Snežný lev z Pakistanu
(Jamesák 2002/3)

Igor Koller, Vlado Linek

Bratislavský festival horského filmu a dobrodružstva Hory a mesto mal tohto roku naozaj hviezdnych hostí z celého horolezeckého spektra. Na jednej strane legendárny sólolezec John Bachar z USA so svojimi športovými skalnými výstupmi,v strede všestranný Alexander Huber z Nemecka, ktorý dnes kraľuje hlavne v stredných horách a na El Capitane, ale špičkou je aj na skalkách a v himalájskych bigwalloch. A na druhej strane spektra Nazir Sabir, najúspešnejší výškový horolezec z Pakistanu so svojimi piatimi osemtisícovkami, strhujúcimi zážitkami zo zóny smrti, ale tiež horolezecký diplomat, posol hôr a mieru, posol svojej krajiny.

Nazir Sabir sa narodil v mystickom údolí Chupursan Valley v oblasti Hunza v severnom výbežku Pakistanu v roku 1956. Po skončení strednej školy pokračoval v štúdiu na college. Lenže láska k horám ho rýchlo ovládla a odvtedy vystupuje z jedného končiara na druhý.
Nazir Sabir je jediným Pakistancom, ktorý vystúpil na všetky štyri karakoramské osemtisícovky. V roku 1981 spravil s Japoncami novú cestu na K2 západnou stenou. Na vrchol vystúpil s E. Otanim 7. augusta 1981. Nasledujúci rok vyliezol na Gasherbrum II 8035 m a Broad Peak 8048 m čistým alpským štýlom spolu s Reinholdom Messnerom a ďalším Pakistancom Sher Khanom. Po rokoch organizovania trekkingových expedícií vystúpil Nazir 25. 8. 1992 aj na Hidden Peak, 8068 m, po aklimatizácii za dva dni zo základného tábora spolu s Hunzami Rajabom Shahom a Mehrbanom. Nazir Sabir si medzi horolezcami počas svojho mnohoročného pôsobenia v horách získal veľký rešpekt. Stal sa národným hrdinom a bol ocenený aj prezidentom v roku 1982 cenou Pride of Performance za vynikajúce horolezecké výkony. Okrem práce vo vlastnej cestovnej kancelárii Nazir Sabir Expeditions (internetovská stránka www.nazirsabir.com) sa Nazir venuje aj propagácii turizmu, trekkingu a horolezectva v Pakistane. Jeho diaprednášku Karakoram, hory mojich snov videlo množstvo ľudí po celom svete. Zasadzuje sa tiež za ochranu prírody v pakistanskej oblasti Siachen, ako aj v iných himalájskych krajinách. Toto je vizitka jednej z osobností, s ktorými sme na festivale pripravili rozhovory.

Vlado: Koľko máš vlastne vylezených osemtisícoviek?

Vyliezol som na päť osemtisícoviek vrátane Mt. Everestu, prvé štyri v Pakistane, teda K2, Broad Peak, Gasherbrum I a Gasherbrum II.

Vlado: Liezol si aj nejaké skalné cesty?

Iba málo, nikdy som sa skalnému lezeniu seriózne nevenoval. Sústredil som sa hlavne na vysoké kopce. Nejaké skalné cesty som vyliezol s Alanom Steckom, ale nič vážne.

Igor: Pôsobil si aj niekde inde ako v Himalájach a Karakorame?

Liezol som dosť v Japonsku v zime a niekoľko kopcov v Canadian Rockies v roku 1991.

Igor: Prečo pôsobíš hlavne s Japoncami?

V roku 1974 som stretol v horách pána Shinkaja, ktorý mal ku mne otcovský prístup. A práve on ma pozval na expedíciu na K2 v roku 1977. Tak som sa vlastne dostal medzi japonskú komunitu a skamarátil sa s nimi. Japonci prišli opäť v roku 1979 – vtedy to bola expedícia na Rakaposhi severným pilierom a v roku 1981 opäť na K2.

Igor: O Japoncoch je známe, že majú problémy s nosičmi kvôli svojej prudkej povahe. Aké sú tvoje skúsenosti s nimi?

Veľmi dobré, nemal som s nimi žiadne problémy. Predsa však jeden spomeniem. Na expedícii na K2 sme boli tesne pod vrcholom, mali sme za sebou ťažký bivak nad 8000 m, vedúci expedície nám prikázal zísť dolu, ja som však nesúhlasil, pretože na vrchol viedol už len ľahký terén a nakoniec sme na K2 vystúpili. Vždy som trochu trpel, že som bol cudzincom na ich expedíciách. Na K2 som vyliezol ako prvý väčšinu ťažkých dĺžok. Pri bivaku mi nasnežilo do topánok a musel som si ich dlhšie čistiť. Jednoducho mi povedali, že OK, zostanem dole, nechceli na mňa čakať a išli hore sami. To ma naštvalo a dodalo mi to sily, že som ich rýchlo dobehol.

