alebo ako sme po Rodellare wildfoxy naháňali

Vlado Linek

Reprezentačný výjazd komisie alpinizmu, 6. – 23. marca 2003

Po vydarenom lezeckom a aj spoločenskom reprezentačnom výjazde do španielskej Siurany v roku 1999 sme na ďalšie tri roky trochu zaspali. Až minulý rok naši skalkárski reprezentanti opäť prejavili chuť niekam spoločne vyraziť. Dvadsať skalkárov z roku 1999 bolo vraj príliš veľa, ale tá zábava. Majiteľka miestneho refugia Miriam ešte dodnes s láskou spomína na naše pôsobenie pod taktovkou Vladka Dzurošku a Mira Pialu, keď sa toto hašišové doupě skoro presunulo o pár metrov nižšie. Túto jar sme mali vyraziť v skromnejšom počte. Opäť to malo byť Španielsko.

A tak som po roku som opäť zavítal do môjho obľúbeného Španielska. Tentokrát však v úplne inej zostave. Seňori Kubéz (Kubo Mižičko), Škvarkéz (Maroš Škvarka) a Toník (Helmut Ketöles) ostali doma a ja som sa ocitol v úplne inej pozícii ako vedúci reprezentačného výjazdu komisie alpinizmu SHS JAMES.
Zostava riadna, samé delá ťažkého kalibru: Juro Repčík, sestričky Čintalovie Katka a Zuzka a ja sme boli jedna posádka a v tej druhej boli Zuzka Bušfyová, Andrej Kamas, Peter Doležaj a Ondro Švub. Fakt hrozilo, že sa do sedmičiek ani nepozriem a budem búšiť od osem hore.
Pôvodným našim cieľom bola oblasť Oňate v španielskom Baskicku, ktorú vybral Juro. Vraj sú tam ťažké cesty a nám bude jedno, kde lezieme svoje 8áčka. Je to domovská oblasť fenomenálnej španielskej lezkyne Josune Bereziartu. Po dvoch dňoch jazdy sme 8. marca do Oňate aj došli, ťažké cesty sme našli, ale všetky boli riadne mokré. Nedávno tu muselo riadne chliapať. Nádej na skoré vyschnutie bola mizivá a pod dojmom faktu, že okolité prostredie nebola žiadna sláva, sme rýchlo zmenili miesto pôsobenia. Juro Repčík a Katka Čintalová boli minulú zimu v oblasti Rodellar v Pyrenejach. Veľmi si ju pochvaľovali a ešte v ten istý deň sme sa tam aj premiestnili.

Rodellar sa nachádza neďaleko mesta Huesca asi 300 km západne od Barcelony. Všetky kempy v zimnom období sú v tejto oblasti zatvorené a tak sme si basecamp zriadili na 15. kilometri. Rodellar sa nachádza 18 kilometrov od poslednej väčšej dediny a kilometrovníky ukazujú prejdenú vzdialenosť od Abiega. Na tom 15-om, treba odbočiť doprava a po 200 metroch dôjdete na vhodnú čistinku pre stany. Pätnásty kilometer však nie je úplne dokonalý, pretože tu chýba voda a ráno začne svietiť slnko až okolo deviatej. S H2O až taký veľký problém nie je, pretože v dedinke Rodellar vzdialenej 3 km je pipa, z ktorej pitná vodička tečie.

Dávajte si pozor hlavne na wildfoxy, priateľské a večne hladné miestne líšky. Hlavne Ondro by vám vedel porozprávať ako sa takéto stvorenia naháňajú, lebo si hneď prvý deň nechali s Peťom v noci jedlo vonku pred stanom a pažravé wildfoxy zacítili svoju šancu. Ráno sa ešte potulovali pri našom tábore a skoro na to doplatili. Hnal ich pred sebou až do Rodellaru a aj by jednu chytil, keby ho nezlákali miestne 8áčka.

Hneď nasledujúce ráno som netrpezlivo čakal, kedy uvidím kaňon Mascún, ktorý začína hneď za dedinkou Rodellar. Juro a Katka vôbec nepreháňali a to, čo som videl sa nedalo porovnať s ničím, čo som v Európe navštívil a bolo toho už dosť. Niekoľko Miší pečí vedľa seba, super chytované previsy a cesty jedna krajšia od druhej.
Na rozlezenie sme zvolili sektor El Camino, kde sa nachádzajú aj ľahšie cesty. Ostatné sektory sú skorej s cestami od 7a hore. Pár ľahších cestičiek a už ma hnali do sektoru Gran Bóveda, kde minulý rok Katka Čintalka vyliezla cestu Argo klasifikácie 8a.

Nasledujúce dva týždne sa niesli v znamení nadherného počasia, lezenia ťažkých ciest, dobrej zábavy, hrania kociek, kariet, excelentných výkonov v hakyse a predovšetkým minimálneho požívanie miestneho hroznového moku, čo by sa pri seňoroch určite nedalo. Hlavne Peťo, Ondro ale aj Katka sa stali vášnivými hráčmi líneho míču. A aj wildfoxy často zabudli na opatrnosť a so záujmom hľadeli na naše neuveriteľné kúsky. Na záver nášho pobytu boli už také ochočené, že dokonca pred Ondrovým stanom panáčkovali.

