Návšteva u MEINDLa
(Jamesák 1999/5)

Text a foto Igor Koller

Nie každý deň má človek možnosť pozrieť sa, ako sa na svet dostávajú outdoorové výrobky, ktoré s úplnou samozrejmosťou používame pri svojich aktivitách v prírode. Keď som teda dostal ako redaktor Jamesáka ponuku od dovozcov trekingových topánok značky MEINDL na prezentačnú akciu tejto známej nemeckej firmy, neváhal som dlho so súhlasom. Teraz môžete so mnou nahliadnuť priamo do kuchyne tejto osvedčenej značky.

Keď sme prišli do Kirchanschöringu, malej dedinky na rakúsko - nemeckých hraniciach severne od Salzburgu, opäť som bol raz prekvapený, kde môže sídliť veľká a známa firma. Keďže zamestnáva okolo 500 ľudí, stala sa významným symbolom širšieho okolia. Iste to súvisí aj s naozaj dlhou tradíciou, veď prvé topánkam sa šuster Petrus Meindl začal venovať už v roku 1683. Zakladateľom firmy v dnešnej podobe bol Lukas Meindl v roku 1928 a rodinná tradícia úspešne pokračuje do dnešných dní, keď na jej čele stojí Alfons Meindl a významné výkonné funkcia majú jeho synovia a ďalší členovia rodiny.

Ale poďme do výroby, ktorá sa začína prípravou materiálu. A tým hlavným stále ostáva prírodná koža, pre trekingovú obuv výlučne hovädzia. Už tu sme si uvedomili, že pri výrobe topánok je ľudský faktor stále nenahraditeľný a ľudská práca a skúsenosť tou najcennejšou devízou. Kontrolór rozdeľuje kože podľa kvality a hrúbky na tri skupiny a jeho oči a cit v rukách by nedokázal nahradiť žiadny automat. Dokáže dokonca rozoznať, či sa dobytok vychoval na voľnej paši alebo v kravínoch! Aj pri ďalších úkonoch je človek, pri vystrihovaní jednotlivých dielov zo vždy atypických kusov kože, cez šitie zvrškov, kde je opäť hlavným faktorom skúsenosť a precíznosť nemeckých žien. Je neuveriteľné, ako presne dokážu ukladať jednotlivé stehy, ako rovnobežne urobiť dve šitia vedľa seba.

Ušité zvršky putujú na kopytá, v ktorých sa skrýva tvar a jedno z hlavných tajomstiev každého výrobcu obuvi. Bol som prekvapený, že sme všetko mohli fotografovať, asi tu vedia, že hlavné know-how je ukryté v hlavách a to sa ani odfotiť ani ukradnúť nedá. Pri každom detaile sa dbá na kvalitu. Tak napríklad pred lepením podrážok sa zvršky olemujú ochrannou páskou a spodná časť kože zdrsní brúskou, aby lepidlo lepšie držalo. Lepidlo sa nanáša znovu ručne v dvoch vrstvách a jeho hrúbka sa kontroluje pod špeciálnou lampou, aby ani kúsok neostal nezatretý. Pri tvarovaní zvrškov na kopytách sa používa teplý vzduch a aj pri definitívnom nalepení podrážky a stlačení v lise sa topánky nahrievajú. Na konci sa drobnými frézkami odstraňujú aj najmenšie kúsky nadbytočného lepidla a výsledná kontrola neprepustí žiaden nedostatok. Ak sa aj v priebehu výroby objaví nejaká chyba, topánka sa okamžite rozoberie a hľadá sa príčina, aby sa zabránilo jej opakovaniu.

Každý výrobca obuvi opravuje aj chybné či opotrebované výrobky. Tu sme však videli topánky, ktorých patina evidentne svedčila, že majú aspoň desať rokov. Ošúchané zvršky však stále držali, len potrebovali novú podrážku. A u MEINDL-a to pre svojich zákazníkov robia. Na druhej strane je jasné, že takýto zákazník chodí v topánkach tejto značky od kolísky až po hrob.

MEINDL patrí medzi prvých výrobcov, ktorí začali používať do svojich topánok membránu GORE TEX. Ich ročná záruka vodonepriepustnosti hovorí za všetko. Jej testy boli impozantné, liter vody do topánky, potom 30 minút vo svištiacej centrifúge a pijavý papier pod topánkou musí ostať suchý. Na vedľajšom zariadení je topánka vo vode 300 000 zošliapnutí, čo zodpovedá asi 255 km chôdze a vnútro musí opäť zostať suché. Tri percentá výroby sa podrobuje náročným skúškam a až 98% týchto skúšok má výborný výsledok! Ale ako nám povedal Lukas Meindl, asi najtvrdší test bol pri jednej akcii s novinármi, keď každý dostal pár nových topánok s GORE TEX-om a absolvoval v nich 25 km. Nikto nemal otlaky! To si môže dovoliť len výrobca, ktorý v kvalitu svojej produkcie absolútne verí. Asi aj preto dostali topánky od firmy MEINDL mnoho ocenení, z ktorých spomeňme len cenu European Outdoor Award pre model Island v roku 1996. Topánky do prírody tvoria okolo 80% produkcie. Všetko vo vysokej kvalite, ale treba rozlišovať, či je ľahká topánka určená na bežné vychádzky, alebo potrebujete robustnejšiu obuv na ťažký trek niekde do Himalájí. U MEINDL-a však zdôrazňujú, že súčasťou ich "Air-Active" systému je aj ošetrovanie topánok ich špeciálnymi prípravkami a použitie vhodných druhov špeciálnych ponožiek. Do svojich výrobkov s GORE TEX-om doporučujú značku Bridgedale, na obyčajné bavlnené ponožky máme zabudnúť. Myslím, že o týchto veciach budeme ešte v Jamesáku osobitne písať.

Značka MEINDL zanechala na mňa veľmi dobrý dojem. Nestojí na ohúrení zákazníka farbami či prehnaným prispôsobením sa módnym trendom, ale na solídnosti, tradícii a kvalite. Aj keď ceny týchto topánok nie sú nízke, istotne sa dá na ne spoľahnúť a to je pre naše nohy najdôležitejšie. Tesne pred odchodom jeden z nás zistil, že si v penzióne zabudol vetrovku. Kým sme sa stihli rozlúčiť, doniesol ju sám pán Alfons Meindl. Na bicykli! Bolo mi to veľmi sympatické a asi nič lepšie sme pre dobrý pocit v tejto fabrike už zažiť nemohli.