Správa od Rasťa Križana, HK Filozof Bratislava
(Mammut, Garmont, Tua Ski)

Slovenský skialpinizmus, a hlavne jeho vetva venujúca sa extrémnym zjazdom, zaznamenal 4. mája 2003 významný úspech, keď pätica lyžiarov Iva Filová, Martin Jurík, Peter Závodský, Bohuš Štofan a Rasťo Križan zišli na lyžiach Pallavicini couloir v severne stene Grossglockeru, najvyššieho vrchu rakúskych Álp. Podarilo sa to po dvojdňovom čakaní v bivakovacej búde Glockner Biwak Schachtel vo výške 3260 m.n.m. v zlom počasí sprevádzanom nepretržitým snežením a silným vetrom.

Cesta je známa tým, že svojimi zložitými a rýchlo sa meniacimi snehovými podmienkami neumožňuje väčšinu roka uskutočniť zjazd na lyžiach a prípadní záujemcovia o tento skalp si musia svoje odchodiť, alebo odsedieť v bivaku pod severnou stenou (pre Bohuša Štofana to bol tretí a pre Rasťa Križana druhý pokus). Samotný kuloár dosahuje výšku 660 metrov a strmosť sa pohybuje v prvých dvoch tretinách do 50 stupňov a v poslednej tretine až do 55 stupňov (údaje z oficiálnych rakúskych zdrojov - OEAV).

Význam tejto udalosti je umocnený tým, že išlo o vôbec prvý slovenský zjazd touto známou horolezeckou cestou a hlavne pravdepodobne o prvý zjazd uskutočnený zástupkyňou nežnejšej polovičky ľudstva. Podrobnejšiu informáciu o tomto počine vrátane nervy drásajúcich záberov zo zdolania Pallavicinirinne (ako tomu hovorí domorodé obyvateľstvo) nájdete v ďalšom čísle Jamesáka. Vtedy už bude k dispozícii aj zaručená informácia o prípadným predchodkyniach Ivany.

V prípade, že niektorí čitatelia sa nemôžu už dočkať ďalšieho vydania Jamesáka, môžu pozvať niektorého z aktérov na pivá, kde im pekne kvetnato budú priblížené okamihy tejto udalosti.