Opäť útlm? (Jamesák 2003/3)

Zimná sezóna 2003

Doktor Ivan Žila, HK Exkrement Martin

Dino Kuráň, Glejdurova cesta na Vesterovu kopu.
Dino Kuráň, Glejdurova cesta na Vesterovu kopu.
Foto: Ivan Žila.

Novembrový snehový a lavínový šok bol predzvesťou, že so zimou to nebude tak úplne v kostolnom poriadku. Napriek dlhým obdobiam superpočasia boli podmienky zväčša mizerné. Minimum ľadu, hororové snehy, ale aj čisté steny, slušné trávy a barometer nezvykle dlho na nivó stabl. Určite sa dali zrealizovať aj vážnejšie výstupy. Možno nie expresne rýchlo, no vyliezť išlo iste viac a asi aj ťažších ciest ako tie, čo uvádzam v nasledujúcom skromnom zozname (výstupy sú podľa dolín v poradí západ-východsever a čiastočne chronologicky).

V Mengusovskej doline podnikali Milan Jamrich s Mišom Mlynarovičom. Najprv koncom februára vyliezli cestu "Kysilková-Šmíd", 5 A1 (podľa Milana za 6) na Malú Baštu a o deň neskôr v pravej časti Zadnej Bašty cestu "Kulhavý-Romanovský-Slováček", 5, A2. To bola asi slušná mixová maškrta, lebo pádom v druhej dĺžke sa dvojica nevyhla. Začiatkom marca a v takmer ideálnych podmienkach Milan a Mišo onsajtli na Galérii Satana "Bez boja neodídeš", M6, ale jasne vážnejšiou cestou bol kúsok vpravo Jackovičov "Vodný žľab", 5+ A0, kde, ako píše Milan, miestamí išlo do tuhého.

Okruh Polianka - V stena Gerlachu cestou "Gálfy-Urbanovič" - Polianka absolvovali začiatkom februára Jozef Santus a Doktor (17 hod.). Trojhviezdičková dlhá klasika s obtiažnosťou určite výrazne závisiacou na podmienkach, keďže avizovaná pätka bola popretkávaná zjavne ťažšímí úsekmi. Rovnakú cestu v rámci odielovej "rekreácie" na Sliezskom dome vyliezli Dino Kuráň a Peter Motlo a tiež sa im veľmi popačovala. Dino s Jarom Zábojníkom vyhopkali (OS, 6-) a na Čertovej veži zaspievali "Cukrárske blues", 5 A1.

V polovici decembra sa Dinovi Kuráňovi (Raveltic, Trezeta) s Doktorovou asistenciou zadarilo na Vesterovej kope a voľne vyliezol "Glejdurovu" cestu (5+, 80°). Problémom sú podľa Dionýza dve fyzicky aj psychicky ťažšie dĺžky nie celkom zodpovedajúce uvedenej klasifikácii. Dvojica Jano Svrček a Martin Hatala aj napriek blúdeniu (hlavný úsek ľavým komínom) preliezla "Tatarku" na Vesterov štít.

V Malej Studenej doline sa v ľavej časti Malej Žltky liezli ľahšie cesty (J. Svrček a spol.) a na Veľkú Lomnickú vežu vyliezol Rado Staruch s partiou novú cestu vľavo od "Via Verony": Štyri dĺžky, 8 až 8+, čiastočne vynitované, čoky potrebné. So zimným lezením má okrem nástupu spoločný iba dátum vzniku, v lezečkách a s magnéziom to bude asi rozumnejšie.

