Skalolezci na Beckove (Jamesák 2003/3)

Igor Koller

Poslednú aprílovú sobotu sa na Beckove opäť stretli pamätníci skalolezeckých behov po prírodnej skale a po dva a pol roku od prvého historického zrazu dal Peter Becko Ondrejovič a Jano Pego Pienčák zase dokopy vydarenú, pohodovú akciu.

Pretekov sa zúčastnili aj svadobčania.
Pretekov sa zúčastnili aj svadobčania. Foto: Igor Koller.

Becko nás na Beckov pozval, ale správu nenapísal, lebo - ako napísal - je tak “very busy”, že ako vždy nestíha ani spávať. Jednou nohou vo Venezuele, druhou raftuje na Belej, ľavá ruka natiera komíny a pravá hrá kriket s jamesáckymi vŕtačkami. To potom fakt “není čím škrábat perem”. V mailíku iba stručne poznamenal, že Igor “Dumas” Koller zabojuje. Tak teda niekoľko mojich postrehov.
Začnem pretekmi, lebo viete, že seriózni skalolezci sa musia prehnať, či skôr prejsť Beckovským bralom. Rozbiehalo sa to pomaly, však to bralo je aj strašne vysoké, k večeru záujemcov pribúdalo a v noci chceli pretekať všetci. Do párov sme sa vyberali sami. S Andrejkom Belicom sme sa postavili do štartových blokov medzi prvými a štart sme mali impozantný, odkukaný od ruských molodcov na Kryme. Škoda, že nás diváci za stromami nevideli. Potom to už bolo pomalé, ale plynulé lezenie dlhoročných spolulezcov za vzájomného povzbudzovania, radenia a kontrolovania lán, či nás dosť silno doberajú. Pred vrhnutím sa do cieľa sme si podali ruky.

Andrej Belica, Igor Koller, istí Etka Vranková.
Andrej Belica, Igor Koller, istí Etka Vranková.

Opäť som nechcel vyhrať, aj keď mám vnútorné podozrenie, že som nechcel preto, že by som nevyhral, aj keby som chcel. Vyhrať nechcel ani Roman Gelinger, liezol štýlovo, nepoužil žiadnu slučku či skobu, vôbec to nevyzeralo na preteky. A mám vnútorné podozrenie, že nevyhral preto, lebo naozaj nechcel. Pekné od neho. Ale boli tu aj športovci. Ero Velič valil ako za starých čias a na tento Beckov bol špeciálne trénovať až na Novom Zélande na Kukovom vrchu v takmer 4000 metroch! Iveta Súkeníková a Etka Vranková lezú stále lepšie, dúfam, že sa vyhodnotili mimo chlapov. Zaujímavý bol aj manželský duel Dutkovcov. Duce nemal samozrejme proti Marke žiadnu šancu, však jej to vrátil už za tmy, keď ju zatiahol do tmavého beckovského komína. Ako napísal Becko, pretekalo 32 ľudí, poradie nespomína, asi sa to ešte vyhodnocuje, alebo to nie je dôležité. Rozhodcovia na čele s Vladom Pastyrčákom sklamali ako minule. Síce už zapisovali aj minúty, nie len sekundy, ale mne s Andrejom namerali rôzne časy, hoci sme sa priam ukážkovo spoločne manifestačne vrhli do cieľa. To fakt nie je fér!
K rýdzo športovému duchu celej akcie prispela aj slivovička od Vlada Valentu, ktorý sa do bojov zapojil hneď s celou družinou svadobčanov a svojou nastávajúcou. Z ich slávnostných výrazov sa nedalo určiť, či bol svojej milej ukázať, čo ju čaká, alebo sa rozlúčiť, alebo podať jasný dôkaz o tom, čomu sa majú mladí lezci vyhnúť. Veď budúce stretnutie ukáže, čo bola pravda. Potom sme sa už pomaly presúvali do Pegovej kúrie, kde sa pokračovalo ďalšími športovými disciplínami pri country muzike a pri stoloch s jedením a pitím, klobáskami, pečenými rybkami, mäskami a pivkom či kofolou pre tých slabších... pritom všetko s tak nízkymi cenami, až to vyrážalo dych. Ako to, Janko, robíš? Tieto spomínané disciplíny sa rozbehli až potme, lebo sa liezlo do roztrhania tela. Pozor! Toto je jediná seriózna veta v mojej správe! Nielen mladí ako napr. Doktor Žila a Dino Kuráň, ale aj taký Vlado Cengáč Ceniga, ktorého Dino na záver pretiahol cez nejakú “devítku” a Vlado ešte pri pive vyzeral veľmi spokojne. Na Beckove bol kopec dobre naladených priateľov. Nechýbal Maroš Marek so svojím holúbkom. Až z Prešova dofrčali Ľubo Kuderjavý a Gabika svojho času Belicová, ktorá sa vytešila aj zo stretnutia s bračekom Andrejom a Darinkou Belicovcami. Z mladších nechýbali Maťo a Anka Heugerovci, Peťo Kajan a ďalší a ďalší. Mnohých som spomínal pri pretekoch, na mnohých si moja hlava už nepamätá. A mnohých, ktorí na Beckove neboli, sme videli na diákoch, ktoré sme vyhrabali s Beckom z našich najstarších archívov. Jožko Oškvarek, Ivan Kluvánek či Ivan Dieška, skutoční zakladatelia skalolezenia u nás, sa snáď ukážu na budúcom beckovskom stretnutí. Lebo toto bolo parádne, aj keď som polnočné finále nestihol. Tak Becko a Pego, díky a ahoj nabudúce!