Piolet d'Or
(Jamesák 2002/2)

Igor Koller

Zlatý čakan (Piolet d’Or) za rok 2001 aj tentoraz udeľovali počas mítingu v Argentiere le Bessee. Organizátormi bol opäť francúzsky časopis Montagnes Magazine a združenie GHM. Tohto roku bola porota medzinárodná, čo bezpochyby zvýšilo prestíž ocenenia. Napriek tomu niektoré super výkony prekvapujúco neboli nominované medzi kandidátov, z ktorých porota vyberala ocenený výstup a oceneného horolezca. Ale je to zrejme úplne prirodzený jav, lebo pri horolezeckých výstupoch nie je možné nájsť úplne objektívny systém. Váhu Zlatého čakana to však neznižuje.

Prezidentom poroty bol jeden z najznámejších svetových horolezcov Chris Bonington z Veľkej Británie a jeho prítomnosť a komentáre k nominovaným výstupom dodali vyhodnoteniu skutočný punc odbornosti. Ďalšími členmi poroty boli Thomas Huber z Nemecka a Iwan Wolf zo Švajčiarska, teda lezci, ktorí pred rokom získali Zlatý čakan za výstup Shiva‘s Line na Shivling. Práve ich nominácia do poroty - ak to nie je nejaké nové pravidlo, že sú v nej posledne ocenení horolezci - vzbudzovala vo mne pocit zákulisných ťahov, pretože Huber a Wolf spolu s Urs Stokerom vylezením Ogre III a južného piliera na Ogre, 7285 m (Jamesák 5/2001) boli veľkými kandidátmi na víťazstvo. Z Francúzska boli členmi poroty Luc Jourjon, Hubert Giot, prezident GHM, Philippe Descamp, šéfredaktor Montagnes Magazine, Guy Chaumereuil z Radio France a čestným členom bol Robert Paragot, bývalý prezident FFME i GHM.

Nominované výstupy:

Moose‘s Tooth (3150 m), Aljaška

Veterán amerického horolezectva Jim Bridwell (56 rokov!) a 23-ročný Spencer Pfingsten dokončili veľmi ťažkú cestu vo východnej stene Moose‘s Tooth na Aljaške. Cesta sa volá The Beast, má 1500 metrov a obtiažnosť VII (najvyšší celkový stupeň pre bigwally), A5, 5.10, ľad 4+ a M6. Dvojica mala prvý pokus v roku 2000, keď sa pokúšali o novú cestu 29 dní, potom sa vrátili, aby v máji a júni 2001 výstup za ďalších 30 dní doliezli. Používali kapsulový štýl, cesta bola objektívne nebezpečná s ťažkým technickým lezením v zlej skale. Kľúčová dĺžka bola v takmer kolmom kolabujúcom snehu na konci piliera, kde Bridwell natiahol 60 m bez istenia. Podľa jeho vyjadrenia je výstup najťažší, aký sa mu kedy podarilo zrealizovať.

Traverz Álp

Koncom leta minulého roku odštartoval francúzsky lezec Patrick Berhault, žijúca to legenda svetového alpinizmu, svoj projekt traverzu Álp, pri ktorom vyliezol sám alebo so spolulezcami na 22 mýtických vrcholov od Júlskych Álp až po Alpy prímorské, medzi lezením sa pohyboval pešo, na bicykli alebo na lyžiach. Bola to zmes od skalného lezenia až po sneh a ľady, ťažké klasické cesty až po nedávne extrémy. Je len málo lezcov, ktorí stihnú vyliezť podobnú zbierku ciest za celú svoju kariéru. Zaujímavý výkon, aj keď mi celkom nesedí jeho zaradenie do súťaže o Zlatý čakan.
Stručný výpočet jeho výstupov v rámci tejto akcie: S Patrickom Edlingerom preliezol kombináciu Helby a Čopovho piliera na Triglav, Cassinovu cestu na Cima Ovest, Direttissimu na Cima Grande, Sollederovu cestu a Philipp - Flamm na Civettu, Livanosovu cestu na Cima Su Alto, Cestu cez Rybu a Vinatzera na Marmoladu, Pilier des fran na Crozon di Brenta a Detassisovu cestu na Brenta Alta. Severnú stenu Cengala liezol s Otaviom Fassinim, s Philippe Magninom preliezli Desmaisonovu cestu na Grandes Jorasess, Hypercuoloir pilierov Brouillard na Mont Blanc, Schmidovcov na Matterhorn, Heckmaira na Eiger, cestu Pierra Allaina na Meije. S ďalšími spolulezcami pridal Boivinov kuloár na Grande Casse, Gognovu cestu na Marguareis, travez Aiguilles d‘Arves, Dibonovu cestu na Barre des Ecrins, sólo ešte pridal zimný prechod cez Viso a direttisimu severnej steny Corno Stella. Áno, je to dobrý program pre špičkových lezcov na niekoľko rokov…