Malý Kežmarský štít, S stena, Prestige

Javorová stráž, S stena, Eurománia


Malý Kežmarský štít, S stena, Prestige, 6, A1, prvovýstup P. Jackovič a M. Mrava,
27. - 28. 12. 2002, 16 hodín


Javorová stráž, S stena, Eurománia, 6-, A1, prvovýstup P. Jackovič a M. Mrava,
23. 3. 2003, 7 hodín


Na Malom Kežmarskom štíte bolo klasicky rušnejšie, navyše o mnohých prelezoch informácie do uzávierky nedošli. Už v decembri (27. - 28. 12.) Paľo Jackovič v spolupráci s Mirom Mravom vyliezli prvovýstup "Prestige", 6 A1 a vo februári tiež za dva dni cestu "Rybička - Šmíd", 5, A4 na Bocekovu vežu. Dodo Kopold vysóloval "Ruskú ruletu", M6 (plynule pokračoval na vrchol MK, 5 a pol hod.) a referuje o delikátnom lezení s citom pre jemné používanie zbraní kombinovanom s dlhými odlezmi. Paľo Packo a Dušan Spevák liezli tiež kratšie cesty, v Jackovičovom "Tobogáne" na Ušatú vežičku si vraj Pacho slušne zabojoval (OS, 6) a o deň neskôr rovnaká dvojica vyliezla ešte "Poludňajší kľud", 6-. Jano Svrček so spolulezcami Hatalom a Hájekom pridali v januári ďalší nákres do knihy na Brnčalke a "Škótska anabáza", M4+ je nová mixová linka vľavo od Ľavého Y. Vilo Jakubec s Janom Mierkom zopakovali Svrčkovu "Via Mala", M6- (AF), vlaňajšiu cestu českých lezcov "Nas nedobegat", M5 (+) a urobili aj peknú cestu na Ušatú vežičku: "La Šarapata", M5 A1.
Javoráky, Rumaňáky a ďalšie megakopčiská boli navštevované tradične skromne a lezeckých úspechov v ich severných stenách bolo extrémne málo. Paľo Packo a Dušan Spevák si parádne zaliezli na Prostrednom Javorovom štíte a výsledkom je kombinácia cesty "Růžička-Vítek", 6, (v spodnej časti) a komínov vľavo od "Kysilku" v hornej časti. Pacho: "Natiahli sme osem 60-metrových dĺžok. Liezť tie previsnuté, totálne rozbité komíny plné snehu bol naozaj zážitok". Tým sa výpočet vylezených ciest v Javorovom múre aj končí.

V rovnakej doline, ale o hodný kus nižšie sa koncom marca zadarilo dvojici Jackovič - Mrava a výsledkom je nová cesta na Javorovú stráž - "Eurománia", 6 A1. Jediný, kto nastúpil a doliezol na Rumanov štít, bolo trio Heuger, Kopold, Paľo Packo (28. 2. - 1. 3.). Trojica naliezla Šustrovým "Dlouhým koutem" a po 4-5 dĺžkach miestami aj šestkovej obtiažnosti chalani vytraverzovali na Ľavý pilier a s bivakom tesne pod vrškom cestu doliezli.

Malý Kežmarský štít, Ušatá vežička, La Šarpata
Malý Kežmarský štít
Ušatá vežička
La Šarpata.


V Čiernej Javorovej doline pôsobili v tejto sezóne až dve dvojky. Najprv 17. februára dvojica Dodo Kopold - Martin Kmeťo (s nástupom z Javoriny) vyliezla Tatarkovho "Old Skauta", 5+, na Prostredný Ľadový hrb, ktorý ešte nebol súvisle prelezený. Vydarený 17-hodinový maratón v mizerných podmienkach a ďalší dobrý príklad, že liezť rýchlo a kvalitne sa na severe predsa asi len dalo. 22. februára sa Santusovi a Doktorovi tiež v jednom záťahu (16 hod.) podarilo trafiť do doliny, "preplávať" katastrofálnym snehom na nástup a za 10 hodín vyliezť "Stanislawského" cestu, 5, na Malú Snehovú vežu. Jedenásť (dosť dlhých) dĺžok v logickej línii, vyrovnaná obtiažnosť, parádna zimná cesta v odľahlom kúte Tatier.

