Festival filmu a dobrodružstva
(Jamesák 2002/3)

Alan Formánek a Tamara Greksáková
Foto: archív Hory a mesto

V dvoch posledných číslach Jamesáka sme si mohli čítať, čo nás čaká na 3. ročníku festivalu Hory a mesto v Bratislave. Dnes už máme po tom a môžeme povedať, že informácie neklamali: Kto sa tešil, ten sa aj dočkal. Ba čo viac, väčšinou sme sa dočkali viac, ako sme očakávali. Festival bol na novom mieste ešte lepší. Je to bezpochyby hlavne zásluha Tamary Greksákovej a Alana Formánka, ale aj všetkých, čo im pomáhali, mnohých sponzorov a ostatných, ktorí akýmkoľvek spôsobom tiež prispeli k veci. Tamara a Alan sú takí šikovní, že aj tento záverečný článok poskladali z mozaiky faktov a ohlasov sami - aj za to vďaka. Tak si prečítajte, aké to bolo a ak ste tam neboli, o rok nezaváhajte. Lebo lepšie zažiť, ako trikrát počuť alebo čítať.

Fakty o festivale

Tretí ročník festivalu Hory a mesto v bratislavskom PKO v dňoch 17. až 21. 4. 2002 navštívilo viac ako 7000 divákov. Program festivalu zahŕňal súťažné projekcie filmov v sekciách Voda, Vzduch, Zem a Skala. Počas piatich dní sa súťažne odpremietalo 33 filmov z desiatich krajín, z toho 6 slovenských snímok. Filmy posudzovala medzinárodná porota v zložení Thomas Miklautsch (Rakúsko), Nazir Sabir (Pakistan), Daniela Chlapíková, Miloš Končok a Peter Nágel (Slovensko). Festivalovú Grand Prix získal film Pilotove zápisky II amerického režiséra Vladimira Van Mauleho. Hory a mesto 2002 privítal hviezdnych zahraničných hostí. K tým najzaujímavejším patril Američan John Bachar, legenda vo voľnom lezení; pakistánsky himalájista Nazir Sabir - nositeľ posolstva hôr a mieru; kanadský fotograf a dobrodruh Paul Malon; nemecký lezec Alex Huber a rakúsky windsurfista Thomas Miklautsch. Po prvý raz bola pred festivalom vyhlásená súťaž horských fotografií. Do súťaže bolo prihlásených 95 fotografií od 15 autorov, ktoré posudzovala odborná medzinárodná porota v zložení Paul Malon (Kanada), Pavol Breier a Ladislav Snopko (Slovensko). Hlavnú cenu v súťaži fotografií získal záber Petra Ondrejoviča "Pavúk". Výstava víťazných fotografií sa vo vestibule PKO stretla s veľkým diváckym ohlasom.
Na festivale sa prezentovalo 27 vystavovateľov z radov dobrodružných CK, športových klubov, mládežníckych organizácií, predajcov a výrobcov športovej a outdoorového výstroja. V rámci organizovaných premietaní pre školy navštívilo festival vyše 600 školákov. Kapacita stoličiek bola viac ako na 100 % využitá aj na prednáškach Dobrodružné cestovanie v Malej sále PKO. Okrem toho festival predstavil Slovenský pohár v športovom lezení na umelej stene, umelú lezeckú stenu pre verejnosť a mnoho iných sprievodných podujatí.
Hory a mesto je nekomerčné podujatie s cieľom priniesť myšlienky dobrodružstva a hôr do mesta, motivovať mestských ľudí k aktívnemu tráveniu voľného času, dať priestor stretnutiam s osobnosťami zo sveta hôr a na vzhliadnutie umeleckého stvárnenia horských dobrodružstiev z rôznych kútov sveta. Na festivale pracovalo 55 ľudí, z toho 35 dobrovoľníkov.
Hlavným reklamným partnerom podujatia je firma Trek Sport. Na podpore sa výrazne podieľali aj spoločnosť Holcim, Európske spoločenstvo, AP Media a mnohí ďalší reklamní partneri. Záštitu nad festivalom prevzal Slovenský horolezecký spolok JAMES.

