Mira Kováčiková, foto: THS - Ladislav Janiga

Od 1. januára 2003 vošiel do platnosti nový zákon o Horskej záchrannej službe. Od tohto termínu sa teda oficiálne končí duálne pôsobenie dvoch profesionálnych horských služieb: Horská služba na Slovensku
a Tatranská horská služba. Tá prvá bola občianskym združením, financovaným z rozpočtu ministerstva školstva, tá druhá patrila pod Štátne lesy TANAPu a financie k nej tiekli z rezortu pôdohospodárstva. Obe vykonávali viac-menej totožnú činnosť, len na inom území. Od nového roku už na Slovensku máme jednotnú profesionálnu horskú službu. Zastrešuje ju rezort vnútra.

Štátna príspevková organizácia Horská záchranná služba je v zákone definovaná ako špecializovaná záchranná zložka, ktorej hlavnou úlohou sú záchranné práce v zložitom horskom teréne. Strediská má vo Vysokých a Západných Tatrách, ďalej Nízke Tatry - juh, Nízke Tatry - sever, Veľká a Malá Fatra a samostatné je Školiace stredisko a Stredislo lavínovej prevencie. Novinkou oproti doterajšiemu pôsobeniu je vytvorenie nového sídla Horskej záchrannej služby. Stal sa ním Poprad. V návrhu zákona je toto sídlo síce argumentačne chabo podložené - "z dôvodu jeho polohy, ako aj z dôvodu popradského letiska" - ale prešlo. Bude tu pôsobiť riaditeľstvo, administratíva a od júla aj centrálny dispečing. Ďalšou inováciou je spôsob financovania - okrem príspevku zo štátneho rozpočtu to bude aj z vlastných príjmov.
Pozrime sa najprv na požiadavky na štátny rozpočet. Sú podstatne
vyššie, než boli doteraz. Ak v roku 2001 museli vystačiť obe horské služby dovedna s necelými 38 miliónmi korún, návrh zákona o HZS predpokladá navýšenie zo štátneho rozpočtu o 110 percent. Reálne nevyhnutná potreba na zabezpečenie činnosti horských záchranárov tak bola vyčíslená na takmer 80 miliónov korún. Tento enormný nárast nárokov na štátny rozpočet bol údajne spôsobený najmä účinnosťou Zákonníka práce a z neho vyplývajúcej potreby ďalšieho personálneho doplnenia horskej služby. V Horskej záchrannej službe by malo pracovať 148 ľudí, teda oproti minulosti by sa rady záchranárov mali rozšíriť o ďalších 67, medzi nimi má byť aj 16 miest pre ženy - dispečerky. Ďalší nemalý diel financií pôjde na doplnenie špeciálneho materiálového vybavenia. Je pravdou, že v posledných rokoch peniaze na obmieňanie a dopĺňanie záchranného materiálu ani v jednej z horských služieb nezvyšovali. Teraz by sa to malo zmeniť.
Podstatným rozdielom oproti doterajšiemu systému fungovania horskej záchrany je jej financovanie aj z vlastných zdrojov. Pod týmto pojmom sa rozumejú náhrady za vykonanie záchranných prác. "Ustanovuje sa povinnosť hradiť horskej službe skutočné náklady, ktoré súvisia so záchrannými prácami. Ide o náhradu nákladov, súvisiacich s vykonaním zásahu, do ktorých sa však nebudú zahŕňať náklady spojené s poskytnutím zdravotnej pomoci, tieto sú hradené v súvislosti so zdravotným poistením. Predpokladá sa, že návštevníci horských oblastí sa budú môcť poistiť aj v komerčných poisťovniach pre prípad takejto udalosti a potom sa náklady na záchrannú akciu budú hradiť prostredníctvom poisťovne." Toľko citácia z návrhu zákona. Zjednodušene povedané: Ak človek, pohybujúci sa v horách, poruší zákon alebo návštevný poriadok a bude potrebovať pomoc horskej služby, za zásah si zaplatí. Táto zmena najmä v radoch laickej verejnosti vyvolala pochopiteľné vzrušenie. Veď porušením zákona už napríklad je, ak sa obyvateľ Popradu vyberie na túru do doliny, kde nie je ubytovacie zariadenie, a teda nemá šancu zapísať sa do knihy vychádzok a túr (čo je jeho povinnosť). Ak sa mu niečo stane, za pomoc záchranárov "zacvaká". Nového riaditeľa Horskej záchrannej služby Jozefa Janigu tieto reakcie prekvapujú. "Podobná povinnosť zapisovať sa do kníh vychádzok existovala aj v minulosti vo viacerých legislatívnych normách a nikomu to nevadilo. Okrem toho návštevníci hôr majú možnosť ohlásiť svoj pohyb v oblastných strediskách HZS. Žiaden zákon nie je dokonalý, ale dodržiavať ho treba. Chcem upozorniť, že pokiaľ sa návštevníci hôr budú správať tak, aby neohrozovali vlastný život, ohlásia horskej službe poškodenie zdravia a zapíšu sa do kníh výstupov a vychádzok, vyhnú sa porušeniu zákona. Ak návštevník zákon poruší, je povinný zaplatiť náklady na záchranné práce," upresnil Jozef Janiga. Nevylúčil však aspoň v počiatkoch pôsobenia nového zákona istú mieru tolerancie. Nový zákon o Horskej záchrannej službe už mierne polarizoval aj tatranskú verejnosť.

Nechýbajú tvrdé vyjadrenia na margo novej organizácie ako „príživníckej“. Z radov turistov i horolezcov vyvstávajú otázky - čo bude taká početná skupina záchranárov robiť, keď služby na tatranských lyžiarskych svahoch zabezpečujú dobrovoľníci, o chodníky sa stará Stredisko terénnych služieb TANAPu a väčšinu zásahov vo vysokohorskom prostredí robí Letecká záchranná služba? Odpovede prinesie až čas. Len praktické uplatnenie nového zákona definitívne odhalí jeho plusy a mínusy.