Dodo Kopold a Kaťa Hitková

„Nezávislý turista po Rumunsku by nemal čakať, že všetko prebehne hladko a podľa plánu. Naopak, treba sa radostne oddať náhode a prijať všetko, čo ho na ceste stretne...“

Nedajte sa pomýliť, toto nie je Mišja peč, ale Herculane, Smash, 9+.

Katka na pretekoch v Herculane, kde skončila na 3. mieste.

Pamätáte sa na Ceaucescovu éru v 80. rokoch? Krach národnej ekonomiky, nedostatok potravín... Pre bežného vtedajšieho dovolenkového Čechoslováka pravdepodobne úplne nepodstatné vedomosti. Akonáhle zacítil vôňu slaného mora, tak rýchlosťou budovania megelomanských stavieb si dokázal zbaliť plavky a podobnou rýchlosťou naštartoval i svoj žigulák, zapol príves a nadšený sa vydal i s rodinkou na cestu. I ja som sa v tej dobe zúčastnil cross country Rumunskom, dokonca dvakrát, ale moje spomienky už dávno vyhasli. No i napriek tomu som o návrate do tejto krajiny vôbec neuvažoval, ba ani len nesníval.

Stojím na stanici s lístkom na 17 a pol hodiny. Nechcem tým napísať, že idem do Rumunska, no naivne si vravím, že idem liezť. Samozrejme nabalený s čo najväčšou batožinou si len hundrem, že čím väčšia,tým horšie sa kradne. Ale to skutočne nepreháňam, lebo taxikárovi pri nakladaní skoro utrhlo zdrôtovaný kufor Dacie. A nakoniec, aby som sa ubezpečil, kam to vlastne cestujem, nalistoval som v sprievodcovi članok o zamorených oblastiach. Verte mi, rozmýšľal som i o plynovej maske, keď som zistil, že dané lokality majú až neúmerné množstva nameraného prachu v ovzduší. Ale ďalšie riadky tejto literatúry ma skôr očarovali než odradili.

Kapitola druhá v spomínanej knižke sa niesla v znamení športu a i tá obsahovala pestrú paletu výberu činností. Od prechádzok skutočnou divočinou obývanou medveďmi, vlkmi či dravými vtákmi až po nie moc vkusné vystúpenia v nočných baroch. O lezení sa žial nezmienili, preto tieto informácie dokladáme dodatočne.

Umelé steny alebo bouldrovky ctených cudzincov hneď očaria, keďže väčšina chytov je prírodnych. Pocit harmónie tu budí príjemný dojem z celej stavby. Ľudia, tzv. rumunskí lezci, skutočne patria k svetovej špičke a okrem západniarskych výrobkov poznajú i poprednú väčšinu 9a-čkových lezcov. Previsnuté steny sú však stále v súkromnom vlastníctve a dostať sa na ne je možné až po prelezení miestnych špecialít. Skalky sú roztrúsene po celom uzemí a na prvý pohľad opäť hneď očaria svojimi umelými či sekanými chytmi. Pocit harmónie povzbudzuje príjemný dojem z vynaliezavosti miestnych lezcov, ktorí vám na počkanie vyvŕtajú cestu lubovoľnej obtiažnosti. Istenia sú rozmanité a každý verí vlastnej výrobe.

Megalomanské steny sú skoncentrované v centre Bukurešti a tie prírodné So základňou do 400 metrov patria skôr k raritám. Spomeniem ospevovanú Costilu zo zlepenca, na ktorej v súčastnosti vyrastajú rumunskí bigwalisti. Bouldre s kvalitou 1. pieskovcovej triedy schované v borovicovom lese a strážené mníchmi patria určite k perličkám tamojšieho kraja. Ak nezabudnete kartáče, prvobouldre sú vaše. Pozor však na domácich báchačov, lebo síce čistia pomaly, ale lezú diabolsky.

Sprievodca bol práve napísaný a nám neostávalo iné, len dopiť kúzelné drinky a ponoriť sa do lezeckých dní. A tak v Sinaii popri snežení napájame naše prvé lezecké ambície, zúčastňujeme sa tvorby vŕtaných ciest a nespočetných diskusií o etike robenia prvovýstupov. Nakoniec nás zaradili k naturalistom a my ich k vŕtačom. Romancou pre nás mala byť oblasť č. 2, Cheile Bicazului pri Piatra Neamt. Niečo ako veľa Manínov skoncentrovaných pohromade. Mnoho rajbasov i zelených kulís navôkol. Stanovanie na úrovni hotelového komplexu a natiahnutý elektrický kábel v niektorých cestách však spôsobilo štipku nedorozumenia, no metre nalezené v krásnych platniach to všetko vynahradili.

Kráľovnu oblastí, ospevované Baile Herculane neďaleko Dunaja, sme Navštívili počas ortodoxných sviatkov. Sviatky to teda boli riadne, hudba hrala do ranných hodín, mäsové špeciality zaváňali celým údolim a ľudia sa evidentne dosť bavili. Cez deň vysedávali v termálnych prameňoch a večer pri svojom grile. Naša účasť sa však niesla v duchu pretekov v novootvorených oblastiach so 100 % prirodnými cestami. Pekné tretie miesto si vybojovala Kačena a ja som si zas perfektne zaliezol a spoznal, aké Rumunsko v skutočnosti je:
- a je to hudobne nadaný národ s tendenciou zabávať sa non-stop
-  k úcte k minulému režimu majú pre istotu potraviny na každom rohu
- zakázané miesta na kempovanie nepoznajú a radi si ich značkujú odpadkami
-  Rumuni majú oheň v srdci, ale i tam, kde je po ruke drevo
- a gróf Dracula pri týchto cenách už dávno presedlal z krvi na pivo.