Opäť útlm? (Jamesák 2003/3) |
Zimná sezóna 2003
Doktor Ivan Žila, HK Exkrement Martin
|
|
Novembrový snehový a lavínový šok bol predzvesťou, že so zimou to nebude tak
úplne v kostolnom poriadku. Napriek dlhým obdobiam superpočasia boli podmienky
zväčša mizerné. Minimum ľadu, hororové snehy, ale aj čisté steny, slušné trávy a
barometer nezvykle dlho na nivó stabl. Určite sa dali zrealizovať aj vážnejšie
výstupy. Možno nie expresne rýchlo, no vyliezť išlo iste viac a asi aj ťažších
ciest ako tie, čo uvádzam v nasledujúcom skromnom zozname (výstupy sú podľa
dolín v poradí západ-východsever a čiastočne chronologicky).
V Mengusovskej doline podnikali Milan Jamrich s Mišom Mlynarovičom. Najprv
koncom februára vyliezli cestu "Kysilková-Šmíd", 5 A1 (podľa Milana za 6) na
Malú Baštu a o deň neskôr v pravej časti Zadnej Bašty cestu
"Kulhavý-Romanovský-Slováček", 5, A2. To bola asi slušná mixová maškrta, lebo
pádom v druhej dĺžke sa dvojica nevyhla. Začiatkom marca a v takmer ideálnych
podmienkach Milan a Mišo onsajtli na Galérii Satana "Bez boja neodídeš", M6, ale
jasne vážnejšiou cestou bol kúsok vpravo Jackovičov "Vodný žľab", 5+ A0, kde,
ako píše Milan, miestamí išlo do tuhého.
Okruh Polianka - V stena Gerlachu cestou "Gálfy-Urbanovič" - Polianka
absolvovali začiatkom februára Jozef Santus a Doktor (17 hod.). Trojhviezdičková
dlhá klasika s obtiažnosťou určite výrazne závisiacou na podmienkach, keďže
avizovaná pätka bola popretkávaná zjavne ťažšímí úsekmi. Rovnakú cestu v rámci
odielovej "rekreácie" na Sliezskom dome vyliezli Dino Kuráň a Peter Motlo a tiež
sa im veľmi popačovala. Dino s Jarom Zábojníkom vyhopkali (OS, 6-) a na Čertovej
veži zaspievali "Cukrárske blues", 5 A1.
V polovici decembra sa Dinovi Kuráňovi (Raveltic, Trezeta) s Doktorovou asistenciou zadarilo na Vesterovej kope a voľne vyliezol "Glejdurovu" cestu (5+, 80°). Problémom sú podľa Dionýza dve fyzicky aj psychicky ťažšie dĺžky nie celkom zodpovedajúce uvedenej klasifikácii. Dvojica Jano Svrček a Martin Hatala aj napriek blúdeniu (hlavný úsek ľavým komínom) preliezla "Tatarku" na Vesterov štít.
V Malej Studenej doline sa v ľavej časti Malej Žltky liezli ľahšie cesty (J. Svrček a spol.) a na Veľkú Lomnickú vežu vyliezol Rado Staruch s partiou novú cestu vľavo od "Via Verony": Štyri dĺžky, 8 až 8+, čiastočne vynitované, čoky potrebné. So zimným lezením má okrem nástupu spoločný iba dátum vzniku, v lezečkách a s magnéziom to bude asi rozumnejšie.
|
|
![]() |
|
|
|
Na Malom Kežmarskom štíte bolo klasicky rušnejšie, navyše o mnohých prelezoch
informácie do uzávierky nedošli. Už v decembri (27. - 28. 12.) Paľo Jackovič v
spolupráci s Mirom Mravom vyliezli prvovýstup "Prestige", 6 A1 a vo februári
tiež za dva dni cestu "Rybička - Šmíd", 5, A4 na Bocekovu vežu. Dodo Kopold
vysóloval "Ruskú ruletu", M6 (plynule pokračoval na vrchol MK, 5 a pol hod.) a
referuje o delikátnom lezení s citom pre jemné používanie zbraní kombinovanom s
dlhými odlezmi. Paľo Packo a Dušan Spevák liezli tiež kratšie cesty, v
Jackovičovom "Tobogáne" na Ušatú vežičku si vraj Pacho slušne zabojoval (OS, 6)
a o deň neskôr rovnaká dvojica vyliezla ešte "Poludňajší kľud", 6-. Jano Svrček
so spolulezcami Hatalom a Hájekom pridali v januári ďalší nákres do knihy na
Brnčalke a "Škótska anabáza", M4+ je nová mixová linka vľavo od Ľavého Y. Vilo
Jakubec s Janom Mierkom zopakovali Svrčkovu "Via Mala", M6- (AF), vlaňajšiu
cestu českých lezcov "Nas nedobegat", M5 (+) a urobili aj peknú cestu na Ušatú
vežičku: "La Šarapata", M5 A1.
Javoráky, Rumaňáky a ďalšie megakopčiská boli navštevované tradične skromne a
lezeckých úspechov v ich severných stenách bolo extrémne málo. Paľo Packo a
Dušan Spevák si parádne zaliezli na Prostrednom Javorovom štíte a výsledkom je
kombinácia cesty "Růžička-Vítek", 6, (v spodnej časti) a komínov vľavo od
"Kysilku" v hornej časti. Pacho: "Natiahli sme osem 60-metrových dĺžok. Liezť
tie previsnuté, totálne rozbité komíny plné snehu bol naozaj zážitok". Tým sa
výpočet vylezených ciest v Javorovom múre aj končí.
