PKO Bratislava 11. - 13. 4. 2003

V tomto čísle Vám predstavujeme zahraničných hostí 4. ročníka festivalu horského filmu a dobrodružstva HORY A MESTO 2003, ktorý sa uskutoční v Bratislave v termíne 11.-13. 4. 2003. Svoju účasť potvrdili okrem iných i horolezecké hviezdy Silvia Vidal zo Španielska, Jim Bridwell z USA a rakúsky himalájista Peter Habeler. Všetci hostia sa na stretnutie so svojím publikom veľmi tešia, pretože od hostí z predchádzajúcich festivalov vedia, že v Bratislave stretnú vnímavé publikum a zažijú bezprostrednú atmosféru plnú zaujímavých stretnutí. Vďaka podpore svojich zastupiteľských úradov na Slovensku majú dvaja hostia účasť stopercentne zabezpečenú. Organizátori týmto ďakujú U.S.Embassy na Slovensku a Rakúskemu kultúrnemu fóru za to, že umožnili lezcom svetového formátu stretnúť sa so svojím publikom. Španielska čerešnička na torte zatiaľ nezískala podporu svojej ambasády a sponzorov a preto nedočkavo čaká na to, či bude môcť v Bratislave vystúpiť so svojou mimoriadne zaujímavou diashow. Napriek tomu ju s radosťou predstavujeme našej lezeckej verejnosti, pretože jej výkony stoja za to. Dúfajme spoločne, že ju v Bratislave uvidíme naostro.....

Jim Bridwell – The Birdman (USA)

Uctievaný, milovaný, opovrhovaný, nenávidený a napodobňovaný, Jim Bridwell definoval vonkajšie kontúry lezenia dlhšie ako dve generácie. Spomedzi legendárnych yosemitských lezcov veľkých stien je Bridwell azda najväčšou krysou: jeho legenda sa dokonca rokmi stala takou mytologickou, že už ani sám Birdwell nevie s istotou oddeliť jej príbehovú pravdu od fabulácie. A nevie si dokonca s istotou spomenúť na pôvod svojej prezývky The Bird: je to len prešmyčka prvej časti jeho priezviska? Naznačuje na nestálu, neuchopiteľnú a prchavú povahu vtáka? Alebo žeby na množstvo vertikálnych metrov, ktoré tento yosemitský anjel za svoj život stihol nalietať?

Bridwell je prvý človek, ktorý vyliezol cestu obtiažnosti 5.11 v USA (New Dimension) a navrhol jemnejšie odstupňovanie na 5.11 a, b, c, d. Bol najlepším americkým lezcom 60. a 70. rokov, v období, kedy americkí lezci posúvali hranice lezenia a boli na špici. Dlhodobý podnájomník tábora Camp 4, o ktorom sa hovorilo, že má tak dobre vypracovný inštinkt prežitia, že zdiaľky dokázal zacítiť, keď sa v Údolí narazila pípa alebo zadarmo podávala žranica. (V tomto kontexte je však dvojnásobne ironické, že tú najlepšiu príležitosť prepásol: Roku 1980 havarovalo nad Yosemitami lietadlo plné vzácneho nákladu marihuany a táto udalosť okamžite spôsobila rozruch a obohatila množstvo podnájomníkov Campu 4; Bridwell bol však v tom čase v ľadovej jaskyni v Patagónii.) Bridwell má na konte pôsobivú sériu výstupov, na vymenovanie ktorej by nestačilo ani jedno celé číslo Jamesáka s prílohou: Kompletný výstup Nabisco Wall (5.10c, 1972), Nos za jeden deň (5.10a, A3, 1975), Sea of Dreams (5.10, A5, 1978), či prvé kompletné prelezenie Kompresorovej cesty na Cerro Torre v Patagónii (5.10, A3, 1979) a hororovú show Zenyatta Mondatta na El Capitana (5.10, A5, 1981).

Bridwell je tiež povestný svojím zmyslom pre humor. Povráva sa, že keď sa raz s kamošom Jimom Madsenom z Campu 4 oddávali farmaceuticky podporovanej ekoturistike na vyhliadke Glacier Point, priblížil sa k nim turista pudlíkom. Psisko chňaplo Madsena do členku a Bridwell poznamenal majiteľovi, že by si ho mal uviazať na reťaz. Majiteľ odmietol, znechutený, že sa musí o nádherný výhľad deliť s dvomi degošmi. Psisko zavrčalo ešte raz a Madsen ho skopol do doliny. „OK“, hovorí Bridwell zdesenému majiteľovi, „už nemusíš“. Bridwell popiera pravdivosť tohoto príbehu a mnohých iných, to je však vedľajšie: dôležitý je samotný príbeh.

