi dobré 14. a 15. miesto zásluhou Peťa Doležaja a Mareka Repčíka v tej istej disciplíne. Najviac sa slnko usmialo na Tomáša Mrázeka z Brna, ktorý naplno zažiaril a k našim susedom si odniesol titul majstra sveta v lezení na obtiažnosť!

V Chamonix sa pretekalo vo všetkých disciplínach, v boulderingu, na rýchlosť a na obtiažnosť. V boulderingu pretekali Marek Repčík, Peťo Doležaj, Andrej Chrastina, Zuzka a Katka Čintalové, na obtiažnosť Ďuro Repčík, Ondro Švub, Doležaj a sestričky Čintalové. Bolo to vyvrcholenie pretekárskej sezóny a tomu zodpovedala aj naša účasť, aj príprava na tieto preteky. Zdalo sa, že aj spolupráca s odborníkom z FTVŠ pri príprave tréningu by mohla priniesť svoje ovocie. Mínusom boli zranenia, Marek Repčík mal problémy s prstom a liezol s bolesťami a obstrekmi, Peťo Doležaj sa zase dával dokopy zo zlomeniny priehlavku z Imstu, ktorá mu obmedzila tréningy a lezenie.

Všetko to začalo v stredu 9. júla 2003 kvalifikáciou v boulderingu na 6 pekných stienkach umiestnených na vyvýšených pódiách a zakrytých zhora plachtami proti dažďu i slnku. Vstup do športového areálu, kde bola pod holým nebom aj stena na obtiažnosť, bol zdarma. Pozadie tvoril Mont Blanc a Chamonixké ihly. Muži aj ženy liezli spolu na 6 bouldroch, ktoré boli rôznorodé, väčšinou silové, ale hlavne u žien aj technické. Prvé sa predstavili Čintalky. Prvý boulder bol najľahší a teda povinný, obe ho preliezli. Druhý boulder patril tiež k ľahším, silovejší previs končiaci zónou a technický dolez cez položenú hranu. A ten ani jedna z našich dievčat nezvládla. Katke trochu chýbali aj sily, Zuzke sa šmykla noha zo stupu, keď sa už zdalo, že má vyhrané. Neprispelo to ani na pohode, ale hlavne, ako sa ukázalo neskôr, na finále bolo treba dať aspoň 5 topov. Tretí boulder bol silový previs a ten sestričkám vôbec nesadol. Vo štvrtom sa zase liezlo cez previs, Katka dala zónu a Zuzka sa ním v pohode prešla, top a oživené nádeje. Piaty boulder bol technický kútik, ktorý im zase nesadol, Zuzka sa dostalo trochu vyššie, ale tečovaný chyt nestačil ani na zónu. V poslednom bouldri sa liezol previs po škrabkách, kde už Katke chýbali sily a Zuzka dala v dobrom pokuse zónu. To však na postup medzi 12 finalistiek zďaleka nestačilo, osem pretekárok dalo všetky topy, z toho Sandrine Levet a nestarnúca Venera Čerešneva všetko na prvý pokus. Takže nakoniec z toho bolo 23. miesto pre Zuzku a 28. miesto pre Katku z 39 štartujúcich.

U mužov sa z našich prvý predstavil Peťo Doležaj na dosť drastickom bouldri v kolmom teréne s minimálnymi stupmi a chytmi. Prvý pokus bol super, zóna a ďalší krok, ktorý nikto pred ním ani nenaznačil. Ale top nakoniec nebol. Marek Repčík a Andrej Chrastina dali tiež len zónu. Druhý boulder viedol previsnutým kútom do zóny a dlhým nepríjemným dynamom za roh na topku. Peťo dal zónu na prvý pokus a skončil v predposlednom chyte. To isté sa podarilo Marekovi a aj Andrejovi, ktorý sa tu dosť vytrápil. Tretí boulder viedol veľkým previsom, Peťovi tu chýbali sily a aj Andrej dal len zónu. Vyšlo to Marekovi, ktorý dal na druhý pokus top. Super! Peťo zabojoval vo štvrtom bouldri, traverz v previse, spoďák a zúfalá hrana. Na nej ukázal pri druhom pokuse, čo je to vôľové lezenie, pomohol si aj kolenom, drel a topol. Výborný výkon, bol to ťažký boulder, ktorý nedala asi polovica finalistov. Marek a Andrej sa tu nedostali ani do zóny. Predposledný problém bol technický, všetci naši dali zónu a najlepší pokus mal Andrej, ktorého dlho nevedel nikto prekonať. Posledný boulder bol drastický previs po miniatúrnych chytoch, kde sa nikto z našej trojice nechytal. Nakoniec bolo z toho veľmi dobré bodované 14. a 15. miesto Doležaja a Mareka Repčíka z rekordného počtu 76 štartujúcich. Na finále naozaj chýbalo trochu šťastia, postupovalo sa tam s jedným topom na prvý pokus, naši ho dali na druhý… Fakt je, že najlepší piati z kvalifikácie dali 4 resp. 3 topy, ale fakt je aj to, že neskorší víťaz Christian Core postúpil s jedným topom. V boulderingu naši lezci pri troche šťastia na finále vo svetových súťažiach majú, čo nie je zlé konštatovanie.

