Čas festivalov
(Jamesák 1999/6)

Igor Koller

V našich zemepisných šírkach, myslím tým zemepisnú šírku Teplíc nad Metují a Popradu, je koniec leta a začínajúca jeseň časom filmových festivalov. Na radosť všetkých lezcov a ostatných divákov to bol už 16. medzinárodný horolezecký filmový festival pod Teplicko-adršpašskými skalami a VII. medzinárodný festival horských filmov pod Vysokými Tatrami.

Festival v Tepliciach

Posledný augustový víkend sa lezecko - filmársky svet stretáva Tepliciach nad Metují. Skorší termín sa začína osvedčovať, lebo počasie bolo prijateľné a prvé dni sa dalo aj liezť a pritom nezmoknúť. Tento sviatok je skutočným športom priam nabitý, pretože súčasťou programu sú preteky v lezení na rýchlosť na umelej stene, beh Teplickými skalami a preteky na horských bicykloch a to všetko v niekoľkých vekových kategóriách. Aby toho nebolo dosť, kombinácia všetkých troch je Alpinatlon, ktorý vyhral nestarnúci Tomáš Čada z SK REDPOINT a medzi ženami Michaela Ilíková, ktorá jediná dokončila všetky disciplíny. Extrem bike dlhý 30 km vyhral polický Petr Sulzbacher a Lenka Hanušová z Náchoda. Deväť kilometrov dlhý Extrem cross zvládol najrýchlejšie Miloš Kratochvíl z Ústí n/O a zo žien Táňa Metelková z Týniště n/O. A nakoniec Extrem climb, paralelné preteky na rýchlosť vyhral tesne jablonecký Ondra Marčík pred broumouvským Otakarom Vašekom a v boji o bronz bol rýchlejší Jiří Koutský pred Tomášom Čadom, ktorého výborný výsledok mnohých prekvapil. Čestným hosťom festivalu bol slovinský himalájista Viki Grošelj, ktorý stál na vrcholoch 10 osemtisícoviek a zdolal aj najvyššie vrcholy všetkých kontinentov.
Medzinárodnú porotu viedol Jiří Novák, známy český horolezecký organizátor, fotograf a terajší predseda ČHS. Jej členmi boli Zbigniew Piotrowicz z Poľska, Jan Jelínek a Václav Žmolík z Čiech a známy slovenský horolezec Peter Hámor. Porota zo 46 súťažných filmov ocenila nasledovné:

- Hlavná cena: 118 dní v zajatí ľadu, Slovensko, réžia Pavol Barabáš
- Kat. A, horolezecké športy: Hard Grit, Veľká Británia, réžia Mark Turnbull a Richard Heap
- Kat. B, športy v prírode: Iba v prašane, Švajčiarsko, réžia Rob Bruce a Dominik Perret
- Kat. C, hory: Óda na lavínu, USA, réžia Ken Bailey
- Cena poroty: Ikarus, Poľsko, réžia Miroslav Dembinski
- Zvláštne uznanie poroty: Hory včerajška, Španielsko, réžia Jesús Bosque, Guillesmo Lampo
- Cena divákov: Downwalling, Česká republika, réžia Jaromír Žid, Lubomír Slavík
- Cena mesta Teplice n/M: Posledné dobrodružstvo, Česká republika, réžia Petr Němec