Najsilnejšie putá, ktoré nás lezcov spájajú sú práve príbehy: parkoviskové bájky, ktoré prechádzajú z baru do baru, zo skalky na skalu, od jedného lezca k druhému, od Tatier k Dunaju, až kým sú detajly také prekrútené, že jediné, čo má skutočnú hodnotu je samotné rozprávanie To, čo sa deje na skale je jednoducho príliš komplexné, neuchopiteľné a osobné než aby sa to dalo zaznamenať v literárne pravdivej podobe. Najlepšie lezecké príbehy sú tie, ktoré sa hovoria najhlasnejšie. A o nikom sa nehovorí viac príbehov a legiend a nikto ich nemá v arzenáli viac ako Birdman... na bratislavskom festivale Hory a mesto v PKO 11. - 13. 4. 2003. Priletí? Nepriletí? Je to on alebo niekto iný? Ako to bolo s tým pudlíkom?

Peter Habeler (Rakúsko)

Peter Habeler sa narodil, žije a pôsobí neďaleko kolísky moderného horolezectva Bratislavy v rakúskom Mayrhofene, v malebnom alpskom údolí Zillertal. Liezť začal v zrelom veku šiestich rokov a s občianskym preukazom získal hneď aj certifikát horského vodcu a lyžiarskeho inštruktora ÖAV. V šestnástich rokoch mal už zlezené najťažšie skalné a ľadové cesty v záhradách a na horách okolitého rodného údolia. Neskôr liezol v USA v Skalistých horách, bol prvým Európanom, ktorý zdolal veľké steny Yosemitov a svojho času mal na konte najrýchlejšie prelezenie slávneho El Capitana.

Koncom 60. rokov sa „lezúci Holanďan“ Habeler spojil s Reinholdom Veľkým a pre oboch sa začala nová éra rýchlych výstupov v alpskom štýle. V tomto období zliezli východnú stenu Yerupaji a prvovýstup na Yerupaju Chico v peruánskych Andách, severnú stenu Eigeru za 9 hodín a severnú stenu Matterhornu za rekordné 4 hodiny.

Roku 1975 pozval Messner Habelera na Gasherbrum 1 (Hidden Peak). Úmyslom kichotovskej dvojice bolo liezť v Himalájach tradičným čistým alpským štýlom, zdola rovno hore, naľahko, a hore bez („oben ohne“): bez podpory veľkej expedície a nosičov, bez porenčovania a bez instantného fľaškového kyslíka. Pred ich odchodom na Hidden Peak sa mnoho špičkových výškových lezcov a expertov nechalo počuť, že je to číre samovražedné šialenstvo a že sa im to nikdy nepodarí. Pre Habelera a Messnera však znamenal tento výstup logické pokračovanie snahy zlepšovať sa a posúvať hranice ľudských možností. Ich úspech na Hidden Peaku bol len druhým výstupom na Hidden Peak vôbec a znamenal prvý výstup alpským štýlom na osemtisícovku. Hidden Peak sa okamžite stal štylistickým ideálom lezenia v Himalájach, spustil lavínu výškového lezenia, redefinoval jeho športovú hodnotu a odsunul veľké expedície s nosičmi, tábormi, kyslíkom a vlajkami na slepú koľaj anachronizmu a komercie.

Partnerstvo Habelera s Messnerom sa zúročilo (a zakončilo) roku 1978, kedy sa im podarilo ako prvým vyliezť na Everest ľahkým alpským štýlom bez použitia kyslíkových fliaš. Dovtedy bolo podľa vedeckých teórií nemožné zdolať Everest bez prídavného kyslíka a vrátiť sa živý a zdravý, bez vážnych následkov na mozgu. Strach z možných následkov doprevádzal Habelera a Messnera počas záverečnej etapy výstupu: v snahe stráviť v zóne smrti nad 8000m čo najmenej času sa rozhodli liezť čo najrýchlejšie, priamo z Južného sedla na vrchol a späť. Habeler následne zostúpil z vrcholu do sedla za rekordnú 1 hodinu: „Je ako raketa, skutočne pôsobivá, keď sa zapáli“, povedal o Habelerovi Messner.

Habelerov a Messnerov výstup na Everest bez prídavného kyslíka, tvárou v tvár vedeckým, horolezeckým a novinárskym dôkazom o jeho nemožnosti znamenal okrem vynikajúceho výkonu (ktorý v dejinách horolezectva nemá obdobu) podstatnú reštrukturalizáciu výškového horolezectva a jeho hodnôt. Tento krok do nového tisícročia poukázal na to, že prídavný kyslík v zóne smrti v skutočnosti nie je nevyhnutný. Okrem toho Habelerov a Messnerov výstup úplne zmenil optiku nazerania na výškové lezenie a horolezectvo vôbec: podstatne znížil športovú hodnotu následných výstupov, realizovaných expedične a s kyslíkom, ktorých je do dnešnej doby prevažná väčšina. (Do dnešného dňa bolo uskutočnených skoro 1,400 úspešných výstupov na Everest, z nich však len menej ako 100 bez prídavného kyslíka. Poznámka Slovenského štatistického úradu: Previs na Devínskej ceste vyliezli do roku 2003 voľne len 3 ľudia.)