Vlado: Ako ste išli dole z K2?

Tou istou cestou. Bolo to hrozné, často sme nemali možnosť spraviť dobrý štand.

Vlado: Liezol si aj s Messnerom.

Áno, Reinholda poznám veľmi dobre a sme priatelia, ale občas bolo pre mňa ťažké pochopiť jeho mentalitu. Pozrite sa sem na tento obrázok z Messnerovej knihy Moje osemtisícovky. Tu sme na Broad Peaku pri zostupe v jemnom snehu. Sher Khan mi povedal: „Nazir, zostup je veľmi pomalý, spustím sa na zadku." A aj tak spravil a rýchlo zostúpil takých 300 m. Potom som povedal Messnerovi, aby išiel on, že ja sa nespustím, lebo som to ešte nikdy nerobil, že chcem radšej kráčať. Vtedy som sedel na zemi so zapichnutým čakanom. Reinhold ma odfotil a vidíš tú popisku: Nazir je príliš unavený z výstupu na Broad Peak a oddychuje. Urobil niekoľko desiatok fotiek so mnou, nechápem prečo použil túto a ešte s takýmto popisom. Ja mám jeho fotku, ako na vrchole vracia… Je pár vecí, ktoré ma na ňom zarážali.

Igor: V takomto horolezectve je aj veľa biznisu, chcel asi ukázať, že bol najlepší…

V mnohom som chápal jeho filozofiu a ako som povedal, sme dobrí priatelia. Ale želám mu, aby mal v podobných prípadoch väčšie srdce, ako mal pri písaní toho textu.

Igor: Zostupy šmýkaním po zadku, to je veľká špecialita slovenských a poľských horolezcov vo Vysokých Tatrách.

Je to veľmi rýchle, ale vo vysokých horách aj veľmi nebezpečné.

Igor: Chcem sa ťa spýtať na tvojich pakistanských horolezeckých partnerov.

Liezol som iba so Sher Khanom.

Vlado: Potrebuješ sa aklimatizovať?

Nikdy som netrénoval. Nemám problémy s výškou, asi je to dané geneticky. Vysoko sa cítim veľmi dobre. Na everestskej expedícii som sa o tom tiež presvedčil. Po šiestich rokoch v politike a bez tréningu, pričom do BC sme prišli na autách, som sa vybral na aklimatizačný výstup. Cítil som sa veľmi zle, ale po 10 dňoch som bol opäť vo forme. Mal som silu na štyri pokusy o vrchol.

Nazir: Nie, nikdy som neomŕzal.

Igor: Čo si myslíš o nebezpečenstve v horách?

Veľa mojich priateľov je mŕtvych. Mal som aj veľké šťastie, spolu štyrikrát – posledný raz na Evereste. Scott Fisher ma pozval na jeho expedíciu, mal som ísť s ním. Ale mal som veľa roboty v politike, a tak som odmietol. Potom som si prečítal, že tam hore zahynul. Viem, čo je to sila hôr, čo sa tam hore deje, šance na prežitie sú fifty–fifty. S tým žijem, chápem to. Vysvetľujem to aj mojej manželke a keď idem do hôr, oznámim jej čísla mojich tajných účtov (smiech). Všetci to vieme, s tým tam ideme. Potom sme smutní, keď niekto z nás zomrie v lavíne, alebo sa šmykne a zrúti. Výškové horolezectvo je proste taký šport a treba mať veľké šťastie, mnoho skúseností a samozrejme šiesty zmysel. Aj Messner mal obrovské šťastie v roku 1978. Vystupoval Diamírskou stenou a následne ju vymietla obrovská lavína.

Vlado: Kedy si začal so svojou cestovkou Nazir Sabir Expedition?

Pred 15 rokmi. Firmu vediem sám a nemám spoločníka. Predtým som robil v Čhogori Adventures a v Mountain World.

Vlado: Zúčastňuješ sa expedícií, alebo ich už len organizuješ vo svojej agentúre?

Hlavnou náplňou agentúry sú trekkingy, ale organizujem aj horolezecké expedície. Väčšinou sa ich nezúčastňujem, mám svojich zamestnancov a niekoľkých vodcov.