V rovnakej doline, ale o hodný kus nižšie sa koncom marca zadarilo dvojici Jackovič - Mrava a výsledkom je nová cesta na Javorovú stráž - "Eurománia", 6 A1. Jediný, kto nastúpil a doliezol na Rumanov štít, bolo trio Heuger, Kopold, Paľo Packo (28. 2. - 1. 3.). Trojica naliezla Šustrovým "Dlouhým koutem" a po 4-5 dĺžkach miestami aj šestkovej obtiažnosti chalani vytraverzovali na Ľavý pilier a s bivakom tesne pod vrškom cestu doliezli.
![]() |
|
V Čiernej Javorovej doline pôsobili v tejto sezóne až dve dvojky. Najprv 17.
februára dvojica Dodo Kopold - Martin Kmeťo (s nástupom z Javoriny) vyliezla
Tatarkovho "Old Skauta", 5+, na Prostredný Ľadový hrb, ktorý ešte nebol súvisle
prelezený. Vydarený 17-hodinový maratón v mizerných podmienkach a ďalší dobrý
príklad, že liezť rýchlo a kvalitne sa na severe predsa asi len dalo. 22.
februára sa Santusovi a Doktorovi tiež v jednom záťahu (16 hod.) podarilo trafiť
do doliny, "preplávať" katastrofálnym snehom na nástup a za 10 hodín vyliezť
"Stanislawského" cestu, 5, na Malú Snehovú vežu. Jedenásť (dosť dlhých) dĺžok v
logickej línii, vyrovnaná obtiažnosť, parádna zimná cesta v odľahlom kúte
Tatier.
Tradičné sústredenie v Bielovodskej doline charakterizovalo perfektné počasie,
početná družina, ale lezecká aktivita sústredená takmer iba vo východnej stene
Mlynárika. Najokupovanejší bol "Birkenmajer", 5, za rohom lezúci Zoban s Pavlom
Weisserom zmákli v dvojdňovom záťahu cestu "Pankiewicz-Wolf", 6 A3 a o čosi viac
vpravo Kuráň a Santus voľne a veľmi rýchlo "Kowalewského", 6. Dinove a Jožove
referencie o ceste sú vysoko pozitívne: najťažší je previs v kúte druhej dĺžky,
nasleduje vyrovnané perfektné zimné lezenie v strmej skale.
Liezlo sa samozrejme aj v terénoch mimo Vysokých Tatier. Na Ďumbieri, presnejšie
v severnej stene Štiavnice, pôsobili Pachovci a okrem lavínovej šokiády pridali
v novembri tri nové cesty: Paľo "Delovú rúru", 5 (sólo) a spolu s Milanom
"Stredom steny", 4+ a "Pravý pilier", M6-. Jožo Santus s asistenciou Ruda
Hajdučíka RP vyliezol miestnu mixovú špecialitu "Priateľ friend", M7- a po
Paľovi Packovi pridal 2. prelez. Vo Veľkej Fatre stojí za zmienku takmer
tragický pád Santusa v novej ceste za M6 a parádny OS (flash) "Komína 35", M6+,
od Dina Kuráňa. Výborné mixové terény sa nájdu aj v dolinách okolo Žiliny, zo
známych príčin radšej nebudem konkrétny. Zvlášť v jednej bola lezecká aktivita
dosť vysoká a pribudli aj nejaké prvovýstupy a zaujímavé prelezy. Kto chce
bližšie info, bezpečný informačný kanál si nájde.
O januárovom pôsobení Slovákov v Alpách sa určite podrobnejšie dočítate na inom
mieste, ja len stručne spomeniem, že v Chamonix sa najviac darilo dvojici Martin
Kmeťo, Dušan Myslivec. 13. 1., vo vôbec nie ideálnom počasí, vyliezli na
Jorassoch "Malý rubáš" IV, 4+, 600 m, 12 dĺžok. Výborne zabodovali 17. 1., keď v
20-hodinovom záťahu preliezli najprv "Petit Viking" III, 4, 500 m, ľad do 80° na
Bréche du Domino, zlanili na nástup a pokračovali na Pre de Bar cestou
"Charlet-Ghilini" III, 5, 500 m.
To už bolo podľa Dušana 10 dĺžok celkom ťažkého lezenia v skale obtiažnosti 5+
až 6+. Maťo Heuger a Dodo Kopold skúsili "Crozov pilier" v severnej stene
Grandes Jorasses, ale po 15 dĺžkach zlanili. Vo víchrici skončil pokus Dušana,
Doda a Martina o "Severný kuloár" na Petit Dru, V, 6, 5c A1.
Vyzerá to veru tak, že zima vo Vysokých Tatrách nebola príliš vydarená. Po
minuloročnom miernom zlepšení sa znovu prejavil útlm. Aj tí najaktívnejší majú
na konte len pár ciest a väčšinou takých, ktoré sú dnes bežným štandardom, alebo
by ním mali byť. Iste, podmienky neboli zďaleka ideálne (budú vôbec niekedy?),
tým sa ale nízka aktívita nedá uspokojivo vysvetliť. "Keď neprší, nech aspoň
kvapká ", hovorí jedna múdrosť a "z hovna bič neupletieš", zasa ďalšia. Ostáva
veriť, že letná sezóna bude živšia, aktivita v horách vyššia a kvalitnejšia,
jednoducho že si nielen dobre zalezieme, ale niečo aj vylezieme. A mohlo by
konečne aj spŕchnuť, aby bolo z čoho korbáč pliesť...