Výsledky filmovej súťaže

- Medzinárodná porota udelila cenu GRAND PRIX filmu Pilotove zápisky II režiséra Vladimira van Mauleho za autentickú a filozofickú výpoveď dokonalého splynutia človeka s prírodou. Hlavnou cenou filmovej súťaže je trekingová túra pre 2 osoby v severnom Pakistane v hodnote 1800 USD od Nazir Sabir Expeditions.

- Víťazom kategórie Voda sa stal nemecký film Berserk v Antarktíde režiséra Georga Dehghana za úprimné a presvedčivé sprostredkovanie príbehu jednej šialenej plavby vo vikingskom štýle, ktorá sa našťastie neskončila zle.

- Víťazom Víťazom kategórie Vzduch sa stala nemecko-nórska snímka Anjeli príťažlivosti režiséra Georga Dehghana a Terje Halvorsena za poskytnutie pre diváka bezrizikovej dávky adrenalínovej porcie.

- Za ukážku ľudskosti a potvrdenia, že neúspech je rovnako dôležitý ako úspech, získal hlavnú cenu v kategórii Skala film z V. Británie Salathé: Krv, pot a žemle režiséra Richa Heapa.

- V kategórii Zem zvíťazil švédsky film Cez hory režiséra Fredrika Holmströma za pôsobivé pretlmočenie odvekej ľudskej otázky, prečo sa oplatí žiť a zomrieť v dominantnej scenérii najvyššieho horstva.

- Cenu Slovenského literárneho fondu v hodnote 10 000 Sk za najlepší slovenský film a Cenu diváka získala snímka režiséra Pavla Barabáša Mustang.

- Porota si dovolila udeliť zvláštne uznanie filmu v kategórii Voda americkej snímke Laird režiséra Roberta Williamsa za vizuálne príťažlivé priblíženie surferskej kultúry a jej vzťahu k prírode. Zároveň porota udelila zvláštne uznanie filmu Skoč režisérov Johna Catta a Allena Hilla za citlivý a súčasne odľahčený prístup k obyčajným ľuďom a ich večnej motivácii k slobode a láske.

Dojmy nielen divákov

Tento ročník festivalu sa ozaj vydaril a presun festivalu do nových priestorov PKO bol dobrý ťah. Je to teraz pokope a ľudia stihnú oveľa viac. Festivalu dodáva punc aj slovenský pohár v boulderingu, ktorý mal toho roku celkom inú úroveň. Bolo to hlavne pod jednou strechou, stačilo prejsť od filmov len pár krokov a s pivkom v ruke si mohol človek z plného hrdla zakričať pri perfektných lezeckých výkonoch.
Juraj Poděbradský, návštevník

Please thank everyone for me again - you guys are great! See ya at my next slide show! Veľmi vám ďakujem za to, že ste ma na festival pozvali! Naozaj som nemohol uveriť tomu, koľko ľudí tam bolo. Bol to najväčší a najlepší filmový festival, na akom som kedy bol (i keď som teda nebol na všetkých festivaloch). Ľudia boli tak skutoční a priateľskí, naozajstný vdych čerstvého vzduchu pre mňa. Veľmi rád sa medzi vás vrátim.
John Bachar (Priepasné, USA)

Bola som veľmi prekvapená akých významných hostí z lezeckého sveta sa mi tu podarilo vidieť a počuť. To sa mi ani nesnívalo, že Johna Bachara alebo Hubera uvidím v našej malej Bratislave! Filmy boli pútavé, z rôznych súdkov, takže aj ten, čo sa niektorej oblasti priamo nevenuje, sa mohol zabaviť alebo aj čosi prínosné dozvedieť. Mňa najviac zaujali práve filmy, hostia a stretnutie s ľuďmi z lezeckých kruhov. Toto bol zatiaľ asi najvydarenejší festival horských filmov, akého som sa zúčastnila.
Jana Florková, diváčka

