Kontinent budúcnosti
(Jamesák 2002/2)

Lindsay Griffin, člen Expedičnej komisie UIAA a redaktor,
Mountain Info, „High Mountain Sports"

Jedným z najvyhľadávanejších horolezeckých cieľov sa v posledných rokoch stala Antarktída. Kým pred 20 rokmi sa len 13 ľudí mohlo pochváliť tým, že videli zvrchu Vinson Massif (4897 m), pred pár mesiacmi tu už zaznamenali 500. výstup. Mount Vinson bude naďalej priťahovať lezcov, ktorých ambície uspokoja jeho síce studené, no mierne svahy, lezecké možnosti zvyšku kontinentu sú však nedozierne. Hlavným problémom všetkých horolezcov stále zostáva prístup, hoci situácia sa z roka na rok mení k lepšiemu.

Možnosti dopravy pribúdajú: čoraz viac jácht a väčších cestovných lodí sa počas južného leta odváži priblížiť k Antarktickému polostrovu. Spoločnosť Adventure Network International (ANI) poskytuje leteckú dopravu. Zmenil sa aj postoj jednotlivých vlád k podpore aktivít v tejto oblasti. Súkromné expedície svojich horolezcov v sezóne 2000 - 2001 podporilo Nórsko a Chile. Aj Francúzsko a Nový Zéland poskytli privátnym expedíciám významnú logistickú pomoc. Chile plánuje turistické lety na základne na Antarktickom polostrove, odkiaľ by horolezci pokračovali či už pešo, na lyžiach alebo loďami. Okrem toho sa v arktických vodách zvyšuje počet veľkých lodí, ktoré prispôsobujú cestovné trasy potrebám lezcov a v ponuke majú viac než prehliadku alebo pozorovanie divej zveri. Príkladmi sú Aurora Expedition, sezónne plavby špeciálne pre lezcov, ktoré poskytuje spoločnosť Adventure Network International, alebo loď Sir Hubert Wilkins vybavená vrtuľníkom. Táto loď pomohla nedávno zachrániť Liv Arnesenovú a Anne Bancroftovú, ktoré na lyžiach a člnoch prechádzali naprieč kontinentom z Queen Maud Land do Ross Ice Shelf cez Južný pól. Majiteľ plánuje poskytovať služby horolezeckým expedíciám a iným súkromným cestovateľským aktivitám. Aj zopár ďalších lodí je vybavených helikoptérami, ktoré už boli využité na prelet ponad väčšími pohoriami Victoriinej zeme, ako je Mt. Minto (4165 m, s jedným výstupom) a Mt. Adam (4010 m, s dvoma výstupmi). Oba kopce sú vo vnútrozemí v oblasti Rossovho mora. Vrtuľníky zatiaľ neprepravujú horolezcov medzi týmito veľkolepými vrcholmi, ale chvíľa, keď sa tak stane, isto nie je veľmi vzdialená. Tieto štíty sú pravdepodobne najľahšie dosiahnuteľné v Antarktíde a na rozdiel od tých vo vnútrozemí sú strmé, často skalnaté a rozhodne lákavé pre schopné tímy alpinistov.

Nedávne aktivity a budúce ciele

V uplynulých rokoch v Antarktíde zaznamenali aj niekoľko významných výstupov. Američan Bob Elias dvakrát navštívil oblasť ľadovca Embree severne od Vinsonu v Sentinel Range. V tejto oblasti sa nachádza Mt. Anderson (4175 m), zatiaľ najvyšší panenský vrchol v Sentinel Range a množstvo ďalších nevylezených línií. Conrad Anker, známy americký alpinista, takisto vystúpil na niekoľko vrcholov v Sentinel Range. Posledným z nich bol prvovýstup na Vinson Massif z východu, ktorý urobil ako člen väčšieho tímu. V družstve bol aj novinár Jon Krakauer, lyžiar Andrew Maclean a horský vodca Dave Hahn (plus filmový štáb a technika). V polovici januára 2001 prekonali dlhú cestu cez Hansen a ľadovec Dater - kadiaľ dovtedy nikto neprešiel - na vrchol Vinsonu. Týždeň predtým Maclean ako prvý vyliezol aj zlyžoval Mt. Mohl (3604 m), zatiaľ čo Anker a Krakauer vyšli na vrchol dovtedy nedosiahnutého Mt. Haveneru. Ankerov pravdepodobne najpôsobivejší výkon bol sólovýstup v roku 1998 ťažkou juhozápadnou stenou Point 4610, vrchom medzi Mt. Tyree (4852 m) a Mt. Epperly (4359 m). Táto cesta dostala názov „S tebou v duchu (With You In Spirit)“. Bol to v histórii druhý výstup na túto horu. Prvý na nej stál Švajčiar Erhard Loretan v roku 1995, keď liezol tiež sólo. Ale jeden z pôvodných Ankerových cieľov, hrôzu nahánajúca južná stena Mt. Craddocku (4650 m) južne od Vinsonu, zostal nezdolaný.

