Poruchy spánku vo výške
(Jamesák 2002/4)

Franz Berghold: Schlafstoerungen in der Hoehe, Rundbrief ÖGAHM 26/Jan.2002, pripravil I. Miko.

Asi do 3000 m nadmorskej výšky sa nevyskytujú žiadne podstatnejšie poruchy spánku podmienené výškovou hypoxiou. Avšak nad 4000 m ich v porovnaní s nížinnými podmienkami pribúda a to aj u zdravých osôb, predovšetkým počas aklimatizačného procesu.

Ide o poruchy zaspávania, častejšie prebúdzanie a epizódy periodického dýchania počas spánku. Dôsledkom je nevyspatosť v nasledujúcich dňoch. Takto prerušovaný a nedostatočne hlboký spánok je výsledkom porúchy normálnej frekvencie dýchania. Po fáze vystupňovaného dýchania väčšinou nasleduje 10 i viac sekundová pauza (apnoická) po ktorej sa hyperventilácia samovoľne obnovuje a celý proces sa opakuje.
Tento fenomén, pre výšky typický, nemožno bez ďalších príznakov pokladať za prejav akútnej výškovej choroby (AMS), či výškového opuchu pľúc (HAPE) a nie je ani príčinou AMS. Aj keď je vo fázie aklimatizácie častejší, môže v rovnakej podobe pretrvať po celý čas pobytu vo výške.
Aj v bežných podmienkach sa asi u 10 % osôb vyskytujú opakované stavy spánkového apnoe, čo sa manifestuje hlavne chrápaním. U týchto predisponovaných ľudí sa výskyt spánkových porúch dýchania vo výške zvyšuje. Dôsledkom je väčšia únavnosť a častejšie fázy tzv. "sekundového spánku." To pravdepodobne nezanedbateľne zvyšuje možnosť zakopnutia a riziko pádu.
Tieto výškové poruchy spánku s apnoe môžu byť veľmi nepríjemné a znepokojujúce. Postihnutý, alebo jeho partner sa v noci náhle prebúdza a prepadá panike. Fázy hyperventilácie sa môžu mylne pokladať za výškový opuch pľúc.
Príčinou týchto porúch je pravdepodobne jednak hyperventiláciou navodený úbytok CO2 v krvi, ním podmienený útlm dýchacieho centra, ako aj nedostatočné okysličenie krvi, ktoré napokon ukončí pauzu v dýchaní. Spánkové periody (v tzv. REM fáze spánku) sú skrátené, pri súčasne zvýšenej pohotovosti k prebúdzaniu sa. Za poruchy spánku vo výške je síce zodpovedná kombinácia viacerých faktorov: neobvyklé prostredie, chlad, nepohodlie (stan, spací vak, tvrdá podložka), ale aj bolesti hlavy a rôzne štádia AMS. Hlavnou príčinou je však vystupňované periodické dýchanie. Nedostatočná odpoveď dýchania na výškovú hypoxiu u časti osôb (HVR - Hypoxic ventilatory response) sa považuje za rozhodujúcu. Nie je však jasné, či existuje priama súvislosť medzi trvaním periodických cyklov dýchania a jeho individuálnou reguláciou. Zdá sa, že osoby so zníženou HVR (teda relatívne hypoventilujúce), majú výraznejšie spánkové periodické dýchanie už v menších výškach a dlhšie im pretrváva.
Je prirodzené, že jedinci s miernejšou formou tejto poruchy dýchania sa viac vyspia, cez deň sa cítia lepšie a sú výkonnejší.
Ako možno zlepšiť spánok vo výške? Najlepším preventívnym opatrením je správna taktika aklimatizácie na dané výškové hladiny a predovšetkým dodržanie známeho pravidla: "Climb high - sleep low." Treba tiež zlepšiť ostatné spomenuté okolnosti, ako komfort pri ležaní a pod. Toto všetko sa však nedá vždy optimálne zariadiť a preto prichádza do úvahy aj farmakologická podpora, ktorá je však vždy vecou lekára (acetazolamid, retardované formy teophyllínu, vybrané sedatíva).
Alkohol - ako prostriedok na spanie vo výškach - je celkom nevhodný, lebo pôsobí útlm dýchania a má dehydratačný močopudný efekt.