Návšteva Bratislavy bola pre mňa skutočne príjemná. Fantastická atmosféra, milí ľudia. Ubralo mi to síce deň z práce, ale stálo to naozaj za to....
Alexander Huber (Nemecko), hosť festivalu

Filmový festival v Bratislave bol podľa mňa veľmi štýlový a mal veľmi dobrého ducha. Veľa premietania v kombinácii s tromi lezeckými stenami, davy ľudí miesiace sa okolo výstavných stánkov a bufetov plus hordy divákov sledujúcich korčuliarov na U-rampe – vynikajúci zážitok! Odporučil by som, aby ste pomalých a nudných hostí s prednáškami, ako napríklad Paul Malon, presunuli do poobedňajších blokov. Skončite večerné premietania včas, aby vaše davy stihli posledné spoje. Choďte s festivalom na turné do Budapešti, Varšavy a Prahy a pozvite Paula Malona, nech oslepí davy v týchto mestách.
Paul Malon (Kanada), fotograf, hosť festivalu

Musím povedať, že správy o festivale Hory a mesto v Bratislave ma nesmierne potešili svojou pozitívnou energiou a najmä „inakosťou" správ zo Slovenska, ktorých tu síce máme neúrekom, ale týkajú sa viac-menej politiky a sú preto smutné...
Ján Orlovský, Veľvyslanectvo SR, Washington

Nové miesto prinieslo festivalu mnohé pozitíva, návštevníci mali pokope filmy, výstavy, preteky, posedenie, výstavné stánky. Prispelo to k ešte lepšej atmosfére festivalu. Pritom jedna z hlavných myšlienok priniesť hory a dobrodružstvo bližšie k ľuďom z mesta neutrpela, skôr naopak. Podarilo sa zohnať hostí, ktorí pritiahli divákov, hostia boli nadšení plnou sálou a atmosférou. To je veľká devíza, keď taký lezec, ako je Alex Huber, povie, že stálo za to prísť do Bratislavy a ukázať svoju šou ľuďom, ktorí tomu rozumejú a urobia výborné prostredie. Alebo keď Nazir Sabir v Trente konštatuje, že najlepšie sa na svojom svetovom turné cítil na Slovensku. Je pre mňa veľmi príjemné konštatovať, že festival sa vyvíja a priťahuje stále viac ľudí, že jeho organizovanie má zmysel.
Igor Koller, sekretár JAMESu

Stalo sa i nestalo
(tzv. alanyáda)

Produkčný Peter Púčik sa v priebehu festivalu rozhodol udeliť Cenu Púčika za najlepší film. Cena Púčika 2002 bola udelená filmu „Traja králi" z tvorivej dielne Podtatranca Paľa Pekarčíka za to, že sa film Páčikovi najviac púčil. PPP strávil celú festivalovú nedeľu usilovným lobovaním u programového riaditeľa Alana Formánka za to, aby bol film „Traja králi“ zaradený do večerného premietania. Keď sa mu to konečne podarilo a počas večernej recepcie riaditeľa obmäkčil, vysvitlo, že „Troch kráľov" nebude možné premietnuť, pretože Thomas Miklautsch si so sebou do Rakúska vzal digitálny prehrávač. Ukázalo sa tiež, že Peter Púčik sa cenu Púčika rozhodol udeliť až po vzhliadnutí filmu „Traja králi", keďže podľa jeho slov do 3 kráľov nikdy nevidel film, ktorý by bol takejto ceny hodný.

Výkonná riaditeľka festivalu Tamara Greksáková bola v deň otvorenia festivalu v stredu 17. 4. o 15:24 preukázateľne videná na štyroch miestach súčasne: vo vestibule PKO s vervou argumentovala zástupcovi veľkej východoeurópskej outdoorovej firmy, prečo si tu nemôže vyvesiť svoje XXXL logo, prečo ako mikrosponzor nemôže za málo peňazí pýtať veľa muziky, na pódiu Estrádnej haly skúšala a schvaľovala najťažší liepak Rosťu Tomanca, v Spoločenskej sále poskytovala rozhovor pre STV a nechala sa fotiť na titulnú stránku Krás Slovenska a v štábovej miestnosti si práve otvárala plechovku piva Pakistaner Urquell v spoločnosti Nazira Sabira.

