Makalu 2002
(Jamesák 2002/4)

text a foto: Vladimír Štrba

V dňoch 24. marca až 30. mája sme sa v zostave Peter Frankovič, Martin Gablík a Vlado Štrba zúčastnili ako súčasť poľskej medzinárodnej výpravy výstupu na piatu najvyššiu horu sveta na Makalu. Výpravu viedol popredný poľský himalájista Piotr Pustelnik ( na svojom konte má už 11 vrcholov, ktoré presahujú osemtisícovú hranicu ), s ktorým sme sa zoznámili v Pakistane, keď sme sa s Martinom pokúšali o vrchol Broad Peaku. Piotr mal na Makalu už dva pokusy.

V Kathmandu sme sa v priebehu troch dní stretli celá skupina, ktorú dal Piotr dokopy. Tu sme všetci zistili, že každý sa už s niekým na nejakom kopci spoznal. Ďalší členovia tiež patria medzi poľskú špičku na veľkých kopcoch. Ryszard Pawlowski stál napríklad trikrát na vrchole Everestu. Darek Zaluski sa pokúšal o Makalu v zimnej expedícii spolu s Krzysztofom Wielickim. Anna Czervinská ešte túto sezónu držala rekord ako najstaršia žene na Evereste. O Everest sa pokúšala až štyrikrát a napríklad K2 skúšala tiež trikrát (síce zatiaľ bez summitu).

Vo výprave boli aj R. D. Caughrom a Jay Seiger z USA. Ten prvý bol s Piotrom už na šiestich výpravách. A Jay pôsobil už 11-krát vo výpravách na osmičku, no zatiaľ sa mu nepodaril ešte žiadny vrchol. Jay sa poznal s Martinom z Kanči. Z Portugalska tu bol Gonzalo Velez, ktorý stál spolu s Piotrom minulý rok na vrchole Kanči. No a v poslednej chvíli sa nezávisle k výprave pripojili ešte dvaja horskí vodcovia z Milána.
Výprava v tejto silnej zostave dávala záruku, že máme od koho zbierať skúsenosti, pretože títo ľudia pôsobia v Himalájach vždy minimálne dvakrát do roka a nie tak ako u nás jedenkrát za štyri - päť rokov. Ale to je už o niečom inom ...

Skôr ako sme všetci došli do BC vo výške 5600 metrov tak jedna skupina absolvovala 10-denný "aklimatizačný trek" z Lukly až na Island Peak, na ktorý časť tejto skupiny aj vystúpila. Druhá skupina postupovala klasickou prístupovou trasou cez Barumské údolie. Cestou boli "konfrontovaný" prepadovou maoistickou partizánskou skupinou, ktorá ich pripravila o niekoľko tisíc rupií a nejaký ten foťák. Maoisti začínajú byť v Nepále veľkým problémom, aj keď sa to vládne kruhy snažia zľahčovať. Veď napríklad počas nášho treku bol v Lukle a Namche Bazare zákaz nočného vychádzania. Celý pochod pod Everest je síce pod vojenskou ochranou, ale v iných lezeckých oblastiach je nepálskych vojakov už pomenej.

Do BC sme sa dostali 11. marca a po jednodňovom oddychu sme sa už hrabali hore cez ľadovec Chago až na miesto na úpätí Makalu II, kde stál prvý tábor vo výške 6500 metrov. Snažili sme sa kopírovať starú francúzsku cestu z roku 1955. Martin mal slovenský preklad knihy o tejto ceste a tak sme dosť často konfrontovali ich výstup a vystupovú trasu s naším pohybom. Jednoznačne môžem povedať, že sme vytvárali variantu Francúzskej cesty.