Finále boulderingu vo štvrtok večer som nevidel, lebo pri našej neúčasti som dal prednosť lezeniu o nejakých tisíc metrov vyššie. Medzi mužmi zvíťazil trochu prekvapujúco už spomínaný Core a medzi ženami hlavná favoritka Sandrine Levet.

Výsledky MS v boulderingu
Muži
1. Christian Core, ITA
2. Jérôme Meyer, FRA
3. Tomasz Oleksy, POL
4. Mauro Calibani, ITA
5. Kilian Fischhuber, AUT
14. Peter Doležaj
15. Marek Repčík
26. Andrej Chrastina
36. Radek Souček, ČR
47. Jiří Přibyl, ČR

Ženy
1. Sandrine Levet, FRA
2. Natalia Perlova, UKR
3. Fanny Rogeaux, FRA
4. Oľga Bibik, RUS
5. Juliette Danion, FRA
6. Věra Kotasová, ČR
23. Zuzana Čintalová
24. Helena Lipenská, ČR
28. Katarína Čintalová.

Preteky na rýchlosť sú stále okrajovou záležitosťou napriek tomu, že sú divácky atraktívne a majú najväčšiu dynamiku. Až na malé výnimky tu štartujú hlavne pretekári z krajín bývalého Sovietskeho zväzu. Kvalifikácia a večerné finále bolo v sobotu, a bolo sa na čo dívať. Medzi mužmi vyhral Maxin Stenkovoj, UKR, pred Tomaszom Oleksym, POL, a Alexandrom Pečekonovom, RUS. U žien bola medzi ôsmimi finalistkami len jedna Poľka, ostatné z Ruska a Ukrajiny. „Pabedila" Olena Repko, UKR, pred Tatianou Rouiga, RUS, a Valentinou Jurina, RUS.

Vyvrcholením MS boli preteky na obtiažnosť. Vyraďovačky alebo vlastne štvrťfinále bolo celý deň v sobotu so šialeným systémom, keď ďalší lezec nastupoval až po uplynutí limitu predchádzajúceho, takže boli zbytočné prestávky a najlepší presedeli celý deň v izolácii. Muži liezli ako zvyčajne na 2 cestách, z každej postupovalo do semifinále 13 lezcov, ženy mali jednu cestu. Z našich nastúpil Ďuro Repčík ako prvý na ľavej ceste a podal výborný výkon. Zvládol ťažké jednoprstovky, aj nasledujúce previsy, ale vo výleze z posledného mal už kvalitne natečené a nakoniec skončil tečom tri chyty od topu. „Robil zbytočné drobné chyby, ktoré mu odobrali sily", komentoval to brat Marek. Ja som to nepostrehol a výsledok vyzeral veľmi nádejne. Nakoniec sa však ukázalo, že to bolo presne miesto, kde sa rozhodovalo a Juraj skončil na druhom nepostupovom mieste, celkovo 33. z 87 štartujúcich. Ondro Švub v tej istej ceste tiež zabojoval v jednoprstovkách, ktoré mu veľmi nesedia, ale zaváhal v nasledujúcom previse. Chce to ešte viac vylezenosti, ale aj prípravy, celkové 61. miesto. Peťo Doležaj liezol na pravej ceste a skončil na výške 10.30 m nad polovicou cesty v nepríjemnom previse. Peťo tam bojoval, vracal sa, ale nakoniec neprišiel na ideálne riešenie a spadol, 55. miesto. Tiež to bude ešte chcieť skúsenosti a viac liezť hlavou, čo sa neučí jednoducho. Postupovalo sa len s topom. Ani našim dievčatám sa nedarilo. Katka Čintalová doliezla asi do polovice cesty, čo na postup zďaleka nestačilo. Zuzka Čintalová liezla lepšie. Dostala sa do rozhodujúceho previsu, kde však len tečovala spoďáky, ešte asi 1,5 metra bolo treba preliezť k postupu, celkové 35. miesto a 44. pre Katku z 54 štartujúcich. Bolo to ďaleko od spokojnosti a ich vlastných očakávaní.