Zem kráľovny Maud je pre väčšinu horolezcov iba snom a nikdy nebudú stáť pod úžasnými štíhlymi vežami, ktoré vyčnievajú zo snehovej pokrývky, vytvárajúc pravdepodobne najexotickejší horolezecký cieľ na našej planéte. Niektorým šťastie prialo a dostali sa tam. Naposledy to bol skúsený Belgičan Alain Hubert a jeho tím, ktorí pôsobili vo fantastickom teréne Holtanna. Skala je popisovaná ako údesná a v čase, keď nesvieti slnko, ako neznesiteľne chladná. Teoreticky sa dá do tejto oblasti dostať kombináciou loď /lyže (alebo helikoptérou). Donedávna všetky prístupy sprostredkovala Adventure Network International s vrtuľníkom „Blue 1" neďaleko hory Muhlig Hoffmann.

Antarktický polostrov zostáva najprístupnejšou časťou Antarktídy a ponúka nespočitateľné množstvo cieľov vhodných na lezenie. Niektorým horolezcom postačia strmé kuloáre v roklinách obrátených na východ na Booth Islande. Iní sa po niekoľkých dňoch putovania na lyžiach dostanú do nenavštevovaných vyšších hôr na hrebeni samotného polostrova. Počasie je tu síce premenlivejšie než vo vnútrozemí, výhodou ale je, že mnoho zaujímavých vrcholov je prístupných na nafukovacích člnoch. Možno na ne stúpať priamo od pobrežia a dajú sa vyliezť za relatívne krátky čas - ak to počasie dovolí. Úžasný je pohľad na Mt. Parry (2520 m) na ostrove Brabant, ktorého hrebeň sa tiahne v jedinej neprerušovanej línii priamo od mora až do výšky 2400 metrov. Keď vyleziete na ktorýkoľvek štít okolo populárneho Mt. Scott (880 m) neďaleko fotogenického kanálu Lemaire, naskytne sa inšpirujúci výhľad na ďalšie štíty, ako je Mt. Mill (735 m) a Mt. Balch (1105 m) a na južnú stranu nespočetných ľadových štítov. Majú podobu lákavých strmých pyramíd a takmer žiaden z nich zatiaľ nebol vylezený.

Búrlivý juhoatlantický ostrov Južná Georgia už videl veľa cestovateľov na lyžiach, no najvýznamnejší lezecký výkon tu zaznamenali v januári 2000, keď Willi Manners a Stuart McDonald z Veľkej Británie cez severný pilier vystúpili na vrchol Mt. Roots (2280 m), čo je piaty najvyšší štít ostrova. O jeho vrchol sa v uplynulých rokoch márne pokúšalo minimálne päť ďalších expedícií.

Staré klišé „Ak sa chce, tak sa dá“ je pravdepodobne ten najlepší postoj, s akým sa musíte pustiť do organizovania lezeckej výpravy do Antarktídy. Nie je to nereálne a skutočne to aj stojí za to. V časoch, keď sa mnohí uspokoja s tým, že opakujú cesty na presýtených a preplatených kopcoch, predstavuje Antarktída možnosť ísť vlastnou cestou a zažiť niečo na nevychodených chodníkoch. Budete jedni z prvých alebo niekoľkých, ktorí sa dostanú do jedinečných a odvážnych oblastí. Odmenou nebude vaše meno v horolezeckom časopise alebo budúcom sprievodcovi. Na veternom vrchole a po návrate do tábora však budete cítiť tú nehmatateľnú odmenu, ktorá vychádza z pocitu, že ste uskutočnili niečo, čo ešte doteraz nikto neuskutočnil, v oblasti, kde nikto iný nebol, že ste sa museli spoľahnúť len na to, s čím ste sa narodili a na svojich kamarátov.