Dámska jazda
(Jamesák 2002/6)

Iveta Súkeniková

Z paluby trajektu pozeráme na približujúci sa ostrovček. Hm, na prvý pohľad žiadna veľká sláva. Vyzerá to, že jediné, čo tam rastie, sú skaly. Malé, väčšie, veľké, óóóbrovské. Čo tam teda robia ostatní ľudia? Tí, čo nelezú? A to ich tam vraj žije 15 tisíc. Čo tu budeme robiť cez rest days? Iba lezenie a kúpanie sa v tyrkysovomodrom mori, bude sa to dať dva týždne vydržať?

Opatrne pozorujem svoje dve spoločníčky Milku a Ruth, ktoré sa mi podarilo presvedčiť, že toto je určite ten najlepší spôsob, ako investovať svoje peniaze a dva týždne zaslúženej dovolenky. Počiatočná nedôvera a ťaživý pocit zodpovednosti, pravdepodobne spôsobené skorým ranným vstávaním, veľmi skoro pominuli. Veď na tomto ostrove, ostatne ako všade v Grécku, žili kultúrni ľudia už hodnú chvíľku predtým, než sme my spadli zo stromov! A tak po zakúpení turistického sprievodcu sme zistili, že by sme tam museli byť podstatne dlhšie ako dva týždne, aby sme videli všetko, čo sme chceli vidieť a čo sa týka lezenia, tak to by sme sa tam mohli rovno presťahovať!

Na Kalymnose je 30 lezeckých oblastí plus 4 na priľahlom ostrovčeku Telendos! A neskutočné množstvo možností pre robenie nových ciest – od krátkych až po big walls.

Hneď na druhý deň sme si požičali auto a vyrazili ich objavovať! Objavovať je prisilné slovo, nakoľko som ešte nikdy nevidela tak perfektne označené prístupy k jednotlivým oblastiam. Pri ceste bol vždy pätník, na ktorom bol po grécky a po anglicky napísaný názov oblasti, čas, za ktorý sa do nej dostanete, plus farba značky, po ktorej sa do nej dostanete. A to skoro každá oblasť bola od cesty viac či menej viditeľná voľným okom!

Neskôr sme zistili, že tam chodí dosť veľa Američanov, takže to asi preto... Musím ešte podotknúť, že na celom Kalymnose je cca 70 km asfaltových ciest. Z toho jedna ide z Pothie (to je hlavné a jediné mesto) doprava a druhá, na ktorej je asi 90 % všetkých lezeckých oblastí, doľava. Takže ani tu sa nedá veľmi zablúdiť. Oblasti sú od tejto dopravnej „tepny" vzdialené od 5 do cca 25 min. Najďalej je Jurassic Park 45 min. Je to vraj tiež krásna oblasť. Za 9 dní lezenia sme navštívili 8 oblastí vzdialených do 20 minút. Lezenie je tu pestré, od sivej kolmej skaly s vodnými, ostrými dierkami až po super previsnuté lezenie po kvapľoch á la Mišja peč, len tu je tých Miších pečí niekoľko a sú niekoľkokrát väčšie a absolútne neolezené! Názov cesty a jej obtiažnosť je napísaná rovno na skale, to asi aby naozaj odpadla každá intelektuálna námaha a človek sa mohol sústrediť len na výkon! V jednotlivých oblastiach sú rôzne ťažké cesty. Sú lokality, kde sú len úplne ľahké cesty, maximálne do 6b a potom zase oblasti, kde sú len ťažké cesty od 7a vyššie, ale sú aj také, kde je všetko! Proste vyberie si každý.

My sme vyberali s citom, a tak sme prvý deň liezli v najfotogenickejšej oblasti s názvom Palace. Druhý, v najľahšie dostupnom, zvláštnom Arhi a tretí, v najstaršej a najnavštevovanejšej Odyssei. Nevýhodou, alebo možno aj výhodou, podľa toho, v ktorom ste tu ročnom období, je, že okrem oblasti s príznačným názvom Afternoon sú všetky ostatné orientované na juh až juhozápad. Takže okolo druhej sme sa už väčšinou kúpali v mori. Dve najkrajšie oblasti (a zhodli sme sa všetky tri), v ktorých sme boli, sa volali Grande Grotta a Ghost Kitchen (jediná, kde sme boli dvakrát). Grande Grotta je impozantná. V ľavej časti je super previsnuté lezenie, v pravej časti sú dlhé „mierne" previsnuté cesty – ako „mierne" pochopíš až pri spúšťaní, keď sa dosť nachodíš, aby si sa dostal, kde si začal! A v strede sa liezť nesmie. Kvaple sú krehké a lezením by sa polámali. I tak si myslím, že lezenie v tejto oblasti je veľkým kompromisom medzi ochranou prírody a turistickým (lezeckým) ruchom.

