Detail severnej steny Grossstrubelu s naznačeným smerom zostupu.
Jarný Grossstrubel (3243 m), Bernské Alpy, Švajčiarsko
(Jamesák 2002/4)
text a foto: Rasťo Križan
|
Unter dem Birg (1400 m), oblasť Adelboden, 1. jún 2002, 7 hodín ráno. Štýlové kravy, smrad z hnoja, domáci sedláci a poriadne kopce. Inými slovami švajčiarsky vidiek. Sneh nevidím a lanovka zase nechodí. Jasné. Kde zima končí, tam „iní“ len začínajú. Lyže nechávam v aute, obúvam letné sandále a naľahko sa s manželkou vyberáme hľadať sneh. 500 výškových metrov na Engstligenalp (1940 m) stačí na to, aby sme ho zazreli.
Tam na konci tejto „náhornej plošiny“ sa dvíha zasnežený Wildstrubel sa svojím severným vrcholom Grossstrubelom (3243 m) a ešte nejakými štrúbeľčatami, jediní to vlastníci serióznej snehovej pokrývky v tejto lokalite. Narýchlo listujem v sprievodcovi, šuštím mapou a snažím sa dať do súvisu nejaký zjazd so zvyškami snehu. Je tam stredne ťažký zostup z vrcholu s prevýšením cca 1300 metrov severozápadnou stranou dookola po ľadovci do spodnej časti severnej steny ústiacej na náhornej plošine. Žiaden krvák, aspoň sa spotím. Aklimatizačne ešte vybehneme v ten deň na susedný Ammertenspitx (2613 m). Horúčava ako „Vtedy na Jadrane“. Zvyšky snehu mi doslova miznú pred očami. Je mi hneď jasné, že zajtra nesiem lyže na chrbte a hodne vyššie.
|
2. jún 2002, Unter dem Birg
Každá zmeškaná minúta znamená v tomto hici šerpovinu navyše. Ale až taký tvrďas zase nie som, aby som sa špacíroval po nociach po tráve švajčiarskymi lúkami, hlavne keď je vidno do neskorého večera. A tak o 6:30 ešte popíjam kafe a konzumujem pizu pri aute. Pri predstave, že vrchol Grossstrubelu je dobrých 1800 výškových metrov dohora a na druhej strane Engstligenalp, pridávam ešte jedno kafe a pizzu.
S nohami pohodlne v trekových botách, vyrážam. Zato chrbát si ťažká pod nákladom lyží, lyžiarok, mačiek, cepínu a značného obnosu vody. Na náhornej plošine sa mi manželka poďakuje za spoločnosť a odpája sa od „vrcholového družstva“. V 2100 m konečne obúvam lyže. Keďže je stále iba 8:00, sneh je v spodnej časti severných zrázoch Grossstrubelu ešte dobrý. Mám ale zlú predtuchu, že cestou späť si ma poriadne vychutná. Žiadne Pierra Menta Tivoly, ale pekne šetrím sily a kochám sa okolitou prírodou tak, ako nás to predsa učili starí horali. Dookola po ľadovci sa mi to zdá predsa len príliš dlho a tak vo výške 2800 m nahadzujem opäť lyže na batoh a smerujem priamo na vrcholový hrebeň. Po dosiahnutí vrcholového plató stretávam ďalšieho a zároveň jediného lyžiara zostupujúceho do západnej strany pod Wildstrubel. Je tak ďaleko, že sa ho nedokážem ani opýtať, kadiaľ sa vlastne v týchto stratených pláňach ide dohora.
|
Po 4 hodinách a 30 minútach som na vrchole. Dlhá cesta, ale pekný výhľad. Okrem toho ďalšieho samotára, ktorý už zmizol smerom na západ, tu nie je ani noha. Hodinu vylihujem na kameňoch, v pravidelných intervaloch odľahčujem batoh od sladkostí a pozorujem okolie. Na severovýchod Balmhorn, Spitzhorn, v pozadí smerom na juh a juhozápad Matterhorn, Monte Rosa a masív Mont Blancu. Zrazu mi dôjde posledná kvapka vody. Hlboko sa zamyslím nad predstavou oroseného moku v dedinskej putyke a je rozhodnuté. Kochal som sa pridlho, treba zadosťučiniť aj základným fyziologickým funkciám. Skáčem do lyží a širokými oblúkmi smerujem k naplneniu ďalšieho cieľa.
Lyžovačka z vrcholu je super
Plató široké aj viac ako 100 metrom, umožňuje nasadiť Super-G. Pri tom karvingu však bacha na okrajové preveje. Inak namiesto jarnej lyžovačky vychutnáte neplánovaný free-ride v diretissime tvrdej severnej steny Grossstrubelu. Vrcholové plató strihám pred jeho koncom do severnej strany vo výške 3140 m smerom do úzkeho lievika a pokračujem, kade som vlastne išiel dohora. Podklad ešte drží. Nie viac ako 45o, skoro žiadna expozícia. Ideál jarnej lyžovačky. Postupne sa približujem ku kravským pastvinám. Už z diaľky rozoznávam zmenenú farbu snehu a chytá ma zlá predtucha. Na posledných 200 metroch je hnedý až čierny, zrejme už dobre „prehnitý“. Vo veľkom štýle a veľkým oblúkom vbieham do tejto „stračky“. Lyže sa zastavujú a ide ma vyrvať z lyžiarok. Na krku žily ako špagáty. Nemôžem si narýchlo spomenúť, kedy som naposledy voskoval. Za výdatnej podpory paličiek sa pretlčiem až k východu z tohoto marazmu. Zablatená lúka Engstligenalp posiata kravskými lajnami je vykúpením.