Do nedeľného semifinále postúpil s prehľadom Tomáš Mrázek a aj dve dievčatá z Čiech, stále sa zlepšujúca Tereza Kysilková a Soňa Hnízdilová, obidve mladé baby s veľkou perspektívou. Tereze sa už v sobotu tak nedarilo a padla v prvom silovom previse, Soňa si však doliezla po výborné 15. miesto. Cesta viedla previsnutou stenou, potom prvý malý previs, po druhom previse traverz doprava, kde sa už rozhodovalo o postupe. Top dali len dve favoritky, Muriel Sarkany a Sandrine Levet, Muriel sa zdalo, že mala väčšiu rezervu. Mužská semifinálka už bola riadna darda, ako hovorí Rosťa Tomanec, ktorý tu v obecenstve prekvapujúco chýbal. Za tri roky, čo som si nenašiel čas odskočiť si na svetové preteky, sa obtiažnosť lezených ciest neuveriteľne zvýšila hlavne v silovej oblasti. Najskôr sa liezlo previsnutou stenou, nasledoval veľký previs po obliakoch a v druhom previse sa traverzovalo doľava, kde už mnohí padali. Len jeden z najväčších favoritov Alexandre Chabot sa dostal takmer k topu. Mráza liezol dobre, jasný postup, ale až z piateho miesta. Bol však kľudný. „Mám natrénované, cítim sa vo forme. Špeciálne som sa sústredil na MS ako na vrchol sezóny. Je to dôležitejšie, ako vyhrať celú sériu svetového pohára. Zaútočiť z piateho miesta nemusí byť zlé." Bolo vidieť, že si verí a že rozhodnúť môže práve psychická pohoda. Slováci aj Češi sme spolu bývali v známom Ski Chalet Brevent. Spoločné varenie, debaty, vzájomné povzbudzovanie. Je to fajn, že držíme spolu. A aj mne dobre padlo, keď mi všetci svorne tvrdili, že pri pretekoch je najlepšie počuť práve môj hlas.

Finále začalo večer o ôsmej zoskokom dvoch Batmanov z helikoptéry. Stenu našťastie netrafili. Areál bol nabitý, vtisol som sa k Mrázovým rodičom, ktorí sa prišli pozrieť, ako to na tých pretekoch vonku vyzerá. Prišli práve včas. Ženy aj muži štartovali najskôr spoločne, až pri druhej dvojici Christian Bindhamer skoro skopol zo steny Angelu Eiter z Rakúska. Tak to nebýva vo finále zvykom! Ale poďme najskôr k ženám. Už v prvej previsnutej stene bolo dlhé dynamo, po ktorom nasledoval dlhý strop do oddychového taniera. Nasledoval traverz doprava medzi prevismi a výlez cez bulu v druhom previse. Odtiaľ bol ťažký krok na krutú hranu. Angela Eiter tam doliezla ako tretia štartujúca a bol to výborný výkon. To sme ešte nevedeli, že tu urobili stavitelia chybu, lebo rovnaký teč dali až štyri finalistky a o ich poradí rozhodlo semifinále. Aj Sandrine Levet chyt len podržala a vynieslo jej to bronz. Jej kolegyňa z francúzskeho tímu Emilie Pouget dostala v tom istom chyte plusku, čo jej zabezpečilo striebro. Tak sa čakalo na poslednú Muriel Sarkany, či urobí niečo viac. Spodné dynamo dala v pohode, v strope do veľkého taniera to nejak prekrútila a išla tam opačnou rukou, z čoho sa vymotala nepríjemným dynamickým krokom. Vo výleze z previsu sa však dokázala skosolidovať a traverz liezla na istotu. V bule už bolo vidieť, že má ušetrené dosť síl. Nasledoval kolapsový skok na hranu, Muriel ho s prehľadom udžala a liezla ďalej! Aj bez topu o vyše dva metre preliezla svoje súperky a bola jasne najlepšia, zaslúžené zlato.

