Bohuslav Štofan

Ahoj Exly,

Prešla ďalšia zima. Snehové podmienky na lyžovačku neboli najvhodnejšie. Koncom marca sa vylepšili a tak sa dalo zlyžovať zopár lepších ciest. K vrcholom patrí Tatarkova cesta z Kežmarského štítu cez Cmiter do Skalnatej doliny. Osemnásť rokov čakala táto cesta na prvé opakovanie.

Ráno 24. 03. 2003 pred siedmou vyrážam s Tomášom Petríkom zo Skalnatej doliny žľabom do Huncovského sedla. Tu v polovici Tomáš pre silnejúce bolesti kolena sa vracia späť. Ďalej pokračujem sám do Huncovského sedla a skalnatým hrebeňom na vrchol Kežmaráku. Počasie je ideálne, na oblohe plech a skoro bezvetrie.

Po chvíľke oddychu doťahujem lyžiarky a pripínam k nim lyže. Sneh je ideálny (10 – 15 centimetrová vrstva prachového snehu s tvrdým podkladom). Po niekoľkých oblúkoch žľab so strmosťou 580 naberá na vážnosti. Po zlyžovaní žľabovej časti odbočujem doprava (z pohľadu lyžiara) na rampu s perfektným prachovým snehom a ňou do zúženia. Tu vypínam lyže a s mačkami zliezam troj metrový ľadík Ďalej 50 m snehovým žliabkom nahor. Opäť pripínam lyže a traverzujem do žliabku z Kežmarskej štrbiny. Ním do Cmitru a cez prah do Skalnatej doliny.

V ten istý deň poobede odchádzam na Horskú službu v Starom Smokovci. Dávam dohromady partiu na ďalší deň. Cieľ? Prvozjazd z Kolového štítu rampou naprieč celou západnou stenou. Za výborného počasia z chaty pri Zelenom plese v zostave E. Lipták, P. Kuna, D. Burián, M. Matušek, I. Trgiňa a ja vystupujeme cez ľadopád do Malej Zmrzlej doliny. Ňou cez Čierne sedlo na Kolový štít. Z vrcholu SZ hrebeňom zostup asi 30 m. Ďalej nasleduje 60 m zlanenie a traverz doprava na hrebeň, odkiaľ rampa začína. Rampa je krásne členitá a exponovaná so strmosťou 45 – 500. Po zlyžovaní celého týmu do kotliny pod Čiernymi sedlami vystupujeme do Nižného Čierneho sedla a Malou Zmrzlou dolinou sa vraciame ku chate pri Zelenom plese. Tam oroseným pivkom pripíjame novej lyžiarskej ceste a úspešnému prežitiu ďalšej zimnej sezóny vo Vysokých Tatrách.