Malá veľká Žltá stena
Ako sme (ne)vyliezli Tulácka baladu
(Jamesák 2002/2)

text a foto: Ivan Doktor Žila, HK Exkrement Martin

Konečne sa to biele svinstvo umúdrilo. Perinbaba bola síce vytrvalá ako kvapavka, ale aj nesmrteľní potrebujú občas vyklepať bandasky. Horskáči menia lavínovú štvorku za dvojku a hneď je na svete veselšie. Chcelo by to asi niečo blízke, strmé, bez horrorového zostupu, primeranej obtiažnosti. Stačí krátky pohľad do databázy a viem čo a s kým.

Teória: 12 dĺžok, V- A1. Dvestometrová stienka, to vyhopkáme raz-dva. Skutočnosť, že copyright vlastní Drlík a company a že na ňom pracovali tri dni, síce registrujeme, ale výstrahu v tom nevidíme.

Prax: odchod - Martin 5.00, odchod 2 - Martin 5 15 (zabudnuté lano), zubačka 7.00, nástup 9.20, 11.00 - 1. štand. Nie je mi to celkom jasné. Papierik hovorí IV-, ale predlaktia a chrbátik niečo úplne iné. Štyridsaťpäťka v závere so založenými pätami a za tri? Zárezom prekliato strmo nahor pod kútik. Staré skobičky úplne žiadne, tak starý pes účkom situáciu vylepšuje. Obligátne „dávaj pozor" a drajtúling sa začína. Dávam bohovský pozor, zvlášť, keď mačky opakovane vyrývajú pozdravy do strmej platničky. Prvá A0 sa mení na M5, ale na štande sa stretneme až o hodinu. Nádherné lezenie po predných hrotoch, 60-metrový boj od štandu po štand. Avizovaných IV+ už ani nekomentujeme. Ďalší previsnutý Wimbledon za III+ je výsmechom mnohých mixových pätiek. Tretí štand a záhada. Kudy Hudy? Kam len sokolie oko dovidí, všade kompaktná zelená žula. Papierik radí nejaký traverz a niečo, čo by mohlo byť aj zliezanie. Doprava sa ale tiahne jasná porucha s trávkami a finišuje škaredým previsom. Viac nevidno. Santusko klimbuje až k previsku, do širočiny by pasoval kilový friend, ale máme len polkilový. Prvé AF a slovník sa začína meniť. Zrazu je pohlavných orgánov plná dolina. Živo (zatiaľ) je aj pod nami. Maďarskí turisti sa v pravidelných intervaloch hrajú na kamikadze. Štartujú na hangu a rýchlosťou jedného machu pristávajú v žulovom sídlisku pod ním. Zubatá je k......y blízko. Nechápavo čumíme na nechutné a zbytočné divadlo a koncentrácia odchádza kamsi do prdele. Jožo bojuje, voľne aj technicky, ale každopádne nahor. Ešte tri metre, dva... Príťah za stoper a zrazu cink!

Stoperík opúšťa svoje hniezdo a súrodenci pod ním ho bleskovo nasledujú. Cink...cink...cink... Bumm!!! Friend zostáva priateľom. Deväťmetrová držka do platničky, navyše hlúpo bokom a je zle. Bolesť na seba nenechá dlho čakať. Pozbierať čo sa dá a rýchlo na štand. Aj bez röntgenu je mi to jasné. Ak to nie sú rebrá, zožeriem šnúrky od koflachov (že ich bude ale viac ako Statočných, som naozaj netušil). Vyzdobíme stenu zlaňákmi a mastíme dolu. Stena sa ukrýva do tmy a obidvaja vieme, že tam hore okrem matrošu ostalo toho asi trochu viac.

Repete!

Teória: vypadnúť skôr, žiadne lyže, viac skobičiek. Skúsiť to o policu vyššie, veriť papieriku a traverzovať cez platňu.

