Manu Pellisier - vyslanec FFME
(Jamesák 1999/6)

Text a foto Igor Koller

V bývalom režime boli dobré styky s klubmi a federáciami v západných krajinách základom prežitia československého horolezectva a jeho pôsobenia v alpských oblastiach. Bez výmenných akcií by sme sa takmer neboli dostali k lezeniu v Alpách. Dnes je situácia trochu iná, ale horolezecká diplomacia nám stále pomáha. Vďaka porozumeniu francúzskej federácie FFME a predovšetkým Jean Clauda Marmiera, ktorý je jej terajším prezidentom, sme sa mohli v posledných dvoch rokoch zúčastniť zimných mítingov v Chamonix. A plánujeme ďalšie kontakty. Po celý čas je akýmsi styčným dôstojníkom za francúzsku stranu mladý a šikovný Manu Pellissier, horolezec a horský vodca, organizátor pracujúci pre FFME.

S Manu Pellissierom sme sa poznali hneď pri prvom zimnom mítingu v Chamonix vo februári 1998. Staral sa o všetkých lezcov, vybavoval, radil, liezol. Ako posledný bonbónik sme spolu zdolali severnú stenu slávneho Les Droites. Manu napriek tomu, že je narodený v roku 1974, má už za sebou vážne výstupy po celom svete. Tu si predsa len človek musí povzdychnúť, že tie podmienky vo Francúzsku sú pre alpinizmus predsa len trochu iné ako u nás. Aspoň niekoľko výstupov z jeho raketovej kariéry:
- Aconcagua, J stena kombináciou starších francúzskych ciest, 3 dni v januári 1994 (to mal 19 rokov...)
- Pointe Lepiney, nová cesta, 550 m, 6c+, leto 1994
- Aiguille des Pelerins, 3. prelezenie "Beyond Good and Evil", slávnej mixovej cesty Twighta a Parkina, 8 hodín v novembri 1995
- Patagónia, Aiguille St. Excupery, "Le Petit Prince", 6b+, A4, 700 m, nová cesta v januári 1996
- Aljaška, Mt. Wake, "Tolerant ridge", 5+, 5c, A2, 1500 m, v lete 1996
- účasť na expedícii UIAA v Chola Shan Mountains v lete 1997
- 2. prelezenie Jasperovej cesty na Grande Roches v masíve Aig. Verte v zime 1998
- nová cesta na Lotus Tower v Kanade, máj 1998
- pokus o S stenu Jannu v Himalájach v septembri 1998
- nová cesta v S stene Aig. de Triolet, zima 1999

Po zimnom mítingu v Chamonix vo febrári 1999 sme sa dohodli, že začiatkom leta príde niekoľko francúzskych lezcov pozrieť lezenie na slovenských skalkách. Len programu bolo veľa a termínov málo, a tak nakoniec v posledný májový týždeň prišla malá francúzska delegácia, ktorej jediným členom bol Manu Pellissier. Štyri dni jeho pobytu boli plné lezenia. Najskôr s Marekom Caltíkom na Alternatívnej stene na Záhorí, kde sa mu cesty za 9 veľmi páčili, až na tie čudnejšie a rôznorodé istenia. Druhý deň sme si trochu oddýchli na Pajštúne, ale nechťáče Žltej stienky na horúcom slnku ho dorazili. Stupeň 8 mu tam pripadal ako zlý vtip. "Easy eight" sa stalo hlavným heslom a varovaním pre nasledujúce dni. Presťahovali sme sa na Manín, kde sme spolu s Ferom Piačekom dali na rozcvičku staršie klasiky, aby ho potom Miro Piala dorazil tvrdým opäť len osmičkovým lezením na Pekelnej stene. Bol ním nadšený, lezením i Mirom. Ale ešte viac ocenil pohodu pri ohníku, pečených rybách a kuriatkach, pive, víne a cigaretke, ktorú zorganizovala celá Feriho rodinka. Posledný deň sme skončili v najkrajšej oblasti na Súľove. Manu konštatoval, že ani v Buouxe to nie je lepšie a príroda je ešte krajšia. Manu odchádzal zo Slovenska veľmi spokojný a s mnohými nápadmi do budúcnosti. Ich konkrétnym výstupom je veľká zimná výmena, keď osem členov francúzskeho juniorskeho družstva príde na dva týždne do Vysokých Tatier a osem našich lezcov sa zúčastní zimného mítingu v Chamonix za veľmi výhodných podmienok.

S odstupom času som poslal Manu Pellissierovi pár otázok k jeho dojmom zo Slovenska, ale aj k jeho práci v FFME a o systéme tejto veľkej francúzskej federácie.

Manu, ako sa Ti celkovo páčila návšteva slovenských skaliek?

Návšteva Slovenska bola veľmi zaujímavá s priateľskými a bezprostrednými ľuďmi. Je to veľký kontrast oproti Francúzsku pri nejakých politických výmenách.

Čo hovoríš na slovenské skalky a na oblasti, ktoré si navštívil?