Novinky v Poprade

V októbri minulého roku priamo uprostred festivalu povila jeho riaditeľka Gabika Rečková svoju tretiu ratolesť a to, čo sa šuškalo dlhšiu dobu, sa na konci VI. ročníka stalo skutočnosťou. Zakladatelia tohto výnimočného sviatku Gabika a Juraj Rečkovci, ktorí ho celú dobu úspešne viedli a prilákali pod Vysoké Tatry najvýznamnejších filmových tvorcov tohto žánru z všetkých končín zemeguľe, sa s festivalom definitívne rozlúčili. Patrí im vďaka nás všetkých, že nám priblížili hory a ľudí všetkých svetadielov a že naopak priblížili naše snaženia a Slovensko celému svetu.
Takže hneď prvou novinkou VII. ročníka festivalu v Poprade, ktorý sa uskutočnil v dňoch 13. - 17. októbra 1999, bola jeho nová riaditeľka Marika Hámorová. Bolo rozumné a logické, že žezlo po Rečkovcoch prevezme niekto z ich najbližších spolupracovníkov, ktorí dlhé roky stáli po ich boku. Marika, spolu s manželom Petrom a celým svojim tímom pripravili niekoľko pozitívnych zmien. To, čo si divák hneď všimol, bolo premietanie aj v novom kine Tatran a s tým spojený prechod od simultánneho tlmočenia k nahovoreným prekladom priamo k jednotlivým filmom. Preklady však stále ostávajú malým problémom, nielen nesprávne odborné výrazy, ale aj sila pôvodného zvuku a tlmočenia, pôsobili často rušivo. So slúchadlami z minulých rokov sa dali filmy lepšie vychutnať. Druhú vec si už divák všimol ťažšie, ale o to viac práce priniesla organizátorom. Technika prešla z VHS na digitálny záznam, čo zvýšilo kvalitu projekcie. Budúci rok to už bude zabehnutá vec a iste ostane viac priestoru na vylepšenie ďalších záležitostí.
Čestným prezidentom festivalu bol Antonio Carrel z Talianska, ktorý stojí na čele Medzinárodnej federácie združení horských vodcov UIAGM. Ak vás pri tomto mene napadne náramná podobnosť so slávnym súperom Whympera v boji o dobytie Matterhornu, máte aj nemáte pravdu. Antonio Carrel naozaj pochádza z tohto kraja a je rovnako horským vodcom, aj keď nie priamym potomkom J. A. Carella. Ale iste majú spoločné korene niekde ďalej v histórii a iste majú spoločnú aj lásku k tomuto kraju, lebo ako sám povedal, pochodil krásne hory po celom svete, ale Matterhorn má najradšej.
Predsedníčkou poroty bola pani Valeriana Rosso, známa odborníčka na horskú problematiku, filmy a literatúru z talianskeho Turína. Je tiež riaditeľkou Ceny ALP, čo je vlastne festival festivalov, lebo sa na ňom môžu zúčastniť len víťazné filmy z prestížneho Klubu siedmich, ktorý tvoria festivaly v Autrans, Banffe, Trente, Les Diablerets, Torelle, Telluride a náš popradský festival. Členmi poroty boli vynikajúci austrálsky režisér Michael Dillon, ktorý je už v Poprade skoro domáci, a Pavol Rajtar, horský vodca a nestor slovenského skialpinizmu.

Christoph Heinz - hosť festivalu

Hosť festivalu bol tento raz horský vodca a lezecký extrémista Christoph Heinz z blízkych Dolomitov. Má za sebou najťažšie skalné výstupy v rôznych končinách sveta. V roku 1993 zdolal s Hansom Kammerlanderom Shivling (6543 m) v indickom Gharwale novou cestou Severným pilierom, v roku 1994 vysóloval Fitz Roy, kde bol pôvodne len na treku, za 9 hodín zo základného tábora na vrchol! O rok neskôr vyliezol na Jebel Rum v Jordánsku novú cestu, ktorá bola vtedy najťažšia v oblasti a v roku 1996 v Grónsku prvovýstup na nám známy Ulamertorssuaq, ktorý si najviac cení. V športovom lezení dosiahol hranicu 10/10+, ale najväčšie meno mu robia prvovýstupy v Dolomitoch v stupni 9 bez použitia nitov. Jeho nové cesty v SZ Civetty či v Z stene Heiligkreuzkofelu patria k najvážnejším dolomistickým podnikom. V jeho diašou a aj nasledujúcej besede sme sa však dozvedeli, že nie je zásadným odporcom nitov, ale ak nemusí, tak ich nepoužije. Z mnohých otázok a odpovedí z tlačovky a prednášky vyberám aspoň tie najzaujímavejšie.

Ako si sa dostal k lezeniu?
Keď som mal dvadsať rokov, zobrala ma partia priateľov na skaly a mne sa podarilo v teniskách vyliezť cestu obtiažnosti 6. Lezenie ma ihneď opantalo a odvtedy stále leziem....
Koľko času venuješ povolaniu horského vodcu a koľko vlastnému lezeniu?
V sezóne sa svojmu lezeniu prakticky nemôžem venovať, až v jeseni, ak je dobré počasie, prípadne cez zimu, keď sa dá ísť liezť do Patagónie.
Máš stáleho spolulezca?
Nie nemám, leziem s viacerými priateľmi, je to zaujímavejšie.
Vrátiš sa ešte do Himalájí?
Pravdu povediac, Himaláje ma veľmi neoslovili, šliapať na osemtisícovky sa mi zatiaľ nechce. Ale v budúcnosti nevylučujem, že sa dám aj na výškové horolezectvo.
Sú ešte v Dolomitoch logické možnosti na nové cesty?
Je ich stále veľa, hlavne v menej známych stenách, napr. v južnej časti Dolomitov.
Nie je lezenie bez nitov veľmi nebezpečné? Mal si nejaký úraz?
Pri pokuse v novej ceste v Z stene Heiligkreuzkofelu som v najťažšom mieste spadol a zlomil som si nohu. Pár rokov som sa tam nemohol vrátiť. Nakoniec som to preliezol s pôvodným istením. Cesta doteraz nemá opakovanie. Ale priamo nebezpečie nie je mojím cieľom, aj v Dolomitoch som už použil nit, no snažím sa ich používanie obmedziť na minimum, aby bolo lezenie aj psychicky náročné.
Prídeš liezť do Tatier?
Rád by som, bolo by to zaujímavé pre mňa a prípadne i pre môjho klienta. Veľmi rád objavujem nové miesta. Ak by som mal liezť stále v jednej oblasti, asi by som už neliezol.