Tých desať lezeckých dní nám stačilo na to, aby sa preliezlo vyše 20 ciest od klasifikácie 8a až po 8c. Najvýznamnejšími výstupmi sú práve tieto 8c. Najprv v pondelok 17. 3. vyliezol Juro neuveriteľnú cestu Pata Negra v sektore Las Ventanas del Mascún. Previs temer vodorovný, dlhý 35 metrov s tromi veľmi ťažkými miestami. Mladý Repa riadne zabojoval vo výleze skočil do centimetrovej lišty, nohy vyleteli, ale Jurko ju podržal a Pata Negra doliezol. Hneď na druhý deň bol úspešný v ďalšom 8céčku aj Peťo Doležaj. V sektore Café Solo si vybral kratší prásk bouldrového charakteru Welcome to Tijuana a po niekoľkých pokusoch ju preskákal do štandu. Aj silný Juro si ju skúsil, ale nechápavo hľadel, ako mohol Peťo z chytu, z ktorého padal, cvakať nit. Obidve cesty sme nafotili a obrázky nám celkom vyšli.

Toto boli naše najjagavejšie hviezdy, ale ani ďalší sa neflákali.
Ondro Švub vyliezol 4 ťažké cesty. Tou najťažšou je rovnomenná cesta v sektore Familia Manson obtiažnosti 8a+. Andrej Kamas dal dve 8áčka Argo a El Sepes v sektore Gran Bóveda.
Činili sa aj Čintalky a Zuzka Bušfyová. Svoje snaženie zamerali na dve 8áčka a to už zmienené Argo a El Sepes. Maličká, ale o to silnejšia Zuzka Bušfyová si tie dve strieborné karabíny za minulý rok určite zaslúžila. Čo nedosiahla, to prervala po temer ničom vo vodorovných strechách a tak si mohla do denníčka prípísať 2 8áčka. Zuzka Čintalka po slabšom rozbehu zabrala poriadne a k svojmu vôbec prvému 8áčku Argo pridala hneď aj druhé El Sepes. Smola sprevádzala Katku, ale pri deviatom pokuse v El Sepes sa v ťažkých krokoch doslava prešla. Všetky tri baby majú na oveľa ťažšie cesty, minimálne 8b. Škoda, že nemohla ísť Lenka Mičicová, bola by ešte lepšia a súťaživejšia atmosféra.

Iba som naznačil, že by som chcel ísť liezť platne a 7áčka a už bolo zle. "Také ľahké a platne, fuj, do previsov musíš ísť!" A tak som sa stal temer previsovým špecialistom.
Na záver podala vynikajúci výkon Zuzka Čintalová, ktorá vyliezla v sektore Laperne štýlom flash cestu Bilboquet 7c/c+. Preliezla ju aj Katka, ale PP. V posledný deň pobytu ešte zahviezdil Juro Repčík, keď v sektore Pince sans Rire preliezol nepomenované 8b/b+ na druhý deň nacvičovania. Katku postihla smola, pretože mala v rukách svoj najťažší flash Pince sans Rire za 7b+, ale po 25 m lezenia tesne pod zlaňákom vylomila chyt, na ktorom som tesne predtým oddychoval aj ja.
Ľahšie cesty, čo sa vyliezli jednoducho nemôžem ani spomínať, pretože po 8b a 8c sa dorážali naše zvieratká v cestách, kde som si nevedel predstaviť rozumný postup a čo sa týka počtu ich bolo ako komárov pri Dunaji. A keby ste vedeli, čo robili cez voľné dni? Cvičili. Mali sme so sebou všakovaké mučidlá. Je to proste iný prístup k lezeniu.

Wildfoxy určite po našom oddchode výrazne zlenivejú, ale budúci rok sa majú opäť na čo tešiť, pretože by sme sa do Rodellaru mohli vrátiť a Ondro sa zastrájal, že bude celý rok brutálne trénovať. Určite tu pribude dovtedy aspoň 50 nových ciest. Hasta la vista, seňori!

Zoznam najťažších prelezených ciest:

Peter Doležaj
Café Solo, Welcome to Tijuana, 8c, kratšia bouldrová cesta, 18. 3.
Familia Manson, Amor de Hermano, 8a+/8b
Familia Manson, Familia Manson, 8a+

Juraj Repčík
Las Ventanas del Mascún, Pata Negra, 8c, 35 m, 17. 3.
Pince sans Rire, cesta zatiaľ bez mena, 8b/8b+

Ondro Švub
Familia Manson, Familia Manson, 8a+
Gran Bóveda, El Sepes, 8a
Gran Bóveda, Argo, 8a
Café Solo, Brumisatore, 8a

Andrej Kamas
Gran Bóveda, Argo, 8a
Gran Bóveda, El Sepes, 8a

Zuzka Bušfyová
Gran Bóveda, Argo, 8a
Gran Bóveda, El Sepes, 8a

Katka Čintalová
Gran Bóveda, El Sepes, 8a

Zuzka Čintalová
Gran Bóveda, Argo, 8a
Gran Bóveda, El Sepes, 8a
Laperne, Bilboquet, 7c/c+ FL

Porovnanie obtiažnoasti: 8c (10+/11-), 8b+ (10+), 8b (10), 8a+ (10-), 8a (9+/10-)

Spoločne sme sa zhodli, že najlepšími výstupmi sú Welcome to Tijuana, 8c od Peťa potom Pata Negra, 8c od Jura a Flash Zuzky Čintalky Bilboquet za 7c/c+.

PS – Aby sme nezabudli! Za 4 roky od Siurany sa výkonnosť našich najlepších skalných lezcov posunula hore. Myslím si, že častejšie organizovanie takýchto výjazdov by mohlo k ďalšiemu zlepšovaniu len pomôcť. Väčšina z nás sa vyjadrila o akcii veľmi pozitívne a je len na nás, či podobný výletík opäť zorganizujeme.