Habeler a Messner po sebe zanechali celú sériu výnimočných prvovýstupov. Ich oddanosť myšlienke rýchleho lezenia naľahko, ktorá sa stala synonymom moderného alpského lezenia, prinavrátila horolezectvo k jeho pravému jadru – konfrontácii medzi prírodou a ľudskou vytrvalosťou, ideálom ktorej je nahý muž/žena na vrchole Everestu.

Okrem Everestu a Hidden Peaku zliezol Habeler Cho Oyu, Nanga Parbat a Kančendžongu a osemkrát sa vrátil živý zo zóny smrti. Pracoval ako učiteľ lyžovania v USA a v Rakúsku založil a vedie dve lyžiarske a horolezecké školy. Vyvinul a testoval populárne ľadovcové kladivo Messner-Habeler s prekliate zahnutým sosákom (s ktorým Pepo Hrušovský roku 1980 sóloval ľady na Medených Hámorovcoch). Roku 2001 sa pokúsil o prvovýstup do Bratislavy na festival, po nepríjemnej nehode na ceste však skončil v salzburskej nemocnici.

Na festivale Hory a mesto 2003 v Bratislave predstaví Peter Habeler svoj program „Na konci s dychom“ (Au bout de souffle) v nedeľu 13. apríla v rámci slávnostného festivalového finále. „Teším sa na festival Hory a mesto“, hovorí Peter Habeler. „Teším sa na vašich ľudí a aj na to, ako si cez prestávku v programe vyleziem Diretku na Platni nad Tunelom a cez víkend konečne aj Previs na Devínskej ceste, Sedemskobovku a Žltú stienku na Pajštúne. Tatka Mereša, ktorý pôvodne vyliezol Žltú stienku, poznám osobne a veľmi si ho vážim najmä pre jeho prínos do tatranského horolezectva a za jeho prelomový prvovýstup Žltej „Merešovej“ stienky. Vždy som túžil prísť do mesta, ktoré zrodilo také postavičky lezeckého diania ako bratia Pochylí, Leninský, El Capitan Nemo, Hipisáčka či Karol Bohém“, hovorí Zillertalčan Peter Habeler

Sílvia Vidal (Španielsko)

Sílvia Vidal (www.sílviavidal.com) je 32-ročná Španielka (teda skôr Katalánka - (www.cataluna.es) z Barcelony (www.barcelona.com), slobodná (veď kto by sa aj za ňu aj vidal, keď jej záľubou je sado-maso (www.sado-maso.com), jedným slovom mesačné sólo turnusy vo veľkých stenách...) a jej príborom sú copperheads, birdbeaks, talons, skyhooks, cliffhangers, camalots, TCUs a iné bigvolové srandičky.

V karmickom batôžku od sponzorov (Petzl, Beal, Marmot, Boreal a Bolé) si nosí úctyhodnú sériu bivakov vo veľkých stenách: príkladom je provýstup cesty „Sol Solet“ na panenský Amin Brakk v Pakistane (5850 metrov, www.aminbrakk.pk), počas ktorého strávila v stene bezmála 32 nocí a výsledkom ktorého bola cesta dlhá 1,65 km klasifikácie 6c/A5 (www.6c/A5.net). Okrem toho a iného pôsobila v Údolí, kde vyliezla s bláznom Pepom Masipom „Sea of Dreams“ (6a, A5) a slávnu „Reticent Wall“ (tretie prelezenie) a vysólovala „The Shield“ (6a, A3+) a „Zodiac“ (6c+, A3). Za sólovýstup cesty „Principiado de Asturias“ (A4) na Naranjo de Bulnes v španielskom pohorí Picos de Europa dostala národné ocenenie Piolet de Oro (Zlatý čakan). Okrem toho bola roku 2000 nominovaná na prestížnu francúzsku cenu Piolet d´Or (tiež Zlatý čakan...). Pod „Údolím“ rozumej Yosemity.