Oblasť Grande Grotta sme navštívili ako štvrtú a boli sme už celkom dobre rozlezené. Ruth, ktorá si spočiatku veľmi neverila, sa konečne rozhodla, že si vylezie niečo ťažšie. Skúsila 6c+ a bachla ho OS, tak sa teda odhodlala do cesty s názvom Aphrodite. Cesta je rovnako krásna ako bohyňa, ktorá jej dala svoje meno a krásna Ruth tiež nezaváhala, 7a OS! Bola som zvedavá, kde sa to skončí, tak som jej v oblasti Ghost Kitchen vybrala cestu Sisiphus Junior 7b. Ruth chvíľku frfľala, že to už bude veľmi ťažké a že ona si chce zaliezť a nie niekde visieť... atď. Ale bolo jasné, že ju to láka, a tak naliezla... a vyliezla! 7b OS! Nezistila som, kde by sa to skončilo, pretože nič ťažšieho sme už neskúsili, ale liezli sme ešte pár nádherných ciest 6c až 7a+ a Ruth väčšinu z nich vyliezla OS alebo Flash!

Keď nás dostihlo slnko, zbehli sme k moru, kde sme medzi kúpaním a opaľovaním riešili náš každodenný big problém. Podstatne väčší ako ten, kam pôjdeme liezť. A to – kam pôjdeme dnes na večeru? Grécka kuchyňa je skvelá, ale kde je najskvelejšia? Vystriedali sme niekoľko „podnikov" ale nakoniec sme sa všetci (Agnieska z Poľska žijúca v Londýne, Martin z Walesu či Peťo a Martina z Popradu) ujednotili, že najlepšia je „jedna" (vlastne ani neviem ako sa volala, veď všetci sme vedeli, o čo ide) v Emporiu. A odporučil nám ju Uli zo Švajčiarska, ktorého sme stretli hneď v prvý deň lezenia. Týmto som vlastne chcela povedať, že na Kalymnose funguje jedna „zvláštnosť“. Lezci z celého sveta sa tu spolu ešte rozprávajú! Zaujímajú sa jeden o druhého! Možno je to tou zvláštnou atmosférou malého, drsného ostrova. Ostrova, ktorý ťa rozhodne neohúri hneď od začiatku svojou krásou, skôr naopak. Ale deň po dni sa ti dostáva viac a viac pod kožu. Svojou zvláštnou vôňou, ktorá ti naplní pľúca zmesou štipľavého pachu kôz a korenistej vône tymianu. Ranami na rukách a kolenách, ktoré ti doráňali ostré neolezené skaly a soľ tyrkysového kalymnoského mora ti cez ne vniká rovno do krvi. Chuťou doma upečeného chleba či sladkosťou tymianového medu s hustým miestnym jogurtom. Tajuplným kúzlom dávnej tragédie, ktorá spôsobila, že Kalymnos a Telendos sú dnes dva ostrovy a v priezračnej vode na dne prielivu medzi nimi, v ktorom sme sa denne kúpavali či plavili sa cez neho, leží antické mesto Pothia? Ale možno je to príjemnými, skromnými miestnymi ľuďmi, potomkami odvážnych lovcov špongií, pre ktorých si viac než zákazník, si pre nich ich hosť.

Nezvyknem byť sentimentálna, svet je veľký a času na jeho objavovanie málo. Preto sa ani nezvyknem vracať na tie iste miesta, aj keď mi tam bolo fajn. Kalymnos bude výnimkou.

V oblasti Ghost Kitchen sme liezli jednu z najkrajších ciest na Kalymnose s názvom Remember Wadi Rum a tak sme sa rozhodli, že najbližšie pôjdeme do Jordánska. (Wadi Rum je lezecká oblasť. ktorá sa nachádza práve v tejto exotickej krajine.)