Masív Gippel

Masív Gippel
(Jamesák 2002/1)

Jano Pospíšil

Turisti z Bratislavy a okolia si už zvykli, že do Álp to majú bližšie ako do Tatier. Schneeberg, Raxalpe či Schneealpe sa už stali všeobecne známe a hojne navštevované. Menej známy je už ale prekrásny masív Gippel, ležiaci rovnako ďaleko ako spomenuté pohoria, ktorý svojou krásou za nimi v ničom nezaostáva. Môj článok berte ako inšpiráciu na jedno či dvojdenný výlet do Rakúska.

Masív Gippel.
Masív Gippel. Foto: Jan Pospíšil.

Na túru vyrážame z obce Kernhof, nad ktorou sa ako strážca týči mohutné skalisko nášho vrcholu. Na turistických smerovníkoch v obci však o Gippeli nie je ani zmienka; všetky nás posielajú na Göllerhütte, ktorá je úplne inde. Našťastie z mapy vieme, že až do sedla Waldhütt Sattel je naša cesta spoločná s cestou na chatu, tak sa nenecháme kapitalistami zmiasť. Výstup vedie spočiatku strmo lesom. Sme už dosť vysoko, keď prichádzame k vreckovému skalnému mestu, tvorenému množstvom skalných ihiel a vežičiek. Sedlo Waldhütt Stl. vyzerá byť na dosah ruky, ale nenechajte sa zmiasť, je to ešte poctivá trištvrtehodina cesty. Z Kernhofu do sedla hodina a pol. Tu sa odpájame od cesty na chatu Göllerhütte a ďalej smerujeme na východ po hrebeni smerom na Gippel. Najprv stúpame lesom, potom lúkou na vrchol Hofalm. Cesta vedie po lúke plnej kvetov a pasúcich sa kravičiek Miliek. Značenie nie je bohvieaké, jedna značka na kameni v tráve tak na päťdesiat metrov. Chodník žiadny (dôkaz toho, ako málo sa tu chodí), len sem-tam čosi vydupané od kráv, samozrejme zlým smerom. Je dosť náročné nestratiť správny smer postupu (vôbec si to neviem predstaviť v hmle, to by sa orientovať vôbec nedalo). Lúka plynulo prechádza do kosovky, ak sa vám nepodarí sledovať správny „chodník“ na lúke, nenájdete ani priechod kosodrevinou. Šťastne sme toto orientačne náročné miesto zdolali, ďalej sa už žiadne problémy podobného charakteru nevyskytujú. V kosodrevine prechádzame cez ďalší kopec, za ním nasleduje „Romanowski Steig“ – nádherný skalnatý hrebeň, kde už na postup treba podchvíľou použiť aj ruky. Potom schádzame do ďalšieho sedla, kde nás opäť vítajú Milky známym zvonením zvončekov. Potom ešte jeden kopec na hrebeni, cez ktorý prechádzame riedkym, živicou voňajúcim smrekovým lesom, a konečne už je pred nami náš Vrchol. Jeho mohutné skalnaté bralo obchádzame po chodníčku popod skalami. Tento úsek sa volá „Majewski Steig“ (zjavne sa na tomto kopci v minulosti odbavovali Poliaci). Chodníček nás doviedol do sedla na východ od vrcholu, odkiaľ je to už na Gippel len kúsok. Stojíme pri vrcholovom kríži a kocháme sa panorámou okolitých Álp. Na východe Schneeberg, na juhu Rax a Scheealpe, na sever Ötscher a Dürenstein nad Mariazellom, na západ Veitschalpe, Hochschwab, v diaľke Hale Mauern. Nádhera. Sme ale aj slušne unavení, výstup dal zabrať. Prevýšenie z Kernhofu celý kilometer, hrebeň, ktorý máme za sebou bol tiež dosť dlhý, Sprievodca udáva čas 3 hodiny zo sedla Waldhütt, ale musíte dosť makať, aby ste to v tom čase stihli. Vo vrcholovej knihe nenachádzame ani jeden zápis o návšteve turistov zo Slovenska či Čiech, zjavne sem veľa našincov nechodí; aj domácich turistov je tu výrazne menej než na čo sme zvyknutí z okolitých, od Viedne nie príliš vzdialených hôr – za celý deň sme nestretli ani jediného živého človeka.

Potom už nás čakal iba zostup. Serpentínami v skalnej stene rýchlo strácame výšku, pod stenou Gippel Mauer opúšťame hrebeň a značený chodník, ktorý pokračuje do St. Agadin, odbočujeme po lesnej vozovej ceste vedúcej späť do Kernhofu. Je to ešte sedem kilometrov po pohodlnej ceste. O siedmej hodine večer sme pri aute. Nad nami žiari mohutný masív Gippelu v svite zapadajúceho slnka.

Oblasť nájdete na mape Freytag - Berndt č. WK 022 „Semmering – Rax - Schneeberg v jej ľavom hornom rohu. Z Bratislavy je to 170 km, tak dve až tri hodiny cesty. Vrelo odporúčam, za pekného počasia sa jedná o skutočne nádhernú túru.

Pre tých, ktorí by v oblasti chceli pobudnúť viac dní je tu možnosť výstupu aj na susedný vrchol Göller, ktorý je so svojou výškou 1776 m najvyšším vrcholom tohto vreckového pohoria. Nie je už taký skalnatý a monumentálny ako Gippel, ale jeho hôľnatý vrchol sľubuje rovnako pekné výhľady. Výstup z Kernhof je až do sedla Waldhüttsattel rovnaký ako pri predchádzajúcej túre, v sedle odbočíme doprava, t. j. na západ a pokračujeme cez Göllerhütte a Klein Göller na vrchol Göller. Z Kernhof 2 1/4 hod. Je možné absolvovať túru celým hrebeňom Mürzsteger Alpen (tak sa toto pohoríčko oficiálne nazýva). V tom prípade bude naším východiskom Gscheid – Wirtshaus na ceste medzi Kernhof a Mariazell, odkiaľ budeme stúpať na Göller, nocovať budeme na chate Göllerhütte, ktorá je jedinou chatou v oblasti. Ďalej nás už čaká vyššie opísaná hrebeňová túra na Gippel.