Phranang, plážové lezenie
(Jamesák 2002/3)

Text a foto: Vlado Linek

Je večer a sedím v bare na brehu Andamanského mora. Popíjam Singa Beer, počúvam nevtieravú muziku Boba Marleyho. Občas pripláva mixér a počuť pokrik ich majiteľov: Railei, Railei, Ao Nang, Ao Nang. Hneď vedľa baru možno tušiť veľké previsy, z ktorých všade trčia ciagle, po ktorých sa tu lezie. K nášmu stolu práve prirazila časníčka-transvestita celkom pekného vzhľadu. Dali sme si ďalšie drinky: aj tí (ľadový čaj), banana ejk (banánový šejk) a beer. Všade počuť češtinu a slovenčinu. Dohromady je tu vyše 20 lezcov z bývalého Československa. Zo všetkých pomaly steká pot, aj keď zo seba môžeme vyzliecť už iba kožu... Takáto pohoda je začiatkom februára v lezeckej oblasti Phranang v Thajsku.

Chúťky vyraziť do horúceho Thajska prebudil vo mne prvýkrát Todd Skinner v chladnom Grónsku. Počas dlhých a daždivých dní v lete roku 1998 pod stenou Ulamertorsuaq mi rozprával o neuveriteľne krásnej skale, ciagľoch, nekonečných možnostiach na nové cesty, priezračnom mori a miestach, kde okrem domorodcov nestretneš nikoho. V tom odpornom počasí na mňa vidina prímorského raja pôsobila ako balzam. A tak som Phranang zaradil do zoznamu lezeckých oblastí, ktoré musím navštíviť.

Nasledujúci rok som prvú inváziu slovenských horolezcov do Thajska vynechal. Vtedy tu pôsobili Katka Fickuliaková a Rasťo Šulík (Jamesák 2/1999), Tomáš Stejskal dokonca strávil vo Phranangu dva mesiace (rozhovor bol v Jamesáku 4/1999). Bola tam početná skupina lezcov i prívržencov lezenia z Bratislavy a určite mnohí ďalší. Mne trvalo štyri roky, kým som Thajsko naozaj navštívil.

História lezenia v Thajsku

Prvé zmienka o športovom lezení v Thajsku pochádza z 80. rokov a kolískou tejto disciplíny sa stal ostrov Phi Phi, ktorý leží neďaleko mesta Krabi na juhu krajiny. Lezci z Európy (Bernard Domenech, Dolby Monet, Wilfried Colonna, Francois Burnier, Dominique Potard, Hilding Gunters, Kurt Albert, Thierry Renault a Marlie Walch) v rokoch 1987 - 1990 tu odistili a preliezli prvé cesty na Ton Sai Tower, Ao Ling a Hin Tak Wall.

Používali klasické expanzné nity, lenže tie rýchlo zhrdzaveli a lezci sa kvôli stále menšej bezpečnosti ciest postupne z oblasti vytrácali. Na význame začal získavať neďaleký polostrov Phranang s lepenými nerezovými isteniami a z Phi Phi sa stala okrajová oblasť. V roku 2000 sa s preisťovaním a robením nových začalo aj tu a lezci sa postupne vracajú. Na Phranangu sa začalo liezť začiatkom 90. rokov. Prvými priekopníkmi boli zväčša lezci z USA - Todd Skinner, Greg Collum a Sam Lightner. Cesty pribúdali v sektoroch Muai Thai, Low Tide Wall a Hueco Wall pri Railay East, v Defile Wall, Escher Wall a Happy Island pri Phranang Beach. Ale asi najpopulárnejšie a najoblezenejšie sú sektory Dum’s Kitchen a Ton Sai. Jednou z najvyšších stien je Thaiwand Wall, kde si zalezú prívrženci veľkých stien. Prvým takým bigwallom je cesta Lord of the Thais, ktorej autormi sú Greg a Larisa Collum spolu so Samom Lightnerom. Má päť dĺžok a klasifikáciu 7b, 8+/9-. Domácim protagonistom je Wee Changrua.

Momentálne sa na polostrove Phranang lezie v 37 sektoroch, kde je vyše 350 ciest. Najťažšími cestami sú Czech Open, 8b+, 10+ a dve 8-céčka (10+/10-) – Greed a Hot Spring v sektore Dum’s Kitchen v mierne previsnutej platni. Autormi tej druhej je dvojica českých lezcov Tomáš Pilka a Pólo Kořan. Prvé PP spravil Pólo v apríli tohto roku (pozri Pálivé chyty na str. 4).

Po náročnej noci v lietadle z Moskvy do Bangkoku, ktorá sa niesla v znamení utužovania slovanskej spolupatričnosti, vyprázdňovaním stakanov naplnených whisky a hraním kartovej hry durak so Sašom, Rišom a Zanou, sme vypadli do horúcej, hlučnej a nie celkom voňavej metropoly Thajska.

