Vyčerpanie pri lezení
(Jamesák 2002/2)
Treba rozlišovať medzi fyzickým (svalovým) a psychickým (duševným) vyčerpaním. Obe formy sa pri lezení vyskytujú kombinovane. Ak sa už fyzické vyčerpanie dostavilo, dá sa vôľovým úsilím len nakrátko ovplyvňovať, ale nie zvládnuť.
Príčinami fyzického vyčerania sú predovšetkým precenenie vlastných rezerv, nedostatočná aklimatizácia, zablúdenie, zvrat počasia, exponovaný terén, strach, nemožnosť riadneho bivaku, nedostatočný príjem tekutín a potravy. Zmeny acidobázickej rovnováhy a koncentrácie elektrolytov sú predmetom diskusie.
V prípade núdzovej reakcie (odtrh lavíny, padanie kameňov, zvrat počasia a i.) sa mobilizujú inak chránené rezervy organizmu. Existuje plynulý prechod od únavy cez vyčerpanie k zrúteniu až k smrti, prípadne i tzv. "záchrannej" smrti. U mladistvých je trvanie od prvých známok únavy až po konečné vyčerpanie omnoho kratšie ako u dospelých! To isté platí pre slabo trénovaných, alebo vôbec netrénovaných v porovnaní s horolezcami s dobrou kondíciou. Ťažké je posúdiť spolupôsobenie vyčerpania so začínajúcim podchladením, alebo horskou chorobou.
Varovnými príznakmi vyčerpania sú: narastajúca únava, potkýňanie sa, pocit nedostatku vzduchu pri miernom zaťažení, kŕče svalov, podráždenosť alebo letargia, nesústredenosť - napr. na lezeckom stanovisku, alebo pri istení. Možnými dôsledkami sú pád, alebo podchladenie. Riešením je iba nájsť spôsob na únik z bezvýchodiskovej situácie. Dôležitá je psychická podpora ťažko vyčerpaného. Zrušením stresovej reakcie môže dôjsť k obávanému zrúteniu prispôsobovacích mechanizmov udržujúcich ešte život a tým k vyššie uvedenej "záchrannej smrti" (Bergungstod). Znamená to, že zachraňovaného neslobodno ponechať úplne pasívneho (pozor však na obávaný afterdrop z prieniku chladnej krvi z periférie tela do jadra, pri väčších aktívnych, ale aj pasívnych pohyboch u postihnutého).
Pomoc zahrňuje odpočinok na zabezpečenom mieste, ochranu pred chladom (oblečenie, bivakový vak, horúce sladené nápoje, rýchly prísun energie - čokoláda a pod.), povzbudenie. Podľa možností postihnutého nenechávame osamote. Po náležitom odpočinku pokračovať k najbližšej chate, resp. obrátiť sa na zostup. V ťažkých prípadoch pasívny transport. Povzbudzujúce prostriedky sú prijateľným opatrením len, ak je možnosť návratu inak beznádejná.
Vyčerpanie ako príčina závažných horských úrazov
"Erschoepfung als Ursache bemerkenswerter Bergunfälle," Prof. Klaus
Ruckenbauer"
Úrazy v dôsledku únavy a vyčerpania sa vyskytujú vo všetkých druhoch horských športov, od turistiky až k extrémnemu, či expedičnému horolezectvu. Nepredvídané situácie, ale aj zjavné chyby v plánovaní túr či sebaprecenenie, majú za následok dlhotrvajúce a nadmerné nároky, ktoré vedú k ťažkému poklesu fyzickej i psychickej výkonnosti. Býva s tým spojené podstatné obmedzenie kritického posudzovania a rozhodovania, čo môže mať fatálne následky v priebehu núdzovej situácie. Vyčerpanie predstavuje spravidla posledný stupeň v komplexe spolupôsobiacich príčin, čo poukazje na multifaktoriálny charakter tohoto typu úrazu.
Preklady sú abstrakty z príspevkov na 6. Horsko-medicínskom sympóziu v Aflenz v roku 2001.
Pripravil I. Miko