Dušan Lackovič

Stará ľudová pravda „Ohýbaj ma mamko dokiaľ som ja Janko" alebo „Starého psa novým kúskom nenaučíš" platí aj v našom športe: Systematický tréning je dôležitý hlavne pri výchove začínajúcich lezcov.

S mojím priateľom Walterom sa už dlhé roky venujeme hlavne výchove mladých začínajúcich lezcov a nebudem sa chváliť, keď poviem, že úspešne. Sestry Čintalové, Martin Eckert, ale aj vychádzajúce hviezdy súrodenci Kováčikovci by bez ochotnej a nedocenenej práci skúseného Inštruktora Horolezectva Petra Waltera nikdy nevynikli. Na našom malom Slovensku je veľa detí, ktoré sa len tak bezcieľne potulujú a neraz sa stávajú vinou nezáujmu dospelých, nebojím sa to nazvať pravým menom, aj drogovo a alkoholovo závislými. Našej spoločnosti by malo záležať hlavne na harmonickom rozvoji mladej osobnosti. Preto sa pokúsim v nasledujúcom článku opísať spôsob a hlavne význam dlhodobého a systematického tréningu mládeže.

Na začiatok niekoľko základných myšlienok: Dieťa nie je vhodné pomenovanie. Skôr sa hodí označenie mladý človek, alebo mladý lezec. Mladých ľudí z hľadiska prístupu k tréningu môžeme rozdeliť do dvoch základných skupín podľa veku. Mladí ľudia do 12 rokov a do 15 rokov. Starší patria už medzi dospelých, čo veľmi radi dokazujú hlavne na súťažiach.

Prvá skupina do 12 rokov je najtvárnejšia, preto si osvojí správne návyky rýchlejšie a zasluhuje si najväčšiu pozornosť. Je veľmi ťažké polemizovať, kedy je optimálne začať s tréningom lezenia. Vo všeobecnosti sa akceptuje vek od 6 rokov. Aj v našom klube prijímame deti od tohto veku, i keď sa vyskytujú výnimky. Hneď zo začiatku si treba mladého človeka, ktorý sa hlási do horolezeckého oddielu, mierne preveriť čo do zdatnosti, ale aj motorických schopností. Preto v našom klube využívane skúšobnú lehotu (zväčša 3 až 5 tréningov) a až potom pristupujeme k registrácii. Prihlasovanie do klubu je zväčša živelné, neosvedčili sa žiadne nábory. Najväčší záujem o členstvo v našom klube je vždy po otvorenej súťaži v lezení na umelej stene mládeže.

Intenzita tréningu je veľmi individuálna tak ako samotné lezenie. Bežný tréningový týždeň vyzerá asi takto: 2 hodiny telocviku na škole a 2-krát dve hodiny tréningu na umelej stene v telocvični. Cez víkendy aktivity v prírode, poprípade hodina lezenia na stene a hodina plávania v plavárni. A medzi tým individuálna telesná aktivita. Treba však sledovať, či sa mladí lezci postupne zlepšujú. Ak po intenzívnom tréningu nenastáva badateľné zvýšenie sily, môže to byť pretrénovaním a organizmus si musí oddýchnuť. Pripomínam, že do veku 15 rokov je zakázané pri tréningu používať činky. Neviete prečo? Pokúsim sa vám tento medicínsky problém vysvetliť. Mladý organizmus do 15 roku intenzívne rastie. Rastové chrupavky, ktoré sa nachádzajú v strede kosti, sa postupne zväčšujú a tak kosť predlžujú. Pri prípadnom tréningu s činkami dochádza k predčasnému zastavenie rastu týchto chrupaviek a ich premene na kosť, takže mladý človek už ďalej nerastie. V literatúre je množstvo dôkazov o malej výške vzpieračov, ktorí od ranného detstva zdvíhali ťažké činky. Takže do pätnástky bez činiek!

Tréning môžeme rozdeliť na tri časti: Tréning vytrvalosti, tréning maximálnej sily a tréning techniky. Pri vytrvalostnom tréningu sa snažíme, aby cesty boli dlhé a ľahšie, lezenie trénujeme na čas. Zverenec musí vydržať na ceste postupne 3 x 5 minút a tento čas treba postupne predlžovať až na 6 x 8 min. To je totiž maximálny čas, aký sa na súťažiach používa. Tréning maximálnej sily je odlišný. Cesty sú ťažšie a kratšie, zväčša bouldrové problémy. Treba dodržať zásadu, aby na ceste nebolo oddychové miesto a musí sa liezť až do úplného vyčerpania, čiže do tzv. zlyhania svalu. Pre tréning sily je najdôležitejší posledný krok na stene pred pádom, práve vtedy totiž dochádza k intenzívnemu nárastu sily. Tréning techniky si vyžaduje najväčšiu pozornosť, ale ten presúvame z umelej steny na skaly. Medené hámre, Súľov alebo Červená skala pri Novej Bani... posledná menovaná je veľmi vhodná pre absenciu chytov.