V mužskej finálke nastúpil prvý sympatický Španiel Patxi Usobiaga. Už previsnutá stena nebola ľahká. Nasledoval traverz doprava v prvom previse, Patxi ho dal v pohode. Po výleze sa išlo technickým traverzom doľava s malými chytami a nohami len na štruktúrach. Druhý veľký previs začínal dvomi taniermi, kde sa dali založiť obidve kolená. Nohand rest ako vyšitý a vo finále! Nechcel som veriť vlastným očiam, to nebola náhoda, to bolo naschvál! Neskôr sme pochopili prečo. Previs mal tak 45°, v strede veľkú bulu, na ktorú bolo treba vyliezť zľava, potom traverz doprava a zliezanie v previse pravou stranou. Super kolečko s jedným istením bez možnosti akéhokoľvek oddýchnutia. Patxi zabojoval, v zliezaní mu už jasne dochádzali sily a za hranu už stihol len skočiť v smere lezenia a padol. Na úvod veľmi slušný výkon. Hneď ďalší dvaja lezci to potvrdili. Christian Bindhammer padol na konci traverzu tesne pred nohand restom a rozhádzaný Jevgenij Ovčinikov už v prvom previse! A nastupoval Tomáš Mrázek, moje nervy. Revať, povzbudzovať, držať palce? Mráza však nastúpil koncentrovane a bez chýb prebehol k prvému previsu. Ten nález do stropu sa ukázal naozaj nepríjemný. Polodynamo a točivý moment ukontroloval prichytením sa vodorovnej hrany strechy. Ách, tak to iste nemal naplánované. Výlez z previsu urobil s prehľadom a v traverze nenechal nič na náhodu, pomaly a na istotu. Pohupnutie do tanierov a je v nohand reste. Super! Nekonečné vyklepávanie rúk už nikoho v obecenstve nenudilo, každý s napätím čakal, čo bude ďalej. Ešte ľavá ruka do maglajzu, vyklepať, potom pravá, zase ľavá… Dlhý krok do previsu. Nejak mu to nesedí, nechytil to dobre a vracia sa späť. Čo je? Už potrebujem maglajz aj ja. Len kľud! Dáš to! Bojuj! Snáď ho to nerozhádzalo. Druhý nález a Mráza vyrazil s prehľadom na bulu, traverz doprava a nasleduje nervy drásajúce zliezanie. Dŕŕŕž! Mááš to! Idéééš! Mráza bojuje, už má v rukách posledný chyt na hrane. A mádžuje! Má ešte silu! Krok za hranu a cez kútik doprava do ďalšieho stropu. Strašné kroky! Rve nohu do kúta, chyty v strope sú však pozitívne, ešte doskakuje ďalší a padá. Bravó! To bol výkon, ale na čo to bude stačiť? „Išiel som na maximum, neurobil som žiadnu väčšiu chybu, len tie nohy som už na konci nezrovnal ideálne", hovorí nám ešte zadychčaný. Sedíme vedľa seba a to čo nasledovalo potom, väčšina z nás pozná. Čakanie na ďalších štyroch. Povzbudzovanie, ale aj dúfanie, že Mrázu neprelezú. Rodičia sa veľmi netaja tým, že súperom neprajú. Klasický rozpor duše, radosť z toho, že niekto vylezie menej. Je to nešportové? S Mrázom nikoho zo steny nesťahujeme, ale aj tak držím palce, aby mu to vyšlo. Nasleduje Španiel Ramón Julián Puigblanque, zastavuje ho ako Ovčinikova hneď začiatok prvého previsu. Mráza bude najmenej štvrtý! Poslední traja sú Francúzi, obecenstvo čaká, kto Mrázu prelezie. Bude to Sylvian Millet? Prvý previs s ním riadne zamáva, ale prebojuje ho. Vo výleze z neho sa už však neskonsoliduje a padá. Mráza má najmenej bronz! Nastupuje skúsený David Caude. „V izolácii mi povedal, že je strašne rád, že vôbec postúpil do finále. V poslednom čase sa mu nedarilo", vraví Mráza. Bude to pre Davida výhoda, či nevýhoda? Už v prvej stienke robí chyby, ale bojuje. Previs ide celkom dobre, traverz je zase rozklepaný, no nakoniec to udrží a ako tretí sa dostáva do nohand restu. Ahá! Tak to je vlastne nástup k medailám, takto to stavitelia vymysleli. Oddych a mohutné povzbudzovanie obecenstva vracajú sily. „Ten začiatok previsu je ťažší, ako vyzerá", komentuje Mráza. David nalieza, ale dlhý prešah mu nejde. Vracia sa. Skúša to opačnou rukou. „To nemôže urobiť!", tvrdí Mráza. Ale teoreticky to s jedným menším medzichytom ide a Davidovi sa to podarí. Obecenstvo buráca a David neuveriteľne bojuje, hoci mu zjavne dochádzajú sily. Traverzuje doprava, vystiera mu ruky a znovu sa priťahuje. Zliezanie nie je lezením, ale padaním z chytu do chytu, to je už jasne nad sto percent jeho možností. Chyt na hrane a pokračuje, ale smerom dolu. Vzduchom! Mráza má najmenej striebro! To už rodičia vyskakujú zo sedu s neskrývanou radosťou. Napätie vrcholí, na rozburácanú scénu vchádza ako do gladiátorskej arény najväčší favorit Alexandre Chabot. Revúcemu obecenstvu sebavedome zamáva. Ale v tom geste cítiť nervozitu. Istotne vie, že Mráza vyliezol vysoko. Prvé metre to potvrdzujú, dokonca zle zapína istenie, musí to precvaknúť. „Allééé", povzbudzujeme aj my. V prvom previse si pomáha pätou. Pomôže mu super technika zdolať Mrázovu formu a brutálnu silu? Výlez z previsu lezie strašne rozhádzane, ruky sa mu klepú, nervozita žerie silu. Traverz by mu mal vyhovovať. Hneď sa derie doľava, dlhý krok do zlej dierky polodynamicky, dierka nedržíííí… Slávny Chabot padááá… Huráááá!!!