Vysvitlo, že legendárny lezec John Bachar z USA má predkov na Myjave. Bachárovci pochádzajú z Priepasného pri Brezovej pod Bradlom a jeho prapredkovia z maminej strany Sládkovci z Turej Lúky. John Bachar z Priepasného uskutočnil okružnú cestu krajom slivovice, dobrej pálenky a štedrých ľudí. V podvečerných hodinách sa organizátori festivalu oprávnene obávali, že JB sa nestihne vrátiť včas do Bratislavy na slávnostnú Bachariádu, otvorenie lezeckej steny v Auparku. Ako v dobrom westerne všetko dobre dopadlo a Bachar stihol prísť aj rozbiť fľašu šampusu – nie síce on sight, ale až na piaty pokus a s poriadnymi bandaskami. John odmietol prezradiť, aký mal pocit, keď chodil po cintoríne v Priepasnom a v každom druhom hrobe ležal Ján Bachár.

Hosťami z najvzdialenejších miest na planéte boli Nazir Sabir z Pakistanu, Ján Bachár z Priepasného na Myjave, prechodným pobytom v Mammoth Lakes, California a Paul Malon z kanadského Vancouveru. Hosťom z najbližšieho miesta na planéte bol okrem nočného strážnika PKO pravdepodobne Ľubo Fellner z CK Bubo, bytom na Žižkovej ulici, ktorý sa však práve vrátil z cesty okolo sveta. Keď mu žienka Miša mnohokrát počas festivalu mobilovala, že kde je a kedy už príde, vždy mohol s pokojným svedomím odpovedať, že je už-už na ceste domov a ukáže sa o päť minút.

V ankete produkčného Púčika o najsexi muža festivalu zvíťazil hosť Alex Huber z Nemecka. Na druhom mieste sa umiestnila figurína firmy Trek Sport a na treťom mieste samotný Peter Púčik. Fotky víťazných figurín budú uverejnené na www.horyamesto.sk/seximuž.

Yarýk Steyskal vymyslel vynikajúcu súťaž a prilákal do stánku firmy Yak a Yeti davy ľudí. Bohužiaľ však neočakával, že niektorí tesári budú mať podstatne lepšiu trefu ako on s viac ako 30 rokmi horolezectva na chrbte. Na projekte „Ako trafiť klinec po hlavičke" údajne prerobil milióny v goretexových a flísových bundách. Na druhej strane filmár Pavol Barabáš utratil v stánku niekoľko tisíc Sk a domov sa vrátil bez bundy. Stratu si vykryl víťazstvom ceny Slovenského literárneho fondu, takže žena našťastie nijaké manko ani zakázanú kameru neobjavila. Filmový kritik Martin Ciel naopak vedecky zistil, že sa mu istotne oplatí viac investovať do kupónov v stánku Yak a Yeti, pretože za cenu jednej goretexovej bundy si môže kúpiť stovky kupónov a pri toľkých pokusoch sa predsa musí trafiť aj so zaviazanými očami.

Organizátorom podujatia sa podarilo na záverečnú recepciu prilákať šedú eminenciu Annu Pusztayovú, manželku riaditeľa Trek Sportu - hlavného sponzora podujatia Horiy és mesztő. Anka sľúbila, že na budúci rok môže festival počítať s ešte väčšou podporou od Dežošportu – väčšie logá, väčšie ruksaky, väčšie figuríny. Na slávnostnej recepcii sa však k smútku všetkých pokazila pípa a čapovanie Corgoňa zo sudov sa nekonalo. Čo sa pípe stalo nie je známe, ale po piatich minútach si ani nepípla.