Do druhého tábora, ktorý sa nachádzal vo výraznej štrbine vpravo od samotného sedla Makalu La ( 7427 metrov ) sme sa dostali až 4. mája. Tomuto ešte predchádzala dosť nemilá tragická udalosť v podobe smrti Američana R.D. Gaughrona, ktorý zamrzol pri jednom z pokusov o dosiahnutie sedla. Nedošiel až do sedla a pokúšal sa bivakovať ... Pre vytrvalú nepriazeň počasia sa až na tretí pokus podarilo skupine Piotr, Ryszek, Darek a Martin dostať k nemu. A to bolo až po deviatich dňoch, teda 4. maja. Bol to fajn chlap ....

Čo sa týka zdravotného stavu ostatných členov tak až na nášho Petra ( ktorého značne omínali kosti a kĺby ) a obidvoch Talianov, ktorí stále mali niečo s pľúcami sme boli celkom "zdravotne nezávadná" skupina. Podľa správ o počasí, ktoré cez satelit dostávala vedľajšia partia v BC sa ako "summit day" javili dni 15. - 17. mája. Meteorológovia mali normálne pravdu. A tak sme sa v dvoch skupinách pohli smerom hore. 

Takmer v bezvetrí sme16. mája dosiahli vrcholu MAKALU, Piotr PUSTELNIK ako svoju 11-tu osemtisícovku. Gonzalo VELEZ ako 4-tú osemtisícovku a náš Martin GABLÍK ako svoju prvú osemtisícovku. A musím podotknúť, že to bolo až 26 rokov odvtedy čo tam stál Milan KRIŠŠÁK. Mne, pripravujúcemu sa na vrcholový výstup spolu s Annou Czervinskou, len nočný vietor, ktorý pomaly ustával až okolo siedmej hodiny rannej,  znemožnil vyraziť k vrcholu z tretieho tábora vo výške 7650 metrov. Peter Frankovič pre svoje zdravotné problémy dosiahol výšku 7000 metrov.

A čo dodať na záver k tejto akcii ?
Bolo to to najlepšie s čím sme sa všetci traja doteraz stretli. A to už máme s čím porovnávať, pretože každý z nás už čo-to na veľkých kopcoch absolvoval. Mať možnosť liezť a "pokecávať" vyše dva a pol mesiaca so špičkovými poľskými horolezcami vám dá úplne iný pohľad na výškové horolezectvo a na osemtisícovky, než na aký sme zvyknutí na Slovensku. Poľských horolezcov plne a do detailu presne vystihujú skratky našej organizácie JAMES. U nás s tým posledným písmenom "S" to už ide trocha z kopca. Narážam hlavne na tie typy našej pospolitosti, ktorý sa nás ešte pred odchodom dotazovali prečo ideme na "normálku a nelezieme niečo športovejšie... " alebo " ... za našich čias sa liezlo v Himalájach iné..." a podobne. Je to všetko pravda. Ale "trocha" ma hnevá, že sa porovnáva neporovnateľné. Dnes je to už o absolútne iných financiách (z 90% väčšinou za vlastné a asi 10 % sponzorské). To čo kedysi finančne stačilo na 10 chlapov, je dnes horko ťažko pre jedného. Je to aj o neplatenom voľne s hrozbou straty zamestnania a nie ako kedysi s refundovaním dovoleniek. A mohol by som pokračovať ...

Prečo to píšem? Hnevá ma, s čím sme sa museli popasovať ešte pred odchodom. Len s "morálnou" podporou ( aj tú ale musím dať do uvodzoviek ), to ide len veľmi ťažko ... ( nemám na mysli len náš JAMES, ale aj všetky oslovené finančne silné firmy, ale i najvyššie štátne inštitúcie ).

No a úplne na záver musím ešte poznamenať, že to nebola KOMERČNÁ expedícia. Poznamenávam to z toho dôvodu, že väčšina našej lezeckej pospolitosti používa toto slovo bez toho, aby mali aspoň základné vedomosti a znalosti, čo sa za ním skrýva.

Priebeh expedície
24. 3. 2002
Cesta vlakom z Leopoldova cez Žilinu (tu sa pridali Martin Gablík a Peter Frankovič ) do Warszawy.