Tradičné sústredenie v Bielovodskej doline charakterizovalo perfektné počasie, početná družina, ale lezecká aktivita sústredená takmer iba vo východnej stene Mlynárika. Najokupovanejší bol "Birkenmajer", 5, za rohom lezúci Zoban s Pavlom Weisserom zmákli v dvojdňovom záťahu cestu "Pankiewicz-Wolf", 6 A3 a o čosi viac vpravo Kuráň a Santus voľne a veľmi rýchlo "Kowalewského", 6. Dinove a Jožove referencie o ceste sú vysoko pozitívne: najťažší je previs v kúte druhej dĺžky, nasleduje vyrovnané perfektné zimné lezenie v strmej skale.

Liezlo sa samozrejme aj v terénoch mimo Vysokých Tatier. Na Ďumbieri, presnejšie v severnej stene Štiavnice, pôsobili Pachovci a okrem lavínovej šokiády pridali v novembri tri nové cesty: Paľo "Delovú rúru", 5 (sólo) a spolu s Milanom "Stredom steny", 4+ a "Pravý pilier", M6-. Jožo Santus s asistenciou Ruda Hajdučíka RP vyliezol miestnu mixovú špecialitu "Priateľ friend", M7- a po Paľovi Packovi pridal 2. prelez. Vo Veľkej Fatre stojí za zmienku takmer tragický pád Santusa v novej ceste za M6 a parádny OS (flash) "Komína 35", M6+, od Dina Kuráňa. Výborné mixové terény sa nájdu aj v dolinách okolo Žiliny, zo známych príčin radšej nebudem konkrétny. Zvlášť v jednej bola lezecká aktivita dosť vysoká a pribudli aj nejaké prvovýstupy a zaujímavé prelezy. Kto chce bližšie info, bezpečný informačný kanál si nájde.

O januárovom pôsobení Slovákov v Alpách sa určite podrobnejšie dočítate na inom mieste, ja len stručne spomeniem, že v Chamonix sa najviac darilo dvojici Martin Kmeťo, Dušan Myslivec. 13. 1., vo vôbec nie ideálnom počasí, vyliezli na Jorassoch "Malý rubáš" IV, 4+, 600 m, 12 dĺžok. Výborne zabodovali 17. 1., keď v 20-hodinovom záťahu preliezli najprv "Petit Viking" III, 4, 500 m, ľad do 80° na Bréche du Domino, zlanili na nástup a pokračovali na Pre de Bar cestou "Charlet-Ghilini" III, 5, 500 m.

To už bolo podľa Dušana 10 dĺžok celkom ťažkého lezenia v skale obtiažnosti 5+ až 6+. Maťo Heuger a Dodo Kopold skúsili "Crozov pilier" v severnej stene Grandes Jorasses, ale po 15 dĺžkach zlanili. Vo víchrici skončil pokus Dušana, Doda a Martina o "Severný kuloár" na Petit Dru, V, 6, 5c A1.

Vyzerá to veru tak, že zima vo Vysokých Tatrách nebola príliš vydarená. Po minuloročnom miernom zlepšení sa znovu prejavil útlm. Aj tí najaktívnejší majú na konte len pár ciest a väčšinou takých, ktoré sú dnes bežným štandardom, alebo by ním mali byť. Iste, podmienky neboli zďaleka ideálne (budú vôbec niekedy?), tým sa ale nízka aktívita nedá uspokojivo vysvetliť. "Keď neprší, nech aspoň kvapká ", hovorí jedna múdrosť a "z hovna bič neupletieš", zasa ďalšia. Ostáva veriť, že letná sezóna bude živšia, aktivita v horách vyššia a kvalitnejšia, jednoducho že si nielen dobre zalezieme, ale niečo aj vylezieme. A mohlo by konečne aj spŕchnuť, aby bolo z čoho korbáč pliesť...