Filmy a ocenenia

V Poprade bol opäť veľmi kvalitný výber súťažných filmov so širokým záberom. Ten široký záber sa niekomu páči, inému menej, ale podľa mienky odborníkov, ak by tu boli len horolezecké filmy, bol by festival chudobnejší. Porota vyhodnocovala 39 filmov z 13 krajín a rozhodla nasledovne:

- Grand Prix, poľskému filmu Ikarus, réžia Miroslaw Dembrinski, za nádherne umelecky spracovaný a emocionálne pôsobivý film o človeku, ktorý svoju úžasnú lásku k životu a prírode posúva až na hranicu ľudských možností. Film o kontraverznom paraglidistovi Bogdanovi Kulkovi, ktorý zahynul Ikarovou smrťou pri šialenej vzdušnej špirále. Ako mi povedal Michael Dillon, taký silný portrét by sám rád natočil. Pod rúškom drsného muža, miestami až perverzného, hlučného, na nič nedbajúceho, sa skrýva vnútorne konfliktná duša, ľahko zraniteľná, závislá na ľuďoch okolo seba. Duša, ktorá k svojmu žitiu potrebuje fatálny adrenalín lietania v úplnej tme či hmle, aby mohla vychutnať návraty do života, ktorý v podstate miluje, tak ako miluje svojich blízkych, aj keď to navonok vyzerá trochu inak. Cenu venovala spoločnosť Šport Rysy.

- Cena za najlepší horský film, španielskemu filmu Hory včerajška, réžia Guilermo Campo, Jesús Bosque, za výnimočné vtiahnutie diváka do veľkej horolezeckej výzvy a do histórie. Film o dramatickom výstupe na vežu Cigara, ktorá zostala poslednou z nevylezených v španielskej oblasti Riglos a zohrala významnú úlohu v španielskom horolezectve v štyridsiatych rokoch. Rekonštrukcie veľkých horolezeckých udalostí sú stálou témov filmárov. V tomto prípade sme sa mohli dozvedieť niečo zo zákulisia histórie španielskeho horolezectva, kde relatívne malá veža zohrala veľkú úlohu. Pri pokusoch o jej vylezenie zahynuli dvaja výborní lezci a niekoľkoročné preteky nakoniec vyhrala katalánska skupina, ktorej traja členovia prišli na záverečný nápor niekoľko dní pred sviatkami, aby tak predbehli svojich súperov. Výborný filmársky nápad, keď postavy z historických fotografií ožívali a z miest, ktoré sa nezmenili ani po desiatkach rokov, odchádzali liezť. Ale aj memento, že smrť je žiaľ neoddeliteľnou súčasťou horolezectva, keď vo filme na staré časy spomínal už len jeden z prvovýstupcov, jeho priatelia zahynuli v horách. Cenu venovala spoločnosť Šport Rysy.

- Cena spoločnosti Tramtária, francúzskemu filmu Everest za každú cenu, réžia Jean Afanassief, za úprimný a vyčerpávajúci obraz toho, ako takmer päťdesiat rokov horolezectva poznačilo Mont Everest a jeho Šerpov.

- Cena spoločnosti Šport Rysy, slovinský film Mlčanlivá stena, réžia Stipe Božič, pre jeho schopnosť prezentovať divákovi osobnú radosť pri uskutočňovaní veľkých horolezeckých výziev. Film o sólovýstupe Tomaža Humara na El Capitan.

- Cena poroty, rakúskemu filmu Farby púšte, réžia Franz Herzog, za citlivé zladenie prekrásnych obrazov a slova.

Porota sa rozhodla udeliť Čestné poďakovania týmto filmom:

- Séria filmov Stena z Veľkej Británie, réžia Richard Else.
- Slovenskému filmu Traja králi, réžia Pavol Pekarčík, za humor, nápaditosť a prísľub na lepšie zajtrajšky.
- Cena riaditeľky festivalu, francúzskemu filmu Legenda z trópov, réžia Rémy Tezier.
- Cena Tatranských horských vodcov, švajčiarskemu filmu z cyklu Podaj mi ďalekohľad! (Film o filmoch "Prvý na lane" a "Veľká trhlina").

A na záver otázka riaditeľke festivalu Marike Hámorovej o roku 2000, potiahnete festival ďalej?

"Samozrejme, hlavne keď budem mať podporu okolia, svojej rodiny, manžela, rodičov. A pre druhý októbrový víkend roku 2000 si prajem, aby prišlo čo najviac divákov, lebo festival je hlavne pre nich."