25. 3. 2002
Ráno o 7:00 hod. prichádzame do Warszawy. Asi o 11:00 hod. sa dostávame dvomi taxíkmi na letisko. Pôvodne sme síce boli dohodnutí s Piotrom, že cestou z Lodži sa pre nás zastaví. Ale uviazli na diaľnici v kolóne áut a tak po telefonickom dohovore, prichádzame na letisko sami. Na letisku musíme ešte znížiť váhu našej batožiny, pretože prekračujeme aj dohodnutý nadváhový limit s leteckou spoločnosťou KLM. Narýchlo sa zoznamujeme s ďalšími členmi výpravy a o 12:45 hod. už odlietame do Amsterdamu. V lietadle sme sa začali na "slovanský" spôsob ešte viac zoznamovať, až sa to začalo nepáčiť letuške. V Amsterdame máme až štyri hodiny času a tak pri pive pokračujeme ďalej v zoznamovaní. O 20:45 hod. už letíme priamo do Kathmandu s krátkym medzipristátím v Dubai.

26. 3. 2002
Presne na obed po piatich rokoch rolujeme v Kathmandu (ďalej len KTM). Pred letiskom je minimum ľudí, ale zato veľmi veľa po zuby ozbrojených vojakov. Z agentúry nás hneď odviezli do Hotela Garden. Malá sprcha a "hajde" do Thamelu. V tejto štvrti sme našli toľko internetových kaviarní, koľko asi nie je ani na celom Slovensku. Pri večeri absolvujeme niekoľko dezinfekčných pív a nasleduje dlhá debata na hotelových izbách.

27. 3. 2002
Pobyt v KTM. Dostali sme za úlohu kúpiť 10 kartónov plynových kartuší, a to čo možno najlacnejšie. Dochádzajú ostatní členovia výpravy.

28. 3. 2002
Pobyt v KTM.

29.3. 2002
Dnešný deň bol trocha iný. Absolvovali sme oficiálne stretnutie na Ministerstve turistiky, kde nám odovzdali permit na kopec a trek na Island Peak. Počas celého dňa sme prebaľovali a balili sudy a vaky.

30. 3. 2002
Skoro ráno nakladáme celú našu batožinu do pripraveného autobusu a hneď odchádzame na letisko s vnútroštátnou prepravou. Po niekoľkých kontrolách sedíme v malom lietadle, ktoré nás má prepraviť do LUKLY (2800 m). Trocha posedíme v blízkej lodge a hneď odchádzame do osady PHAKDING. Pochod trval asi len 3 - 4 hodiny. A to sme ešte klesli o 100 výškových metrov. V podvečer vypukávajú prvé šachové partie.

31. 3. 2002
V tento deň sme vošli do Národného parku SHAGARMATHA. A vystupujeme až do Namche Bazaru (3400 m). Presun nám vcelku pomalým tempom trval približne 5 - 6 hodín. Z dôvodu problémov s Maoistickými skupinami je v Namche po ôsmej hodine zákaz vychádzania z lodgí. Skoro si to Ryszard s Darekom "odtentovali". Nepálski vojaci po nich výstražne strieľali.

1. 4. 2002
Nasledoval iba kratučký trojhodinový pochod do najväčšej osady v regióne do KHUMJUNG ( 3790 m). Od Everest View Hotela bolo už vidieť Everest, Lhotse a Ama Dablam. Z dôvodu kvalitnejšej aklimatizácie sa nikam extrémne neponáhľame.

2. 4. 2002
Dnešný deň sme najskôr klesli o 600 metrov a následne opäť 600 metrov hore, až do kláštora v THENGBOCHE (3800 m) Tunajšia lodg už za moc nestála. V podvečer sme ešte stihli absolvovať v priestoroch kláštora aj modlenie mníchov.