Praktické informácie pre nasledovateľov:
Engstligenalp v oblasti Adelboden poskytuje množstvo pekných a dlhých zjazdov rôznej obtiažnosti od ľahkých až po náročné zostupy typu juhozápadná stena Vorder Lohner. Pomerne ľahko sa dá prejisť do južných svahov Wildstrubelu, čím sa možnosti na skialp ešte rozšíria. A keď ešte navyše funguje lanovka z Unter dem Birg na Engstligenalp, tak síce degradujete hodnotu vášho športového výkonu, ale aspoň nebudete na smiech pastierom kráv. Výstup z Unter dem Birg na Grossstrubel je síce dlhý, ale keď funguje lanovka a je presnežená aj plošina Engstligenalp, nemôže trvať viac ako 4 hodiny vlažným tempom. Ak sa v hornej časti rozhodnete pre ľahší obchvat doprava po ľadovci, prakticky celá cesta dohora sa dá absolvovať na lyžiach. Pri použití skratky priamo na vrcholový hrebeň (viď nákres) si treba nachystať aj mačky. Zostup nie je zvlášť lyžiarsky náročný. Dookola cez ľadovec dlhší a ľahší. Pri variante skratkou do severnej steny je strmší (do 45o), ale bez výrazného zvýšenia expozície. Dá sa odporúčať aj pre stredne dobrých lyžiarov. Prístup Do Adelbodenu snáď trafíte. Potom sledujte tabule Engstligenalp. Cesta vás povedie stredom lúk až na parkovisko Unter dem Birg k údolnej stanici lanovky. Parkovisko je neplatené, asi jediné v tejto uhladenej krajine. Pre šetrivé typy treba uviesť, že popod lanovku, vľavo od vodopádu vedie výstupovka na Engstligenalp a je dobre označená. Netrvá dlhšie ako 50 min. stredným tempom. Upozornenie pre tých, čo radi otláčajú zadky na sedačkách lanoviek: táto tu má jarnú prestávku, ako vlastne skoro všetky zariadenia podobného druhu v Alpách. Tohoto roku to bolo od 27. 5. do 8. 6. Za jednosmerný lístok sa zvykne platiť 9,65 Euro a za spiatočný 13,35 Euro. Ubytovanie V doline je veľa chát, pre našinca však asi pridrahých. V Adelbodene je kemping. Za každú vec tam účtujú 5 CHF (švajčiarských frankov). Osoba/noc 5CHF, stan/noc 5 CHF, auto/noc 2 CHF (čo je skoro 5). Na parkovisku sa dá prespať krízovo jedna noc, v prípade že nerozložíte stan a nebude sa správať ako nemeckí dovolenkári na chorvátskej riviére. Aj tak však riskujete, že týmto zásahom do naprogramovaných životných pochodov miestnych obyvateľov spôsobíte rozruch a prídu si vás obzrieť strážcovia poriadku.
Spoločenské vyžitie V centre Adelbodenu odporúčam zotavovňu Alpská ruža (Alpen Rose). Hlasná hudba, riadne nafajčené, bukové lavice, kachličková podlaha, šípky a pollitrové pivá za cca 100 Sk. Skutočná alpská flóra na dočerpanie stratenej energie. Mapa 263 Wildstrubel s rozlíšením 1:50.000. Lepšia je však 1267 Gemmi s rozlíšením 1:25.000. Obidva druhy sú k dostaniu v údolí zhruba za cenu 14 CHF. Existuje výborný dvojzväzkový sprievodca z produkcie vydavateľstva Švajčiarskeho alpského klubu (Schweizer Alpen-Club): Skitouren Berner Alpen West a Skitouren Berner Alpen Ost. Pre tieto účely je potreba toho prvého. Obidva sú spracované v kvalite švajčiarských hodiniek, však v podobnej cene a treba sa vybrať pre ne do Interlakenu, alebo ich objednať na www.bauer-renens.ch. Ostatné Aktuálne informácie o počasí, prevádzkových hodinách a cenách lanoviek, stavu snehovej pokrývky a ubytovaní sa dajú odsledovať na internete na stránkach www.adelboden.ch a/alebo www.engstligenalp.ch. Ak vyznávate ignorantský prístup mne vlastný, tak sa netrápte surfovaním po internete, zbalte kufre a ono to už nejako dopadne. Viac informácií, vrátane kópií vybraných strán z uvádzaných sprievodcov si môžete vyžiadať priamo na rasto7@post.cz, čo je môj mail. Práva na copyright pochopiteľne vlastním a mám ich odložené v rodinnom trezore. |