Bežný tréning musí obsahovať niekoľko základných bodov. Prvým je rozcvička. Tu treba mladým ľuďom vysvetliť jej význam - rozhýbanie a hlavne prekrvenie svalov, šliach a kĺbov, ktoré potom môžu dosahovať lepšie výkony, než svaly málo prekrvené. Rozcvička má byť nenásilná a zábavná, ani nemusia vedieť, že prebieha. Osvedčené metódy: naháňačka, loptové hry (futbal, basket, volej), švihadlo a pod. Druhý bod tréningu - vlastné lezenie, plynulo naväzuje na rozcvičku. A na záver treba venovať čas aj na uvoľnenie po tréningu.

Teoretická a praktická časť lezenia prebieha potom individuálne a hlavne nenásilne. Mladý človek musí mať z pohybu hlavne radosť. Počas prestávok pri lezení je vhodné pokračovať v telesnej aktivite začatej pri rozcvičke. Napríklad skupinka mladých ľudí hrá basket na jeden kôš a cvičiteľ si z nej volá po jednom na prelezenie konkrétneho problému na stene. Po prelezení sa mladý človek vracia a zapája sa do loptovej hry. Takto je jeho organizmus stále v pohybe a srdcová frekvencia je naladená na maximálny výkon. Tu si treba uvedomiť jednotlivé fyziologické danosti jednotlivcov. Mladý človek nedokáže podávať intenzívny duševný a telesný výkon dlhodobo, ale vyžaduje časté prestávky resp. zmenu činnosti. Preto tréning musíme spestrovať aj činnosťami, ktoré priamo nesúvisia s lezením. Takouto pestrou formou dokážete viac ako dlhodobým únavným mučením. Na dosiahnutie želaných výkonov treba mladých ľudí vhodne motivovať a hlavne po výkone náležíte odmeniť. Najlepšou motiváciou sú blížiace sa preteky a vidina vyhraných vecných cien.

Hravou formou si mladí lezci osvoja správne návyky rýchlejšie. Najdôležitejšia je hlavne bezpečnosť. Na stene treba vyznačiť bezpečnú výšku, pokiaľ môžu liezť bez istenia. Pri lezení s lanom ich treba učiť najmä zásady bezpečného naväzovania na lano a správnu techniku istenia. Na naväzovanie je osmičkový uzol ten najvhodnejší spôsob. Jediný a najbezpečnejší spôsob istenia je cez polovičný lodný uzol. (Stále nechápem, prečo niektorí lezci používajú na istenie zlanovaciu osmu!) Najlepším spôsobom je výučba vlastným príkladom. Darmo budem rozprávať, prečo na skalách treba používať prilbu, keď ju sám nepoužívam. Alebo prečo treba pri zlanovaní používať sebaistenie a podobne. Tu by mali zohrať svoju úlohu hlavne masovokomunikačné prostriedky - v našom prípade časopis JAMESÁK - a prestať uverejňovať fotografie lezcov lezúcich bez prilby, istiacich cez osmu a podobne. Správne návyky treba mladých lezcov učiť hneď od začiatku.

Tréningový proces okrem telesnej prípravy musí obsahovať aj teoretickú časť. Preto ak máme chvíľu čas, napríklad na vychádzke po okolí, zaraďujeme rôzne súťaže a hádanky o uzloch, istení, zaisťovaní a podobne. Takéto tréningy môžeme využívať hlavne pri lezení na skalách. Na skalách je najdôležitejšie mladých lezcov nenútiť do lezenia, lebo niektorí môžu mať strach z výšky, čo na nízkej umelej stene nemusí prejaviť. Je veľmi ťažké takto „zamrznutého lezca“ dostať dolu z veľkej skaly. Pri nácviku lezenia na skalách nesmiete zabúdať, že mladí ľudia v určitom veku nemyslia! Teda nie že by nemysleli úplne, ale myslia len na samé „hlúposti", čo môže byť veľmi nebezpečné. Preto musíte myslieť za nich a byť o hodný kus popredu, aby ste mohli predvídať ich konanie. Pri lezení na skalách absolútna disciplína a pozornosť sú tou najdôležitejšiou prevenciou! Pred tréningom na skalách si prečítajte knihu Pit Shuberta Bezpečnosť na skalách...

Veľakrát sme svedkami rôznych vandalských činov, mám namysli tzv. doktoring na skalách. Ale povedzme si úprimne, kto z vás vysvetlil začínajúcim lezcom etiku lezenia? Hlavne, že skala je jedinečná a nemôžeš ju poraziť ani oklamať, lebo v konečnom dôsledku budeš sám porazený a oklamaný. Nad skalou nemôžeš zvíťaziť, vyhrať môžeš len nad sebou. A tomuto treba venovať pozornosť pri výchove mladých lezcov. Aby sme sa nemuseli pohoršovať nad správaním našich nasledovníkov. Každý horolezecký oddiel a každý člen JAMESu si musí byť vedomý svojej zodpovednosti pri výchove budúcich generácií lezcov, aby heslo JAMESu (Idealizmus, Alpinizmus, Moralita, Entuziazmus, Solidarita) tu zostalo na večné časy a nikdy inak!