3. 4. 2002
Do rána stihlo napadnúť niekoľko centimetrov snehu. Ale kým sme začali šliapať do osady DINGBOCHE ( 4358 m) bolo už po snehu. Počas pochodu sme mali prekrásne výhľady na AMA DABLAM.

4. 4. 2002
Dnešný deň sme začali už stúpať do väčšej výšky. Po hodinke prichádzame do osady CHUKUNG ( 4750 m). Z tejto osady sa dá parádne fotiť južná stena Lhotse. V CHUKUNGU sa nachádza aj pamätná tabuľa na pamiatku Jerzyho Kukuczku. V záverečnej časti pochodu mal jeden z našich nosičov značné zdravotné problémy. Asi už z výšky. Túto noc sme už spali v stanoch vo výške 5100 metrov, tesne pod nástupom na ISLAND PEAK (6198 m).

5. 4. 2002
Časť členov výpravy sa aklimatizovala aktívne a absolvovala výstup na ISLAND PEAK (Martin Gablík, Piotr Pustelnik, Ryszard Pawlowski, R. D. Caughron, Gonzalo Velez) a zbytok sa aklimatizoval pasívne teda pobytom v 5100 metrovej výške (Peter Frankovič, Darius Zaluski, Jay Seiger, Peter Klepacz a Vladimír Štrba).

6. 4. 2002
Od tohoto dňa sme sa začali vracať späť. Zišli sme až do osady PENGBOCHE. Pri západe slnka sme nafotili pekné snímky s AMA DABLAM.

7. 4. 2002
Vo veľkej horúčave sme sa presunuli až do NAMCHE BAZARu. Tu sme sa stretli s tromi slovenskými turistami, ktorí to mali namierené do základného tábora pod Mt.EVERESTOM.

8. 4. 2002
Na deviaty deň aklimatizačného pochodu sme dorazili späť do LUKLY. Keďže sú problémy so spojením do KTM, tak nám je jasné, že na druhý deň nepriletia vrtuľníky na presun do spodného BC. Večer je parádne "veselie" pri gitare.

9. 4. 2002
Celý deň sa len ponevierame po LUKLE. Podarilo sa spojiť s KTM a ak bude na druhý deň pekne, tak priletia vrtuľníky.

10. 4. 2002
Počasie ráno je priam gýčovité a tak na dvakrát odlietame do spodného BC vo výške 4795 metrov. Tu sme už celá výprava v kompletnej zostave. Skupina, ktorá postupovala Barumským údolím bola prepadnutá militantnou skupinou Maoistov. Našťastie každého členy skupiny " iba skasírovali" o 10000 rupií (cca 130 USD). Američania boli z toho dosť vystrašení, pretože Maoisti odkázali, že vraj si prídu "skasírovať" aj nás. Nocovať sme ostali na tomto mieste. V podvečer sa nám podarilo objaviť aj vytesané mená dnes už českých horolezcov, ktorí zahynuli pri výpravách v rokoch 1973 a 1976.

11. 4. 2002
Od samého ráno sme začali baliť veci a nosiči si začali rozoberať náklad. V tento deň sa musíme presunúť do BC. A to až do výšky 5600 metrov. Prechádzame popod celu južnú stenu a moceme sa po kameňmi zasypanom ľadovci Barum. BC máme postavený až tesne pred čelom ľadovca Chago a cesta sem trvá 6-9 hodín (teda ako komu). Každý člen výpravy má v BC vlastný stan.

12. 4. 2002
Počas celého dňa stále dochádzajú nosiči s ďalším materiálom. Fúka silný vietor, a tak sa len tak potulujeme po tábore a snažíme sa kdečo vylepšiť.

13. 4. 2002
Nechceme už zbytočne vysedávať a tak polovica z nás ide postaviť depozitný tábor vo výške 6050 metrov. Tento medzitábor slúži na odloženie výškových topánok, stúpacích želiez a iného materiálu, ktorý potrebujeme už na ľadovci. Do depozitu sa totiž ešte stále dá chodiť a liezť po skale. Ešte ten istý deň sme opäť zišli do BC.