V letiskovej hale sa na nás hneď vrhli cestovky. Predstava strávenia čo i len niekoľkých hodín v Bangkoku sa šiestim z nás vôbec nepáčila, a tak sme podľahli prvej ponuke prevozu mikrobusom priamo do Krabi. Večer by sme mali byť na mieste, vyspíme sa a na druhý deň by sme už mohli liezť. S cenou za prevoz sme rýchlo súhlasili. Veľká chyba. Tu v Thajsku sa treba handrkovať. Dohadovanie sa je tu národným športom a obchodníci už dopredu ponúkajú cenu, z ktorej sa dá značná časť ubrať. O polhodinu sme už fičali diaľnicou a snažili sa prispôsobiť náročným klimatickým podmienkam, každý svojím spôsobom. Tesne po polnoci sme dorazili do Ao Nangu, turistického mestečka neďaleko Krabi. Je východiskom, odkiaľ sa mixérom (špeciálnou lodičkou) prepravíte na polostrov Phranang. Časový posun plus 6 hodín najlepšie vyriešil Béďo. Vôbec nešiel spať a celú noc sa rozprával s najväčšími turistickými lákadlami, ktoré Thajsko tak hojne poskytuje.

Okolo obeda nasledujúceho dňa sme nasadli na mixér za 50 bahtov na osobu. To, čo nás čakalo, bolo neuveriteľné: Kilometre skál týčiacich sa priamo z krásnych pieskových pláží. Vápenec, aký ste ešte nevideli. Všade naokolo jaskyne, previsy a z nich visiace ciagle. Toto by nevymyslel žiadny umelec.

Našu dvanástku (Rišo a Zuzana, Béďo s deťmi Martinou a Peťom, Etka, Ruth, Ivan, Peter, Paľo, Kleso a ja) doplnili Repa, Vladko s Mirkou, Ronald s početnou 6-člennou rodinou, Rado, Ryba a kamaráti z Čiech i Moravy - Tomáš, Marek, Láďo, Kubo a ďalší lezúni. Veľká perepúť, ktorá vytvárala takmer domáce podmienky.

Lezenie

Lezecký život v Thajsku funguje podľa určitých pravidiel. O tom, kam sa pôjde liezť, rozhoduje slnko a more. A tiež fakt, že fungovať sa dá iba v tieni. Treba sledovať aj odliv a príliv. O chvílu sa stanete expertmi na vysokú vodu. Prvé kroky skoro každého lezca vedú do sektoru Ton Sai. Je veľmi blízko bungalovov, nachádzajú sa tu najťažšie cesty a asi najlepšie charakterizuje tunajšie lezenie. Na rozdiel od iných skál s množstvom dier tuná chyty skorej trčia von. Skala je silne previsnutá, ale má množstvo visiacich ciagľov, ktoré umožňujú nájsť na mnohých miestach no hand rest. Často tu býva niekoľko desiatok lezcov a na ľahšie cesty treba čakať. Zdá sa, že Phranang sa stáva sídlom, kam sa sťahuje na zimu takmer celý lezecký svet. Aká zmena oproti tomu, čo mi vravel Todd - vraj okrem domorodcov tu nikoho nestretneš. Teraz je to presne naopak. Miestni sú iba zamestnanci pohostinských zariadení.

S prílivom si človek užije kopec srandy, hlavne na Ton Sai. Istil som Béďa v ceste Lal Bab klasifikácie 7a+, 8+. Kým Béďo liezol, more sa nebezpečne priblížilo. Na mňa by už čas nezvýšil, a tak Peter po dolezení začal cestu vycvakávať. Tesne nad zemou pri poslednej expreske sa ma len spýtal, či ho podržím. Zaprel som sa do piesku, chytil voľnou rukou skaly pripravený udržať aj slona. Béďo sa pustil a veľkým kyvadlom sa vzdialil od steny. V najvyššom mieste ma doslova vytrhol z piesku. Práve došla veľká vlna a aj keď sa snažil zdvihnúť nohy, s prehľadom bezpečne pristál v meter vysokej vlne. A ja s ním. Obaja mokrí ako myši. Prepáč, Béďo, nabudúce sa aj ja pridám k objemovke a nie k rysovaniu svalov, pretože tých 15 kilogramov v tvoj prospech spravilo svoje.