Vlado: Venuješ sa ešte horolezectvu?

Pred dvoma rokmi som vystúpil na Everest. Dlho som však neliezol, lebo som bol aktívnym v politike v oblasti Hunza. Mal som strašne veľa roboty a nemal som čas na lezenie.

Nazir: Áno, niečo je aj na mojej internetovskej stránke www.nazirsabir.com. 

Igor: Určite máš ešte nejaké horolezecké plány?

Mojou túžbou je vystúpiť na Dhaulághiri v Nepále a na náš Nanga Parbat, kde som mal niekoľko neúspešných a dramatických pokusov. Super krásny kopec je Pumori a láka ma aj Makalu. Zabudol som vám povedať, že som liezol aj s Dougom Scottom. Tento fenomenálny britský lezec organizoval v roku 1985 expedíciu na Rakaposhi, Nanga Parbat a Ladies Finger. Pod týmto kopcom však mali všetci žalúdočné problémy. Doug, Greg Child aj Mark Miller boli veľmi chorí. Zostúpili dole a po doliečení išli pod Rakaposhi, kde sme chceli preliezť severný pilier. Práve keď sme prišli do základného tábora, z kopca sa vrátili lezci s tým, že potrebujú pomoc, hore majú zraneného. Prišli sme tam, ale bol už mŕtvy. Mali sme z toho zlý pocit, preto sme sa rozhodli, že zmeníme cieľ na Diran vysoký 7257 m. Nemali sme povolenie, a tak som musel ísť do Islamabadu. Keď som sa vrátil, bol už Doug Scott tesne pod vrcholom. Išiel som za nimi s ďalším členom expedície. Potom sme sa premiestnili pod Nanga Parbat. Vystupovali sme s Dougom veľmi rýchlo, ale vo výške 7000 m začal byť vážne chorý, preto sme zostúpili.

Igor: Chcel by som vedieť, či máš nejaké informácie o aktivitách československých a neskoršie slovenských horolezcov v Karakorame.

Viem o Ivanovi Gálfym, ktorým bol vedúcim mnohých vašich úspešných expedícií v Himalájach. Neliezol som veľa s európskymi horolezcami osobne, hlavne som pôsobil s japonskými expedíciami. Československých, poľských a ruských horolezcov sme však považovalil za veľmi dobrých, aj keď vaši lezci veľa v Karakorame nepôsobili. Peter Božík vyliezol s dvoma Poliakmi Magic Line na K2, čo bol fantastický výkon a viem, že máte náročnú cestu na severný vrchol Nanga Parbatu z roku 1978. Túto expedíciu som stretol v Islamabade pri príchode aj pri odchode a dozvedel som sa informácie o vylezenej ceste priamo od nich. Bolo to v čase, keď aj Messner spravil sólo výstup na Nanga Parbat.

Vlado: Ako je to s pakistanskou horolezeckou federáciou?

Prezidentom je generál Amir Gulistan Janjua. Chceme prezidenta zmeniť už tri roky, ale nevieme nájsť zodpovednú osobu.

Vlado: Možno ty?

Mňa to neťahá, v našej federácii je veľa politiky. Bol som viceprezidentom päť rokov. Vlani som však skončil.

Vlado: A čo tvoja rodina, súrodenci?

Mám päť sestier a dvoch bratov, starší zahynul na Dirane, mladší brat je farmárom. Na pakistanské pomery sme menšia rodina, 10 či 12 detí je úplne normálne

Vlado: Sú v Pakistane snahy čistiť kopce?

Áno, každý rok buď medzinárodné alebo aj naše expedície. V jednom rozhovore pre pakistanskú televíziu som sa spýtal prezidenta UIAA, že by sa aj táto organizácia mala zasadiť za ochranu prírody v oblasti Siachen. Spolupracujeme s UIAA, ale mohlo by to byť lepšie.

Igor: Povedz nám niečo o tomto tvojom európskom výjazde?

Nielen Európa. Bol som v Kanade, USA, v Japonsku, Nemecku, dokopy som na cestách 3 mesiace, mal som 29 prednášok v Kanade a v USA, 7 v Japonsku, teraz som tu a potom idem s Alekom Lwowom do Poľska. A nakoniec sa zúčastním na medzinárodnom filmovom festivale v Trente.

Igor, Vlado: Nazir, ďakujeme za rozhovor.

Aj ja ďakujem a dúfam, že sa stretneme niekde na kopcoch v Pakistane, rád vám a všetkým horolezcom zo Slovenska pomôžem s organizáciou.