Čo láka Sílviu Vidal do veľkých stien? Útle žieňa, ktoré by možno niektorí nazvali živým istítkom, ak by pravda počas svojich sólovýstupov mala Sílvia koho istiť? Láska? Hlad? Chlad? Muži? (www.muži.sk) Raketový postup rýchlosťou 1 m/hod? „Nikdy som nechápala, prečo je tak málo žien, ktoré sa venujú lezeniu vo veľkých stenách. Istotne treba na to nejaké fyzické danosti, ale z 80% je to psychologické. Je to veľmi kreatívne a nechápem, prečo sa to ženám nepáči. [...] Hlavným dôvodom bude asi niečo zakotvené v kultúre a spoločnosti. Myslím, že ženám chýba nejaký impulz, ale ja zasa nie som nijaká feministka, neočakávam, že sa všetky ženy na svete hneď a zaraz dajú do lezenia veľkých stien. V každom prípade, aj keď nás je menšina, nie je to téma, ktorou by som sa starostila. V podstate mi je jedno či leziem s mužom alebo ženou: to, čo je dôležité, je človek, tvár, oči, povaha, a nie pohlavie...“, hovorí Sílvia Vidal.

Vo veľkých stenách strávila Sílvia pravdepodobne dvakrát viac bivakov ako historicky všetci slovenskí a maďarskí lezci dohromady. O bivaku vo veľkej stene hovorí, že je to súčasť horolezectva, ktorá sa jej páči asi najviac: „Keď bivakuješ v stene, si úplne ponorená v prírode, si vo svojom prostredí, živle. Noc, ktorú stráviš v stene je akýmsi mostom s nasledujúcim dňom, člnom, ktorý ťa odvezie do nového dňa, kedy budeš pokračovať v lezení. Zbožňujem tieto situácie: je úžasné pozorovať, ako deň za dňom postupuješ stenou. Páči sa mi to... páči sa mi žiť v stene a premýšľať o miestach, ktoré sú nado mnou a ktoré ma čakajú. Lákajú a ľakajú.“

V ďalšom čísle Jamesáka (2/2003 – www.jamesák.sk) prinesieme kompletný nevídaný rozhovor so Sílviou Vidal. Horúcou správou z kuloárov je tiež to, že Sílvia zavíta osobne na festival Hory a mesto 2003 (11.-13.2003) a v bratisalvskom PKO zahrá na sólovýstupke najinšpiratívnejšie skladby z Pakistanu, Baffinovho ostrova, z Údolia a rodnej hrude španielskej. Novinárske kačice tvrdia, že „...Sílvia si údajne brúsi zuby a háčiky na kompletné technické prelezenie bratislavského kultového múru na židovskom cintoríne kapsulovitým štýlom bigvôl a tento prvovýstupotraverz sa bude premietať v priamom prenose v Spoločenskej sále kultového PKO a webcastovať cez kultový portál www.horyamesto.sk priamo do domovov miliónom slovenských užívateľov internetu“ (SITA). Spolok James, vydavateľ horopisov Jamesák, Zálesák a Záhorák ocení Sílviu Vídal počas festivalu Hory a mesto 2003 prestížnou Zlatou valaškou – Piolet de Yanoshick d´Or (viac na www.jamesák-zlatá.valaška.sk). Do chrbta jej ju počas záverečného slávnostného ceremoniálu zatne Predseda.


Horské filmy, osobnosti a fotografie z Bratislavy do Visegrádu

Myšlienka priniesť hory do mesta sa nákazlivo šíri aj k našim susedom. Dokonca tak zaujala veľvyslancov Visegrádskej štvorky, že sa rozhodli dať tejto spolupráci zelenú. A tak vybrané filmy, víťazné horské fotografie a hostia festivalu Hory a mesto poputujú z Bratislavy do veľkomiest Maďarska, Poľska a Česka a ešte viac zblížia naše komunity. Organizátori festivalu našli silných partnerov rovnakej krvnej skupiny v maďarskom najväčšom outdoorovom obchode MOUNTEX, poľskom časopise GÓRY I ALPINIZM a českom časopise MONTANA, aby sa spoločne pokúsili pretlmočiť športové a umelecké horské zážitky svojmu publiku. Festivalové turné sa uskutoční vďaka podpory Medzinárodného Visegrádskeho Fondu, www.visegradfund.org.

V4 CUP

Visegrádske kontakty budú hnacou silou súťaže V4 CUP - Medzinárodné majstrovstvá Slovenska v boulderingu, ktoré sa uskutočnia v Bratislave v termíne 12.-13.4.2003 ako najvýznamnejšie sprievodné podujatie festivalu Hory a mesto. Na preteky budú pozvaní najlepší pretekári z krajín V4, seniori i juniori, a čakajú ich tvrdé zápolenia v medzinárodnej konkurencii, zaujímavé finančné i vecné ceny, festivalová atmosféra, dobré filmy a pivo Corgoň. Viac informácii získate na www.horyamesto.sk.