V sektore Ton Sai sme i my trávili najviacej času a tu sa vyliezli aj najťažšie cesty. Najlepším výstupom je PP prelezenie cesty Cara Cangreso klasifikácie 8b, 10, Marekom Repčíkom. Cenný je tiež čistý OS Old Chicken Makes a Good Soup za 8a+, 10-. Repa dal aj ďalšie ťažké cesty ako Phet Maak, (Veľmi štipľavé), 8a, 9+/10- štýlom FL, Tantrum, 8a+, 10- PP, Met Friends, Bicoins Stones, 8a+, 10- PP na 2. pokus. Podarilo sa mu tiež Gaeng Som Pla za 7c+, 9+ OS.

Vo veľmi dobrej forme je Vladko Dzuroška, slovenský John Dunne, ktorý sa v Thajsku zotavuje z ročného pobytu v Anglicku. Vladko je statný chlap, chutí mu jesť, ale to mu vôbec neprekáža, aby liezol ako drak. Jeho najlepším výkonom je cesta Phet Maak, za 8a, 9+/10-, ktorú urobil štýlom PP. Jeho komentár: "Konečne po piatich rokoch zase nejaké 8áčko." Darilo sa i Rišovi Nyékimu, veď cestu Phet Maak vyliezol rýchlo štýlom PP, keď do posledného ťažkého kroku nastúpil sedemkrát, kým ju konečne preliezol.

K mega cestám patria Café Andaman, 7b, 8+/9-, Just Dusit, 7c, 9, Stalagasaurus, 6a+, 6+, Babes in Thailand, 7a, 8 a Voodoo Doll za 7c+, 9+. O tej poslednej by vám vedeli viacej povedať šohaji z Uherského Hradiště Marek a Tom, ktorí z nepríjemnej a ostrej dierky padali hádam dva týždne. Pridám pikošku: Stalagasaurus bola doménou jedného týpka z Francúzska. Deň čo deň, týždeň čo týždeň (a možno aj mesiac čo mesiac) sa každé ráno najprv rozcvičil a keď sa privalilo najviac divákov, najlepšie ženského pohlavia, vyrazil do Stalagusaurusa a dal si ho 5 – 6 razy hore dole sólo bez lana. Museli sme dlho čakať, kým sme ho videli liezť aj nejakú inú cestu, ale na jeho obhajobu treba povedať, že sa v 7c prechádzal.

Užijú si tu aj bigwallisti. Spolu s Vladkom sme si v jedno ráno privstali a za 2 hodiny preliezli štvorhviezdičkové 6b+, 7+, päťdĺžkovú Humanality na Ton Sai. Prvá dĺžka je jedinečná - úvodných 10 metrov sa lezie po lianách! Po dlhom traverze doprava pokračuje skutočne skvostné lezenie po anatomických chytoch do previsu. V najťažšom mieste sa stratia, treba sa obrátiť dozadu, kde v ďalšom postupe pomôže obrovský visiaci ciageľ. Nepríjemnou záležitosťou je vysoká teplota a s tým aj nutnosť mať so sebou dostatočné množstvo vody. Vladko sa pri svojej vyššej hmotnosti enormne potil, tiekli z neho potoky.

Sektor Ton Sai nie je pre začiatočníkov. Pre nich sú najlepšími sektormi Muay Thai a One-Two-Three neďaleko Rai Lay East s dostatočným množstvom ľahších a veľmi pekných ciest. Môže vás však odradiť množstvo lezcov, ktoré sa tu stále hemží. Vhodnou alternatívou sú sektory Diamond Cave (6 ciest do klasifikácie 6a+, 6+) na opačnej strane Rai Lay East ako aj Escher World, kde je takýchto výstupov sedem.

Pre tých, ktorí neradi cvakajú nity a dôverujú vlastným založeným isteniam, tu pripravil Leo Holding pravú anglickú lahôdku. V januári roku 1999 na Sleeping Indian Wall preliezol pôvodný projekt Johna a Anne Arranovcov z Vianoc minulého roka. Je to previsnutá špára klasifikácie E7. Cestu následne preliezol Miles Gibson. Patch Hammond a Daniel Smith spravili OS free prvovýstup žliabkom na Tiger Wall, ktorú ohodnotili E6 6a. V kľúčovej dĺžke je prekérny 24-metrový runout. Druhý priestup (takisto OS) spravili Ben Heason a Leo Houlding.

Ak chcete robiť nové cesty, treba si zobrať materiál na robenie ciest zdola a vŕtačku. Mnoho útesov je totiž veľmi ťažko dostupných zhora a tým odpadá možnosť do plánovaného projektu zlaniť. Treba sa skontaktovať s miestnymi lezcami, ktorí vám odporučia, kde ísť nitovať. Slaná voda, vietor a plyn, ktorý uniká zo zeme pri skalách, urýchľujú koróziu istení. Nity, ktoré nie sú nerezové, vydržia tak pol roka. Najlepším riešením je osadzovať nerezové lepené nity, ktoré majú špeciálny titánový povrch. Populárne oblasti sú nanovo vyistené, ale keď idete liezť do menej frekventovaných častí, pozorne skontrolujte kvalitu nitov. Zoberte si so sebou aj niekoľko slučiek naviac, aby ste mohli staré vymeniť.

