Šou Stíva Hastona
Mix názorov na mixové lezenie
(Jamesák 2002/6)

Steve Haston
Z On The Edge 118 preložil Doktor

Mixové lezenie predstavuje spôsob preliezania rôznych kombinácií skaly, snehu a ľadu a veľmi často bolo riešením nepríjemných podmienok v Škótsku. Lezci vylepšovali materiál a rozširovali svoje vedomosti, aby zdolali väčšie prekážky typu veľkých alpských stien v zime, alebo realizovali svoje projekty vo vysokých stupňoch obtiažnosti. Všetko to vyzeralo ako rozumná myšlienka. Dnes, až na výnimky, sa mixové lezenie vymyká spod kontroly. Vysokú úroveň mixu vidíte len v súťažiach a na konštrukciách cielene postavených z komerčných a egoistických dôvodov. Dostáva sa mixové lezenie a špeciálne drytooling do slepej uličky?

Posledná ťažká cesta, ktorej sa dostalo veľkej publicity, je od Willa Gadda-Musashi v Kanade. Gadd je veľmi schopný lezec a vyhral prvé majstrovstvá sveta v ľadovom lezení. Trend v hodnotení je personifikovať obtiažnosť, a tým ju odlíšiť od nižších stupňov. Preto je klasifikácia Musashi k.......y ťažká. Podobne ako v prípade cesty Mission Impossible od Maura Bubu Boleho a jeho hodnotenia M. Bubu. Gadd túto cestu hodnotil ako M 12 a vyjadril sa, že je to najťažší mix na svete. Aby konštatovanie bolo dôveryhodnejšie, vyhlásil, že Musashi je ťažšia ako jeho vylezené M 11, konkrétne The Empire, Mission a Tomahawk. Pravda ale je, že The Empire nezopakoval (doteraz nikto) a v Mission sa dostal do kľúčového miesta a vynechal posledný úsek v ľade. Avšak Will Gadd je skutočne perfektný mixový lezec, húževnatý a súťaživý. Takže je celkom isté, že Musashi je ťažká cesta, možno najťažšia vo fyzickom ponímaní. Neprajníkov zo Škótska (a aj ja som spolovice Škót) bude zaujímať, že Musashi bola vylezená a zopakovaná, keď v nej nebol žiadny ľad. A tak je to vlastne ťažké skalné lezenie so zbraňami? Nuž, asi áno.

Druhý prelez Musashi zvládol za dva či tri dni Slovinec Aljaz Anderle, jeden z najsilnejších mixových lezcov a na sveťáku sa pravidelne umiestňuje do osmičky. Anderle sa domnieva, že táto cesta je ťažšia než The Empire, ktorú samozrejme nepreliezol a ťažšia ako Mission, ktorú tiež nevyliezol. Čudujete sa, prečo o tom toľko hovorím? Lebo títo lezci tak zúfalo túžia po preleze, že ani nepočkajú, kým vytečie ľad, čo je veľmi zaujímavá taktika. Skutočný milovník ľadu by mal byť asi trpezlivejší. Ja som Empire preliezol a v prvom rade je to ľadové lezenie s niektorými veľmi náročnými mixovými úsekmi. Kľúčová je 3. dĺžka a tá je celá v ľade. Podaril sa mi aj 2. prelez Mission (kľúčový flek je záverečné prehupnutie do ľadovej záclony). Pikoškou je, že prelez môže byť nereálny, ak sa neprepcháte cez otvor v záclone. Jediné, čo viem naisto, je, že všetky obtiažnosti, ktorými som hodnotil svoje cesty, sú približné. Anderle je mimoriadne fyzicky nadaný a mohol by zvládnuť M 12. No ako to máme vedieť, keď nevieme, či taká cesta vôbec existuje?

Stalo sa to už v Škótsku, svätej zemi mixového lezenia. V mnohých krajinách existuje letné mixové lezenie - eufória pre škriabanie sa po skale v šortkách. Hádajte, kto s tým začal?

Démoni Briti predsa. S lezením po kriedových útesoch je spojené meno Aleister Crowley. Donedávna to bol najmä Pleasure Dome - veľká kriedová jaskyňa, podobná tej, kde sa nachádza Musashi. Dosiahol sa konsenzus, že lezenie po kriede bolo len tréningom a nie legalizáciou lezenia po skale so zbraňami. Aj keď krieda nebola vhodným materiálom (Pleasure Dome sa zrútil), sú napríklad vo Francúzsku letné oblasti, ktoré sa využívajú na mixové lezenie. Niektoré mixové cesty v Škótsku boli tvrdo kritizované, pretože v lete sa lezú ako klasické skalné cesty. Je to otázka voľby? U lezca s anarchistickým prístupom pravidlá a obmedzenia pravdepodobne vyvolajú odpor. Hoci konvencie a návody môžu byť aj užitočné - čo takto použiť trošku zdravého rozumu? V minulosti som sa pokúšal vysvetliť, že kovaná oceľ a mäkká skala spolu nebojujú a že zahnutie zbraní uľahčuje mnohé mixové prelezy a zvyšuje ich bezpečnosť. Jasné, že je jednoduchšie cielene veci zľahčiť napríklad sekaním chytov. Na niektorých publikovaných fotkách sú upravované a sekané chyty. Môže to viesť k dojmu, že je to normálne. Nie je, ale môže sa takým stať. Na dnešných pretekoch v mixovom lezení je celkom bežné súťažiť na upravovaných cestách. Nerobí sa to na plastových či drevených konštrukciách, ale vonku na skale. Tomu treba čeliť a nie to ignorovať.

Ak sa vám zdá, že toto všetko je negatívne, je to naozaj tak. Pozitívne veci sú však tiež dôležité. Mixovému lezeniu sa darí. Popularita ešte porastie, rovnako aj úroveň. Obtiažnosť ciest sa bude zvyšovať pomalšie a bude mimoriadne dôležité preniesť ju do alpinizmu, alebo ak chcete, do horolezectva. Vo veľkých kopcoch sa veci dejú pomalšie, je náročné prispôsobiť sa lezeniu bez nitov a liezť bez vopred pripraveného istenia. Tu je miesto pre tradičné škótske lezenie, ktoré je kombináciou atletických i mentálnych schopností a lezenia s prirodzeným istením. Povedie to k vyššej úrovni alpinizmu. Problém zvládnutia dlhej cesty v horách je v používanom materiáli. Toho sa obáva väčšina lezcov a pseudoalpinistov. Zvládnuť veľkú stenu s minimom výstroja je v alpinizme zabudnutým umením. Mixové lezenie je jedným z najveľkolepejších aspektov horolezectva a v budúcnosti bude kľúčové zvýšiť jeho úroveň. Ale je nutné poznať aj tú súčasnú.

Mixové lezenie sa skoro dostane zo slepej uličky. V súčasnosti je mnoho výborných mixových lezcov, Anderle je typický príklad. Od Slovinca by sa dalo očakávať, že prenesie svoje schopnosti do hôr. Prečo by však mal riskovať život v nejakej nebezpečnej stene, keď publicitu získa aj zopakovaním cesty v zaprášenej 40-stupňovej streche so 16 nitmi a ani kúskom ľadu? Odpoveď je rovnaká ako na otázku, prečo je bouldering populárnejší než lezenie dlhých nebezpečných skalných ciest... Najnovšie správy hovoria, že Musashi má ďalšie opakovanie. Čo myslíte, veď ak v ceste nie je ani gram ľadu, bude v poriadku, ak ju preleziem v júli?