14. 4. 2002
Druhá polovica výpravy vyniesla veci do depozitu. Celý deň bolo síce slnečno, ale pofukoval dosť chladný a mrazivý vietor.

15. 4. 2002
Piotr, Ryszek, Darek, Jay, Peter a Vlado vyrazili už naťažko hore, s úmyslom postaviť 1. tábor. Noc sme ešte strávili v depozite. Pri západe slnka sa do fialova zafarbila celá západná stena. Bolo to prvý a škoda, že poslednýkrát.

16. 4. 2002
Ráno si každý ešte k svojej batožine pribalil nejaké ďalšie veci, ktoré už boli vynesené v depe. Ranné slniečko nasvedčovalo tomu, že celý deň bude celkom slušný úpek. Pôvodne sme cestu chceli ťahať po plate horného ľadovca Chago, ale boli sme dosť zaskočení množstvom trhlín, ktoré sa na ňom nachádzali. Trocha sme začali improvizovať a zo sedielka, kde sa spájal dolný a horný ľadovec Chago sme pokračovali strmo smerom k plošinám pod sedlom Makalu La, ktoré sa nachádza o celých 1000 metrov vyššie. Na tejto plošine vo výške 6500 metrov sme postavili prvý tábor. Nápory vetra nám "výrazne napomáhali" pri stavbe stanov. Takže to bola celkom slušná drina. V noci tiež "pofukovalo", ale to sa už dalo bez problémov vydržať.

17. 4. 2002
Ráno sa nám naskytli fantastické výhľady na východnú stenu Mt.EVERESTU a LHOTCE. Piotr a Ryszard sa išli pozrieť asi tak 200 metrov vyššie a zistiť ako to tam vyzerá. Pri zostupe sme už nešli do depozitu, ale sme to zo sedielka strihli priamo na spodný ľadovec Chago. Cestou dole stretávame druhú skupinu, ktorá vystupuje v našich včerajších stopách. Za tri hodiny sme v BC.

18. 4. 2002
Cely deň len relaxujeme a vyčkávame na druhú skupinu, ktorú pozorujeme pri zostupe.

19. 4. 2002
Martin, Peter a ja sme vyšli do depozitu a premiestnili ho o 200 metrov nižšie na dolný ľadovec, teda priamo pod sedielko. Cesta cez sedielko je trocha logickejšia, ako tá ktorú sme si vymysleli skôr.

20. 4. 2002
Trochu sme poprehadzovali skupiny a tak my traja teraz sedíme v BC a Piotr so skupinou vyrazil do 1 tábora pokúsiť sa zafixovať cestu do sedla Makalu La. Čítame knihy a hráme šachy ....

21. 4. 2002
Hneď ráno vyráža Martin do jednotky. Piotr zabudol tyčky od stanu a stavanie druhého tábora odpadá. Natiahli fixi do 7000 metrov. Večer sme sa cez vysielačky dojednávali, kedy vyrazí hore druhá skupina. Musíme to trocha kombinovať, aby sme sa zbytočne netískali v stanoch. Aj keď by to nebol problém ...

22. 4. 2002
Ráno sa poriadne rozosnežilo a tak celá skupina z jednotky zišla do BC. Zajtra ide na striedačku hore druhá skupina.

23. 4. 2002
Z BC sme sa vyrazili okolo desiatej. S Petrom sme sa cestou dosť rozkecali a nedávali pozor na to ako rýchlo plynie čas, až sme skoro za svetla nedošli do jednotky. Padla solídna hmla, neskutočné mlieko - viditeľnosť na 5-10 metrov. Ešte cestou hore sme narazili aj na Annu Czervinsku, ktorá sedela na batohu a čakala, či v hmle nezachytí nejaký horizont.