Prax: odchod - Martin 4.00, nástup 8.00. Počasie už lepšie nemôže byť. Plech, teplo, bezvetrie - polezieme len vo fliskách. Prvá dĺžka - hodina! Zdá sa nám ešte ťažšia ako minule. Druhá - to isté! Kua!!! Neraňajkovali sme salónky, tak „proč Irenko, proč?". Známy štand a diskusia. O 10 minút bouldruje starý pes v platničke a A0 mení „aspoň" na AF. Klesá na štand a je mi jasné, čo ma čaká. Zliezať na druhom zle odistený traverz sa mi vôbec nepozdáva, ale to nikoho nezaujíma. V-? S magnéziom a v Kobrách možno. Štvrtý štand. Papierik prikyvuje a šepká A1. Skôbky žiadne, špárok ešte menej. Odspodu zatlčená amerika a nulka stoper vyzerajú asi tak bezpečne, aký som ja vodný pólista. Ďalší traverz trošku klesá, konečne špárky. Zliezť do kútika a ľahúčko na štand. Napätý ako guma na trenkách doliezam i ja a radosť by sme mohli aj predávať. Dve ľahšie dĺžky už neprinesú prekvapenie a o pol piatej doliezame. Pán Santus vykladá čosi o svojom naj a ja som rád, že som mohol byť pri tom.

Summary: Malá Žltá stena, Tulácka balada V-, A1, Drlík, Jakeš, Osif 24.- 26.12.1975 15 hod.
12. 1. 2002 Santus, Žila, pokus, nedolezené pre pád v 4. dĺžke (nová dĺžka, možné prelezenie a tým skrátenie o jednu dĺžku). 2. 2. 2002 Santus, Žila, 7,5 hod., 7 dĺžok (M4, M5, M3, 6- AF, M4 A1, M3, M2), nádherné exponované a pestré lezenie, istení v ceste je veľmi málo, najťažšie dĺžky sú druhá (technický boulder + vytrvalostný dolez, 60 m), štvrtá (voľné lezenie po malých stupoch a chytoch), piata (hákovačka v traverze, žiadne staré istenie, zimné voľné prelezenie problematické

Sústredenie v Bielovodskej

“Napíš niečo!”, znela šibalská rada. Ale ako? Písať o iných je niekedy ťažšie ako o sebe. Nechce sa mi tupo a nudne vymenovávať, čo sa vyliezlo a čo zase nie. Možno by stačilo, len tak opatrne si pripomenúť tých pár slnečných dní ďaleko od všetkého všedného. Tradičný februárový termín, ale netradičný počet lezúcich osadníkov a hlavne špičkové podmienky sú asi hlavné body vydarenej akcie. Hádam aj 14 lezcov sa striedavo venovalo zimným radovánkam a nekonečným večerným diskusiám v kolibe pod Mlynárikom. Viac sa asi predsa len liezlo a každí si prišiel na svoje. Klasiky typu Savany a La Traviaty boli na dennom poriadku, tajnostkári Duce a Mathias Heuger dokonca vytýčili novú líniu na Jariabkov chrbát a pri šokujúcom zistení o prvom spoločnom tatranskom pôsobení na jednom motúze ju nazvali 1. Tatranská. Nové 4 dĺžky na Malú Mlynárovu kopu vykúzlili pán sekretár a pán doktor. Srdce, mačky a zbrane alpinistu potešia však len prvé dve, z názvu Ochranné pásmo 5-teho stupňa asi vytušíte prečo. Duo Kuráň- Santus rozliezajúc sa na Kačáku a istiac “až” 3 dĺžky v Poľskom komíne a komentujúc ho ako fééést nepríjemný a fééést ťažký sa premiestnili pod Pustú stráž. S myšlienkou na rýchly prelez Cesty cez pavúka a rádoby voľne sa vysporiadali nasledovne: 7 dĺžok, 6.5 hodinky, A-nulky voľne, A1 je tam, kde aj bola. Nech sa páči. Vzácne sa zhodujúc v tom, že bez kvalitnej obuvy od Trezety by boli parametre prelezu značne horšie. A to by mohlo aj stačiť, lebo lepšie je raz zažiť ako stokrát o tom čítať. Tak o rok príďte, veď už sa nejako pomestíme.

Ivan Doktor Žila, HK Exkrement Martin