Pre mňa bol najlepší Súľov, veže z konglomerátu v nádhernom prostredí. Manínsky kaňon bol tiež veľmi pekný a bol som prekvapený množstvom lezeckých možností týchto miest. Zo Žltej stienky na Pajštúne, z tej "veľmi ľahkej osmičky" ma ešte teraz bolia dorezané prsty. A cesty na Alternatívnej stene boli naozaj zaujímavé, viac než športové lezenie.

Mohli by byť slovenské skalky zaujímavé pre francúzskych lezcov, keď máte toľko super lezeckých oblastí?

Myslím, že tieto miesta sú veľmi zaujímavé pre každého lezca, ale musí vedieť, že nity sú ďaleko od seba, nie tak blízko ako vo Volxe či Orgone.

Čo hovoríš na lezcov, ktorí Ťa sprevádzali po našich skalkách?

Veľmi silný dojem na mňa urobil Miro Piala so svojimi veľkými svalmi a malým strachom a tiež Marek Caltík, ktorý je síce tenký, ale dobre lezie. A Fero ma naučil slovenskej ceste, ako začať dobrý lezecký deň s pivom a cigaretou o ôsmej ráno. Bolo mi veľmi sympatické liezť s týmito ľuďmi. Za krátke štyri dni som videl veľa zo slovenského lezenia.

Prečo je pre FFME zaujímavá výmena mladých lezcov?

Tento druh výmien je súčasť nášho zámeru robiť niečo pre mladých alpinistov, je to pre nich dobrá možnosť vycestovať a vymeniť si skúsenosti. Ale samozrejme je to aj pre dobré vzťahy medzi slovenskou a francúzskou federáciou. Slovenskí lezci sa zúčastňujú našich zimných mítingov každý rok. Toto sú dôvody, prečo sme sa rozhodli urobiť jeden zimný kurz pre mladých alpinistov vo Vysokých Tatrách, ktoré sú v zime veľmi tvrdými horami.

Povedz mi niečo o systéme Vášho juniorskeho družstva alpinistov.

Každé dva roky vyberáme 9 ľudí vo veku 20 až 25 rokov, po roku z nich vyberieme 6 najlepších. Od sponzorov im zabezpečíme kompletné vybavenie pre alpinizmus a organizujeme pre nich niekoľko kurzov s rôznym zameraním, ktoré trvajú jeden až dva týždne. Je to letný alpský kurz, kurz zameraný na tréning, kurz ľadového lezenia, kurz zimného lezenia, lyžiarsky tréningový kurz, kurz technického bigwallového lezenia, kurz zameraný na prípravu expedície, jeden výjazd mimo Francúzsko (v roku 2000 to budú Tatry) a nakoniec jedna expedícia. Kto úspešne urobí skúšky pri lyžiarskom kurze, už ich nemusí robiť pri vstupe do kurzu horských vodcov.

Dostávajú členovia juniorského tímu od FFME aj nejakú finančnú podporu?

Nie, okrem spomenutých kurzov žiadne ďalšie financie, občas dostanú niečo na expedíciu.

Ako sa staráte o športových lezcov a o najlepších alpinistov?

Športoví lezci fungujú v rámci komisie pre preteky. No a čo sa týka najlepších alpinistov, máte na Slovensku dobrý systém družstiev, možno v budúcnosti urobíme niečo podobné aj v FFME.

Aký je Váš systém oceňovania najlepších výstupov roka?

Táto cena sa volá Cristal FFME a udeľuje sa v troch kategóriách, za najlepší výstup v Alpách, za najlepší výstup mimo Álp a za najlepší výstup mladých alpinistov do 25 rokov. Rozhoduje o tom 5 členov expedičnej komisie FFME.

Povedz nám niečo o Tvojej práci pre FFME.

Pracujem pre expedičnú komisiu, pre medzinárodné styky medzi FFME a inými federáciami (výmeny), vediem medzinárodné mítingy a tím mladých alpinistov. Som tiež v organizačnom tíme pre svetový pohár v ľadovom lezení, vediem UIAA camp pre mladých alpinistov. Všetko v úzkej spolupráci s J. C. Marmierom, prezidentom FFME. Pred pár rokmi to boli nárazové práce, teraz to robím na plný úväzok a popri tom si ešte niečo zarobím ako horský vodca.

Aké sú Tvoje posledné lezecké aktivity a najbližšie plány?

Najlepšou expedíciou bol neúspešný pokus v severnej stene Jannu, kde som bol rád, že som sa vrátil živý, keď som bol zasypaný dvoma lavínami z veľkých serakov. V zime som sa zúčastnil pretekov v ľadovom lezení a môj najlepší výsledok je 3. miesto v Cortine. V septembri som viedol zaujímavú expedíciu UIAA pre mladých alpinistov v Pakistane v oblasti Niallthi, kde je množstvo nevylezených 6000 metrových vrcholov. Na jar v roku 2000 plánujem severnú stenu Thalay Sagar a možno sa aj vrátiť na Slovensko skúsiť nejakú "ľahkú" osmičku alebo deviatku.

Manu, dík za odpovede a tešíme sa na stretnutia v Tatrách, Chamonix i na "ľahkých" slovenských osmičkách.