24. 4. 2002
S Martinom sme zbalili materiál pre dvojku. Ale hmla a hlboký sneh nás zastavili asi 150 metrov od miesta kam došiel Piotr so skupinou. Gonzalo a R. D. sa tiež otočili dole. Petra začali pobolievať kĺby a kosti a tak ostal v jednotke.

25. 4. 2002
Ráno sme s Martinom opäť vyrazili hore. Hmla už nebola taká silná a tak sme verili, že dnes už konečne postavíme prvý stan v dvojke, teda v sedle Makalu La (7427 m). Gonzalo a R.D. si zobrali už aj veci na prenocovanie v sedle. Cestou hore sme pozbierali materiál, čo sme zložili a aj ten čo zanechala Piotrova skupina. Postupujeme dosť pomaly a tak sme sa s Martinom dohodli, že o 16:00 hod. sa otáčame dole. Štvrtá hodina padla asi vo výške 7150 metrov. Škoda, ale aj počasie už nie je najideálnejšie - značne sa rozfúkalo. Skladáme materiál a vraciame sa dole. Cestou stretávame R. D. a Gonzala. Za 1-2 hodinky iste budú v sedle. My sme zasa boli za dve hodiny v jednotke. Peter tu nie je, asi išiel do BC. O ôsmej večer zrazu došiel Gonzalo. Hore dosť silno fúka a R .D. údajne stále šliape hore.

26.4. 2002
Skoro ráno dostávame informáciu od švajčiarskych lezcov, ktorí zostúpili zo sedla, že R. D. sedí v žľabe 50 metrov pod sedlom a nejaví žiadne známky života. Informáciu ihneď podávame do BC a všetkých to dosť zarazí a prekvapí. Nikto netuší, čo sa vlastne hore stalo. Ja s Martinom ihneď vyrážame hore do sedla. Vonku sú značné nápory vetra a prevaľujú sa aj chmáry a hmla. Ja po 200 a Martin po 300 metroch to vzdávame a otáčame sa dole. V tom vetre sa to nedá ! Z BC vyrazil Piotr s doktorom hore. Stretávame ich pri zostupe. Poobede sa rozpúta snehová búrka a aj oni sa vracajú do BC bez toho, že by vyšli aspoň do jednotky. Večer všetci špekulujeme čo vlastne R. D. hore vyvádzal, že ho to stálo život ....

27. 4. 2002
Piotr dnes opäť vyrazil do jednotky s úmyslom dostať sa aspoň k R. D. Sneží a väčšina z nás je BC.

28. 4. 2002
Sneží a čakáme na správy od Piotra. Ten sa z prvého tábora pre nepriazeň počasia ani nepohol.

29. 4. 2002
Opäť sneží a podľa správ z KTM má ešte ďalšie tri dni. Piotr zišiel do BC, ísť hore by bolo úplné šialenstvo. Spísala sa "oficiálna" správa o R. D. smrti. Ešte hneď zrána odchádza náš sirdar dolu k miestu, kde môže pristáť vrtuľník. Začala ho "klátiť" výšková nemoc. S malými prestávkami celý deň sneží.

30. 4. 2002
V noci fúka silný vietor. Stany len tak-tak odolávajú náporom. Celý deň sa ponevierame pomedzi stany a hráme šachy až do omrzenia.

1. 5. 2002
Konečne sa počasie začalo normalizovať. Peter vyskúšal kĺby a kosti menšou vynáškou do depozitu. Pochvaľoval si, že by to malo byť OK.

2. 5. 2002
Konečne sme sa pohli sme dohora. Piotr, doktor, Ryszard, Darek a Martin vyrazili do jednotky a s úmyslom postarať sa o R.D. V jednotke sú tri stany totálne zničené a tak prvá skupina ich chce na druhý deň reparovať. Druhá skupina musí ešte jeden deň počkať v BC. K večeru sa počasie opäť zhoršuje. Ani psa by som nevyhnal von.

3. 5. 2002
Táto noc bola asi najchladnejšia. V spoločenskom stane mráz dokonca roztrhol fľašu kečupu. Chalani hore ostali celý deň v jednotke.