Odporúčané cesty

Väčšina zo spomínaných 350 ciest je ozaj veľmi pekná a sú aj dobre zaistené. Uvádzam najkrajšie podľa vlastného výberu:

5+ Tarzan (Ton Sai) – neuveriteľná cesta vo veľkom previse
6a, 6a+ Stalagasaurus (Ton Sai), Hello Christine (Wee's Present Wall)
6b, 6b+ Humanilily (Ton Sai) – 5 dĺžková cesta, ktorá stojí za to; Smoking Room (Melting Wall)
6c, 6c+ Dozerdays (The Nest), Equatorial (Thaiwand Wall), The Narsilion (Low Tide Wall), Concrete Jungle (Wild Kingdom) – previsnutá madlovačka
7a, 7a+ Wake and Bake (Dum's Kitchen) - nádherný previsnutý kút; Babes in Thailand (Ton Sai) – nádherné ťahy v previse; Land of Smiles (Happy Island) - čaká na vás zaujímavý krok; Tongue Thaid (The Keep) – dierky v miernom previse
7b, 7b+ Orange Juice (Thaiwand Wall) – pripravte sa na krásnu šmykľavku; Lord of the Thais (Thaiwand Wall) – 4. dĺžka je ako z iného sveta
7c, 7c+ Just Dusit (Ton Sai) – ciagľovačka; Definitely Makes You Winge (Low Tide Wall)
8a, 8a+, 8b Phet Maak (Ton Sai) – cesta, ktorú preliezol slovenský Janko Duňa; Jai Dum (Dum's Kitchen)

V januári tohto roku vyšla kniha Rock Climbing in Thailand – kompletný sprievodca z Phranangu a ostrova Phi Phi, ktorej autormi sú Elke Schmitz a Wee Changrua. Môžete do neho nahliadnuť v našom Infocentre (tel.: 02 4924 9628), alebo si ho kúpiť priamo na mieste za 600 bahtov.

Phranang všeobecne

Popis oblasti, možnosti ubytovania, stravovania a základné informácie si môžete prečítať v článku Katky Fickuliakovej Objavený raj (Jamesák 2/1999). Za tri roky, ktoré odvtedy uplynuli, však na Ton Sai pribudlo množstvo bungalovov a ceny sa vo všetkých službách trochu zdvihli. Kurz miestnej meny: 1 USD = 43 bahtov. Priamo na Ton Sai majú internet, 1 minúta za 3 B, takže môžete mať spojenie s celým svetom.

Odporúčania - ako ušetriť peniaze

Nie je tu veľmi lacno. Normálne fungovanie vyjde 500 B na hlavu/deň a keď k tomu pripočítate letenku, tak už je to pekná suma. Pre toho, kto chce minimalizovať rozpočet, pridávam niekoľko odporúčaní. Z Bangkoku sa presuňte do Krabi autobusom (450 - 550 B), nedajte sa zlákať vidinou rýchleho úteku z hlavného mesta cestovnými kanceláriami. Mixér z Ao Nangu na polostrov stojí 50 B a z Krabi 70 B. Neubytujte sa v bungalovoch, ale spávajte zadarmo na pláži. Kúpte si namiesto stanu za 90 B sieť proti moskytom. Najlepšie miesto je pod prevismi na Dum's Kitchen v hájiku tesne pri pláži. Vodu si treba kupovať, priamo na Ton Sai predávajú 20-litrové kanistre od 30 do 50 B. Výhodné je mať hadičku, aby ste si mohli cucnúť a preliať vodu do menších fľašiek. Nestravujte sa v reštauráciách, cena jedla je od 50 do 100 B. Počkajte si radšej na Zubatca, ktorý chodí na pláž každý deň s výbornými špecialitami – kurčákmi, ryžovým nákypom v liste, ryžovou cigaretou v bambuse. Cena je od 20 B. Zoberte si so sebou varič, ešus a kupujte si potraviny v Krabi. Pri úspornom režime celkom bez problémov prežijete za 100 B na deň.

A na záver

Pripravte sa na vysoké teploty, ktoré vám pravdepodobne znemožnia nacvičovať cesty na hornom konci vašej obtiažnosti. Napriek tomu je to ideálna lezecká dovolenka, na ktorej nasiaknete lenivosťou. Po troch týždňoch budete žiariť spokojnosťou a tá vás udrží vo veľmi dobrej nálade minimálne mesiac po návrate z Thajska.

Mapka Phranangu s vyznačenými sektormi.