Zimná príprava
(Jamesák 2002/2)

Milan Jamrich

Je posledný október, sezóna na skalkách sa končí. Ďalší lezecký rok je za mnou a som celkom spokojný. Podarila sa päťmínuska štýlom OS. Pravda, vlastným variantom cez vegetáciu, ale vytláčajúci sokolík hneď na začiatku cesty je brutálny. Ešte, že je tam veľký peň stromu. Variant hodnotím IV+/V-.

Rozhodol som sa, že na zimu sa zavriem do posilovne a ďalší rok sa zo mňa stane práskač. Zohnal som si potrebnú literatúru (Výživa športovca, Tréning športového lezca, Základy horolezectva, Výber horolezeckých ciest v Tatrách a Sprievodca po skalkách) a vrhol sa do prípravného procesu. V rámci krutej diéty som si dal na večeru iba dve šnicle a spláchol ich iba tromi pivami. Hrozba dehydratácie bola zažehnaná. Do tréningu anaeróbneho lezenia cyklicky zaradím tréning na umelej stene. Dvakrát do roka. Sem-tam idem do posilovne alebo si zaplávam vo vani. Namiesto výťahu chodím domov po schodoch. Bývam na samom vrchu, ale tie dve poschodia zvládnem. Okrem toho, aj tak sme tu výťah nikdy nemali. Diéta prináša svoje ovocie a zatiaľ som pribral iba tri kilá. To je tá svalová hmota. Celú zimu makám, tréningový denník sa plní záznamami a ja sa cítim vo skvelej forme.

Je apríl. Drinu z tréningu zúročujem hneď v prvom jarnom výjazde do skál - dávam IV- RP. Cítim sa nabúšený. Púšťam sa do vytláčajúceho sokolíka za V (IV+/V-) z minulého roku. Lenže peň počas zimy zmizol, asi sa roztopil, sviňa. Nevadí - nevzdám sa. Zaberám, nohy našľapú na 40-centimetrovú poličku tesne pri kolene. Ruka do kríža, opäť nastúpam. Som v sokolíku. Trochu to vyhadzuje, zo zápästí strieka špenát a zo mňa adrenalín. Cvakám prvú skobu. Odliezam trochu vľavo a robím no-hand rest. Cvakám sa do skoby vedľajšej cesty. Z batohu vyťahujem pivo - padne na ex a potom na zem. Fľaša je ťažká a pri extrémnych výkonoch rozhodujú gramy. Nech žije Power beer. Vraciam sa opäť do cesty. Nasleduje položená platnička, kde sa mi nedarí nájsť ani stupy, ani chyty. Odbáčam teda vľavo. Rukou sa chytám veľkej diery. Niečo ma štípe. Pozerám - mravenisko. Cestu som dobojoval mojím variantom. Dodatočne zvyšujem klasifikáciu na V- (mravenisko).

Dozrel čas navštíviť veľhory. Do Tatier cestujem vlakom. Rozohrievam sa cestou na Brnčálku. Nasleduje vážnejšia túra na Téryho chatu. Posledný hang pod chatou ma vysiľuje hlavne psychicky. Budem musieť potrénovať morál. To najlepšie na koniec - správne aklimatizovaný na výšku 1500-2500 metrov vystupujem do sedla Váhy nad Chatou pod Rysmi. Výškové horolezectvo je krásny šport.

Je polovica októbra, začali jesenné pľušte a skalkárska sezóna sa končí. Som s ňou spokojný. Podarila sa mi cesta za V štýlom OS, keď v kľúčovom mieste (mravenisko) som odbočil vpravo a vytvoril vlastný variant cesty. Tento hodnotím V-/V. Hlavne posledné metre sú morálovo náročné (v duchu záväzkov z leta) - kríčky a halúzie sa pletú pomedzi ruky, nohy a pichajú do očí. Istení tiež nie je veľmi mnoho (dva stromčeky a jedny hodiny).

Spracovávam a vyhodnocujem výsledky minulej zimnej prípravy a chystám sa na ďalšiu. Len neviem, či to mučenie tela na chvíľu neodložím. Kto má vydržať stálu záťaž, večné odtŕhanie si jedla od úst, svalovú horúčku, boľavé šľachy a čo ja viem čo ešte všetko. Na jar by som ale chcel vyliezť vytláčajúceho sokolíka priamo, čo je za V. No - nechám sa prekvapiť.