4. 5. 2002
Dnes sa konečne môže aj druhá skupina pohnúť do prvého tábora. Tesne pred prvým táborom sa rozpúta snehová búrka. Sme všetci radi, že sme dorazili do jednotky bez omrzlín. Chalani hore stihli pochovať R.D. v snežnej jame. A pri západe slnka dorazili do sedla Makalu La ( 7427 m). Mali problémy s postavením stanov - "trocha" fúkalo.

5. 5. 2002
Ráno som sa s Annou dohodol, že dnešný deň ostaneme ešte v jednotke a hore vyrazíme až ráno. Jay a Gonzalo vyrazili do dvojky a okolo desiatej do jednotky zišli chalani z dvojky. Mali toho evidentne dosť a po krátkom oddychu išli hneď do BC.

6. 5. 2002
Silný vietor a hmla. S Annou špekulujeme či má význam vyraziť hore. Ostávame ešte deň a skúsime to zajtra. Jay a Gonzalo zostúpili do jednotky a sú úplne grogy. V noci išlo takmer odfúknuť stany. Po obede sa počasie konečne umúdrilo a dokonca nastalo bezvetrie.

7. 5. 2002
Presne o 8:00 hod. vyrážame z jednotky hore. Na fixoch je nafúkaného značné množstvo snehu. Po dvoch hodinách brodenia ( po stehná ) v sypkom snehu máme toho dosť. Trápenie ako ... Keď konštatujeme koľko sme za posledné dve hodiny vyšliapali, tak jednoznačne velíme na ústup a návrat do jednotky a ďalej do BC. V BC nás informujú, že na najbližšie tri až štyri dni sa chystá zhoršenie počasia.

8. 5. 2002
Všetci sme v BC. Počasie sa sto-percentne potvrdilo. Je na figu. Peter Frankovič "potiahol" kuchárovi najväčšiu pokrievku a vytepal do nej iniciály R.D. Caughrona. Plaketa sa mu vydarila.

9. 5. 2002
V tento deň sme mali poslednú rozlúčku s R.D. Vytepanú pokrievku (teda plaketu ) sme prinitovali ku skalnému bloku. Je to veľmi seriózne urobené. Celý zbytok dňa sa len opäť ponevierame a hráme šachy.

10. 5. 2002
Ani dnešný deň za moc nestojí. Fúka a všetko je v oblakoch. Šéf Piotr dnes predniesol záverečnú taktiku. Martin pôjde v prvej skupine, Peter pre zdravotné problémy sa o vrchol nebude pokúšať a ja som sa dohodol s Annou, že budeme ako dvojičky stále spolu a aj o vrchol sa pokúsime spolu.

11. 5. 2002
Ani tento deň sa nič nemení a znovu len "čumákujeme" v BC.

12. 5. 2002
Dnes ráno nastala zmena. Fúkal síce vietor, ale už z opačnej strany. A to je znak, že dochádza k tlakovým zmenám a z Bengálskeho zálivu sa pohol monzún. O desiatej hodine vyrazila prvá skupina do jednotky. Večer nastalo úplné bezvetrie a bolo aj relatívne teplo.

13. 5. 2002
O 7:00 hod. sme vyrazili. Predpoveď vychádza. V depozitnom tábore som za hodinu dvadsať. Predtým som nikdy neprišiel skôr ako za dve a pol hodiny. Už o jednej sme celá druhá skupina boli v jednotke. Jay sa mi nasťahoval do stanu. Prvá skupina dorazila do dvojky.

14. 5. 2002
Aj keď to ráno nevyzeralo najlepšie, predsa len sme o deviatej hodine vyrazili hore. Do Makalu La sme dorazili okolo pol šiestej. V sedla ma čakalo prekvapenie. Chalani z prvej skupiny postavili tretí tábor, ale sa vrátili späť do dvojky. Martin vyniesol môj spací vak do trojky a v dvojke nechal svoj. Ale keď sa rozhodli vrátiť späť dolu, už môj spacák nezniesol dolu. V 7427 metroch pri mínus 26 stupňoch som absolvoval noc bez spacieho vaku.