Vyskakujeme do výšky, radosť už nemôžeme skrývať. Objatia, buchnáty, blahoželania. Prvý raz som videl tohto brnenského diabla v akcii a on je majstrom sveta! Mráza, si majster! Ešte tomu celkom neverí. Predierajú sa k nám kamaráti, fotografi, kameramani. Podpisy na papier, tričko, čiapku, ruku. Je to bomba! Tak takto vyzerá doterajšie vyvrcholenie kariéry lezeckého génia. Zadosťučinenie za roky tvrdej práce, za tréning, zadosťučinenie aj pre Tufyho a ďalších, ktorý mu pomáhali.

Niečo po polnoci znie areálom česká hymna, aj nám stále dôverne známa a Mrázovi sa na krku blyští zlatá medaila majstra sveta.

Výsledky MS v lezení na obtiažnosť
Muži
1. Tomáš Mrázek, ČR
2. Patxi Usobiaga. ESP
3. David Caude, FRA
4. Christian Bindhammer, GER
5. Alexandre Chabot, FRA
6. Sylvian Millet, FRA
33. Juraj Repčík
55. Peter Doležaj a Martin Fojtík, ČR
61. Ondrej Švub
69. Pavel Kořán, ČR

Ženy
1. Muriel Sarkany, BEL
2. Emilie Pouget, FRA
3. Sandrine Levet, FRA
4. Jenny Lavarda, ITA
5. Alexandra Eyer, SUI
6. Caroline Ciavaldini, FRA
15. Soňa Hnízdilová, ČR
28. Tereza Kysilková, ČR
35. Zuzana Čintalová
38. Helena Lipenská, ČR
44. Katarína Čintalová.