9b. Áno, alebo nie? To je otázka!?
(Jamesák 2002/4)

Z On The Edge preložil Ivan Doktor Žila

Francúzsky lezec Fred Roughling je známy predovšetkým kontroverzným hodnotením svojej cesty z roku 1995 AKIRA 9b. Dnes už lezci začínajú akceptovať túto obtiažnosť. Ale pred šiestimi rokmi to spôsobilo senzáciu. Mnohí to okamžite odmietli, niektorí si cestu skúsili, ale neuspeli. Ani len prvý krok nikto nezopakoval. Neskôr niektorí lezci zmenili názor na Fredove schopnosti a pochybnosti o klasifikácii sa stratili. J. B. Tribout aj Timmy Fairfield sú dnes presvedčený o Fredových kvalitách. Timmy, špičkový pretekár v boulderingu, sa vyjadril, že ešte nikoho nevidel preliezať 8a bouldre tak ako to videl u Freda. „ŽiBé” po prvej návšteve v Les Eaux Claires neveril, ale po druhej už áno- Fred pred Tribautom zopakoval kroky a „ŽiBé” zmenil názor. Možno je čas prezradiť o Fredovi viac, veď ak počúvneme hlasy tých, ktorí si AKIRU skúsili, je to možno človek, ktorý vyliezol pravdepodobne najťažšiu cestu na svete.

Povedz nám niečo o AKIRE.

Keď som uvidel tú mohutnú strechu, povedal som si: Hmm...Vyzerá to úžasne, ale preliezť sa to nedá. Čumel som na to viac a viac a pár chytov som našiel, ale nemyslel som si, že to bude na prelez stačiť. Potom sa moja žena Celine zranila pri lezení vo Verdone a s dlhými výjazdami bol koniec. Trčali sme u mojich rodičov pri Angouleme a začal som chodiť do jaskyne. Liezol som, bouldroval a zase liezol a podarilo sa mi urobiť prvý krok, potom druhý a tretí... Predpokladal som, že sa dajú spojiť, ale dokázal som to až po troch mesiacoch. Vyliezol som už viac ciest za 8c+, aj 9a, ale toto bolo oveľa ťažšie. Dnes, keď niečo hodnotím, vyjadrujem sa boulderingovou klasifikáciou, ale vtedy som to videl ako 8c+ po ktorom nasleduje cesta za 8c. Takže dnes to hodnotím Fb klasifikáciou, pretože sú tam kroky za 8a a 8b Fb. (pozn.: 8b+ do slušného oddychového miesta, 2 bouldre za sebou 8a+/8b Fb bez odpočinku nasledované úsekom 8a+, asi 30 krokov)

Liezol si odvtedy AKIRU znova?

Áno, veľa lezcov to chcelo vidieť. Trochu som sa toho obával, je to veľmi ťažká cesta. Niektoré kroky som vždy neurobil, iné zase áno.

Bol sa pozrieť aj niekto iný okrem Timmyho a “ŽiBého”?

Ale áno, bolo ich viac, ale nie až takí silní. Prišlo veľa pomerne slávnych lezcov a povedali si: ”Je to šanca získať meno, urobiť niečo pôsobivé”. Keďže som bol kritizovaný, chceli vyliezť Akiru a povedať, že to nie je až také ťažké. Toto im chodilo po rozume. Nepáči sa mi takýto prístup.

Dokázal niekto z nich urobiť niektoré ťažké kroky, alebo aspoň nástup?

Nie, nástup do cesty nie. Prvý prešah je naozaj veľmi ťažký, niečo ako v ANTIPOD 9a. Potom nasleduje pár chytov, ktoré sa dajú podržať, potom veľmi nepríjemný úsek, ďalej päť brutálnych prešahov, trošku väčšie chyty, ďalšia bouldrová sekvencia a vytrvalostný úsek. Niektoré kroky zopakovali, ale dva kľúčové prešahy nik neurobil. J. B. Tribaut držal chyty v kľúčovom mieste a povedal mi: ”Toto si neurobil, to je nemožné”. Rozosmialo ma to. Dúfam, že raz príde niekto ako Sebastian Frigault, ktorý v Bleau dokáže 8b+, jednoducho niekto čestný, úprimný, niekto kto má lezenie skutočne rád a príde pre radosť. Radšej ako iní lezci, ktorí sú síce stredobodom záujmu, ale prídu len s tým, aby cestu zdegradovali. Myslím si, že zistia aké je to ťažké a povedia: “Poďme radšej domov!“

Myslíš si, že Fontainebleau je centrum boulderingu?

Áno. Myslím si, že je to svetové meradlo pre bouldering. Chodia sem lezci z celého sveta. Všetky problémy všetkých obtiažností sú mnohokrát prelezené. Je síce pravda, že v Les Eaux Claires sú tiež 8áčka tvrdé, ale to je preto, lebo ničia prsty a sú bolestivé. V Bleau to tak nie je. Všetky bouldre sú preverené. Ak vylezieš v Bleau 8a, znamená to, že zvládneš 8a a nie, že si mal štastie.

Keď si skúšal Action Directe, pomohlo ti to pri hodnotení svojich ciest?

To nie. Subjektívne trochu áno, povieš si, je to 9a, takže... . Ale objektívne, musíš si povedať: “Nevyliezol som to, nemôžem to brať ako merítko.“ To môžeš len s cestami, ktoré si vyliezol.

Čo si myslíš o Action Directe?

Pre mňa je to problém bolesti v prstoch, chyty sú veľmi bolestivé. Fyzicky kroky zvládam, ale keďže som pomerne ťažký, koža na prstoch sa rýchlo zničí a veľa pokusov v tom nedám.

Sú aj iné cesty, ktoré by si rád skúsil?

Jasné! Ťažké cesty, ale ťažké cesty s charakterom. Chcel by som vyliezť cesty ako Violent Illusion v Amerike, Punks in the Gym v Austrálii a aj Moffatov Liquid Amber.

Vysekal si veľa chytov. Cítiš sa preto vinný?

Nie, pretože keď som prišiel liezť do Buouxu klasiky ako Le Spectre du Surmutant, La Rage de Vivre, Le Minimum a Vampírov, zistil som, že všetky majú sekané chyty. Preto si myslím, že môže existovať perfektná cesta aj s umelými chytmi. Možno moje cesty nie sú až také pekné, ale vždy som cítil, kedy to jednoducho nepôjde a ja môžem vysekať chyt.

Keď nejaký lezec počuje tvoje meno, čo si asi pomyslí?

Neviem, viem len, že sú ľudia, ktorí si ma vážia, ale všeobecne aj ľudia, ktorí mi neveria, sú príjemní. Je ťažké vedieť, na čo ľudia myslia. Domnievam sa, že keď som oznámil 9b, mnohí si kládli otázky, ale teraz neviem, či sa veci pohli dopredu, alebo sú už zabudnuté v minulosti.

Čo by si chcel, aby si o tebe ľudia mysleli?

Že to, čo robím, ma robí šťastným.

Čo ak niekto AKIRU prelezie?

Rád by som sa s ním porozprával, aby som zistil, či je to naozaj tak ťažké ako si myslím. Ja bývam blízko, ale pre niekoho cezpoľného to bude obrovský úspech. Preliezť cestu vo vlastnej alebo vzdialenej oblasti nie je to isté.