Lhoce Middle (8410 m)

O tento najvyšší nevylezený vrchol sveta sa už niekoľko rokov pokúšali ruskí horolezci, traverzom z hlavného vrcholu Lhoce, ale aj z druhej strany z Lhoce Šar. Sedem neúspešných pokusov, niekoľko mŕtvych. Kľúč k riešeniu sa napokon našiel v traverze z Južného sedla Everestu cez východnú Kangshungskú stenu popod hlavný vrchol Lhoce. Nasledujúca ruská expedícia na jar minulého roku dostala povolenie k tomuto výstupu od nepálskych úradov až 16. mája, keď už predtým dosiahli Južné sedlo. Pri ďalšom záverečnom útoku postavili vo východnej stene Lhoce vo výške asi 8500 m posledný výškový tábor, z ktorého natiahli 1000 metrov fixných lán na hrebeň. 23. mája 2001 štvorica A. Bolotov, P. Kuznecov, E. Vinogradskij a S. Timofejev dosiahla vrchol Lhoce Middle strmým hrebeňom, ktorý bol väčšinou zasnežený, ale prerušený strmým skalným pásom. Toto miesto preliezol ako prvý Bolotov a ohodnotil ho stupňom VI. Ďalší deň vystúpili na vrchol N. Gilin, J. Košelenko a G. Sokolov, keď to stihli otočiť za deň z Južného sedla, ale s použitím 1400 metrov fixov. Nakoniec ešte 27. 5. 2001 dosiahli vrchol V. Janočkin a V. Volodin. Deväť členov z jedenástich bolo teda úspešných, ale všetci použili umelý kyslík a pravdaže bol to klasický štýl ťažkej expedície.

Denali (6 193 m), Aljaška

Prvovýstup Marka Prezelja zo Slovinska a Stephena Kocha z USA cestou Light Traveller v ľavej stene Cassinovho piliera na Denali, klasifikácie 5+, ľad 6+, M8, v jednom 51-hodinovom nonstop záťahu. Je to jeden z najlepších výkonov na Aljaške v štýle, ktorý sa už takmer nedá vylepšovať. Podrobnosti v Jamesáku 6/2001.

Shipton Spire (5850 m), Pakistan

Na jednu z najpopulárnejších skalných veží skupiny Trango vyliezol novú cestu Women and Chalk známy taliansky extrémista a bezpútkový M11 man Mauro Bubu Bole, 1150 m lezenia, 29 dĺžok. Zaujímavé bolo, že všetky dĺžky až do ťažkosti 8a vyliezol štýlom OS a ako sám tvrdí, je to prvé 8a nad 5000 metrov, aj keď skoro šesťtisícový vrchol ho zrejme veľmi nezaujímal. Ističov a fotografov mu robili Mario Cortese a Fabio Dandri. Aj o tomto výstupe sme mali článok v Jamesáku 1/2002.

Meru Central (6310 m), Garhwal

Sólo prvovýstup cesty Šangri La v S stene, ED, 6a, A2, M5, ľad 75 stupňov, dĺžka 2000 m, 17. - 22. 9. 2001, Valerij Babanov, Rusko. Vyriešenie známeho himalájskeho problému, kde neuspelo niekoľko veľkých expedícií. Je to už tretia nominácia vzrastom menšieho, ale výkonmi jedného z najlepších súčasných alpinistov sveta. Aj o tomto výkone si môžete prečítať v Jamesáku 6/2001.

Chris Bonington ocenil všetky nominované výkony. K ceste kamaráta Jima Bridwella dodal, že je iste veľmi ťažká, ale mladší horolezci by ju určite vyliezli rýchlejšie. K ruskej výprave na Lhoce Middle celkom jasne povedal, že umelý kyslík a fixné laná už do moderného himalájizmu napatria ani vtedy, ak ide o najvyšší nevylezený vrchol. Vysoko vyzdvihol progresívny štýl Prezelja a Kocha na Denali, v ktorom vidí budúcnosť svetového horolezectva. A napokon oznámil, že po dlhých konzultáciách s členmi poroty sa Zlatý čakan 2001 rozhodli udeliť Valerijovi Babanovovi za jeho skvelý prvovýstup na Meru Central. Plná sála horolezcov z celého sveta tomuto sympatickému lezcovi za jeho snaženie búrlivo zatlieskala.