15. 5. 2002
Prvá skupina znovu ide do trojky, ku ktorej sa pridal Jay a Gonzalo s ďalším stanom. S Annou musíme jeden deň počkať v dvojke. Je neskutočný "plech". Celý deň iba "trkoceme" o všetkom možnom a nemožnom.

16. 5. 2002
Prvá skupina vyrazila k vrcholu okolo piatej hodiny. S Annou sme sa presunuli do trojky (cca 7650 m). Je bezvetrie a totálne čistá obloha. Z vrcholovej skupiny sa postupne vrátili: Ryszard, Darek, Jay a Dielo. O 13:00 hod. vyšiel ako prvý Piotr. O tretej to bol Martin a Gonzalo. Martin GABLÍK je po 26 rokoch druhým Slovákom na tomto vrchole. Večer dochádzajú veľmi neskoro a značne unavení. Posledný dochádza Gonzalo a to tesne pred 23:00 hod.

17. 5. 2002
S Annou sme sa dohodli, že aby sme to časovo stihli ak vyrazíme ráno nie o piatej hodine ale už o druhej. O polnoci sme boli hore. Vonku začalo fúkať a pri náporoch to celkom vážne "mávalo" so stanom. Budeme pripravení vyraziť hneď, ako sa vietor ukľudní. O šiestej ráno, už za vidna, stále ešte fúka. Anna smutne konštatuje, že na Makalu bude musieť prísť asi aj štvrtýkrát. Balíme veci a ideme dole, pretože na zajtra je už ohlásené úplne iné počasie. V trojke silou mocou ostáva ešte Jay a Darek, ktorí majú v pláne ešte raz sa pokúsiť o vrchol. Zbytok ide dole a podľa možnosti schádzajú do jednotky, alebo až do BC.

18. 5. 2002
Jay v trojke vyšiel len 100 metrov nad stan a "schytal" omrzliny na všetkých desiatich prstoch. Darek vyšiel len o čosi vyššie. Ostali čakať ďalšiu noc v trojke. Zbytok zišiel až do BC.

19. 5. 2002
Jay a Darek zišli až do jednotky (už s problémami). Doktor im išiel oproti a Jaya už musel napichávať liekmi na prežitie.

20. 5. 2002
Všetci sme už v BC.

21. 5. 2002
Prišli údolní nosiči. Likvidujeme BC a presúvame sa na spodný BC pod južnou stenou, kde môže pristáť vrtuľník. Tu sa cez satelit dozvedáme, že priletí až 23. mája.

22. 5. 2002
Celý deň sa ponevierame po morénach a fotíme maličký vrtuľník, ktorý tu havaroval pred pár dňami.

23.5. 2002
Hneď ráno priletel vrtuľník a na dvakrát s medzipristátím v LUKLE letíme až do KATHMANDU. Prvé pivo po dlhšom čase pôsobí ako "balzam". Večer patrične oslavujeme.

24. - 28.5. 2002
Tieto dni sa len potulujem po Kathmandu. Letenky sa nedajú zmeniť. Stretávame českú partiu z Kanči.

29. 5. 2002
Odlietame cez Delhi do Amsterdamu a Warszawy

30.5. 2002
Na letisku sú veľké oslavy a šampanské "tečie prúdom". Poliaci pripravili pre nás prekvapenie. Na parkovisku nás čaká dodávka, ktorá nás všetkých troch odvezie až na Slovensko.

Expedíciu MAKALU v roku 2002 sponzorovali: A.L.L.T, Mesto SKALICA, Mesto HOLÍČ, Skal-Co s.r.o., Horolezecko-expedičný klub - Záhorie & Horolezecko-expedičný klub - Slovenský raj