Legendy o zdraví
(Jamesák 2002/5)

preložil Igor Miko

Sú obyvatelia hôr menej náchylní na horskú chorobu?

Mnohí ľudia veria, že domáci obyvatelia vysokých hôr, hlavne nosiči a doprovod sú menej náchylní k poruchám aklimatizácie na výšku ako zahraniční výškoví turisti. Medzičasom sa však nahromadilo dostatok otrasných dôkazov, že takáto predstava je celkom falošná.

Domáci obyvatelia vysokých hôr sú prinajmenšom rovnako náchylní na akútnu horskú chorobu (AMS), výškový opuch pľúc (HAPE) a výškový opuch mozgu (HACE), ako my. Podľa novších výskumov sa javí ich zdravotné riziko dokonca podstatne vyššie ako naše: Basnyat zistil pri posvätnom jazere Gosainkund (Langtang Himal, Nepál) vo výške 4300 m, že u domácich pútnikov je výskyt AMS 68 %, HACE 31 % a HAPE 5 %, pričom ženy sú postihnuté častejšie.
Iný, porovnávací výskum týkajúci sa zdravotných problémov nosičov a trekkingových turistov v Nepále preukázal, že pri ich celkovom výskyte 45 percent (n = 155), malo zdravotné problémy 77 % nosičov, 17 % trekkingových turistov a 7 % doprevádzajúcich domácich (Šerpovia, kuchári). Na prvom mieste boli infekcie dýchacích ciest (12 %, AMS 8 %), žalúdočno-črevné choroby (6 %), úzkostné stavy (3 %), drobné kožné infekcie (3 %), svrab (3 %), „snežná slepota" (3 %), akútna otrava alkoholom (2 %), zápaly očných spojiviek (2 %) a i.
Príčiny sú naporúdzi: Domáci väčšinou nevedia vôbec nič o horskej chorobe, existujú rečové bariéry pre poučenie a sociálne celkom bezbranní nosiči sa boja o svoj džob. K tomu pristupuje mizerná strava a chatrné oblečenie, ako aj enormná námaha, ktorú podstupujú, lebo často nesú príliš ťažké náklady. Príležitostné a úbohé, tzv. nosičské poistenie je celkom nedostatočné. Nosiči s výškovou chorobou sú väčšinou brutálne posielaní späť svojimi predákmi, ktorí obyčajne pochádzajú z privilegovaných sociálnych vrstiev (napr. Šerpovia). Sú ponechaní bez pomoci svojmu osudu, ďaleko od domova a bez spoluúčasti turistov, kvôli ktorým zanechali svoje políčka.
Ako trekkeri a výškoví turisti, vedomí si svojej zodpovednosti, predovšetkým však ako expediční lekári, mali by sme venovať domácemu personálu výpravy zláštnu pozornosť. Dbať, aby hlavne naši nosiči boli v každom prípade a zavčasu podchytení. Malo by byť samozrejmé, že im pri ochorení zabezpečíme a financujeme také isté liečebné a transportné možnosti (vrátane vrtuľníka), ako sebe.

„Sind Bergbewohner weniger anfällig fuer acute Hoehenkrankheit?" Rundbrief OeGAHM 26. 1. 2002