Polstoročia zabudnutý prvovýstup
(Jamesák 2002/1)
František Kele a Božena Prochásková
Jamesácka rodina je veľká a životaschopná. Na svojich cestách po svete som stretol viacerých horolezcov, ktorí začali stúpať po svojich horolezeckých chodníčkoch v Tatrách. Osud ich však zavial do rôznych končín sveta. Väčšinou nežili a nežijú len spomienkami na svoje Tatry, ale chodia aj naďalej do vrchov, venujú sa turistike a horolezectvu. Preto som svoje výstupy na niektoré exotické končiare sveta po čase nezverejňoval bez prívlastku "pravdepodobne" prvý slovenský výstup.
Do roku 1987 som nepoznal nikoho zo Slovenska, kto by vystúpil na Pico Bolivar (5 136 m) v Andách (Sierra Nevada), najvyšší štít Venezuely. Dvaja Jamesáci, Božena a Karol Procháskovi sa prisťahovali do Caracasu v roku 1950. Nie náhodou sa v hlavnom meste Venezuely usadili na úpätí horského masívu Avila, ktorého najvyšší vrchol Pico Naiguatá je vysoký 2765 metrov. Samotný dom Procházkovcov sa nachádza na južnom úpätí Avily vo výške skoro 1000 metrov.
Na prvý, vtedy s manželom spoločný výstup na Pico Bolivar vo februári 1952 spomína jeho manželka Betka (medzi priateľmi Boba, jamesácky preukaz č.245) takto (krátky výňatok z obsiahleho denníka):
Expedíciu zostavil a viedol Karol Procháska. Účastníci: Božena Prochásková, Antonín Vodička (alias Yuki) z Bratislavy, Jaroslav Chvostek z Prahy, Jan Odehnal z Brna, Mauricio Stiassni (pošpanielčené meno) z Brna. Sprievodca Domingo Pena.
Prvý deň: Expedícia vyrazila z Meridy (1640 m) ráno o štvrtej. Mala k dispozícii štyroch nosičov a tri mulice. Skupina najprv zostúpila 300 metrov do doliny rieky Chama. Po prekonaní divokej horskej riavy začal namáhavý výstup. Okolo jednej popoludní sme dosiahli haciendu La Aguada, v ktorej žil (dnes už famózny) horský vodca Domingo Pena so svojou rodinou. Naši traja nosiči boli jeho synovia. Sám Domingo Pena sa k nám pridal až na La Aguade. Cesta ďalej vedie do sedla (paramo) v hlavnom hrebeni masívu a d'alej na druhú stranu pohoria do Los Nevados, najvyššie položenej dedinky vo Venezuelských Andách. My sme pokračovali v západných svahoch hrebeňa do nášho prvého tábora (4480 m) známeho ako Campamento Weis. Dorazili sme sem o šiestej večer. Jan Odehnal dostal ťažkú horskú chorobu a preto musel po krátkom odpočinku spolu s jedným nosičom a mulicou zísť na La Aguadu.
Druhý deň: Skoro ráno sme pokračovali v ceste smerom na Pico Espejo (4760 m), na ktorom sa dnes nachádza vrcholová stanica najdlhšej lanovky (12.5 km) a lanovky do najvyššej výšky na svete. V tom čase lanovka ešte nebola vybudovaná. Odpoludnia okolo štvrtej sme došli k jazierku Lagunita de Sangare (Krvavé pliesko). Tu sme vybudovali náš druhý tábor.
Tretí deň: Na svitaní sme vyrazili na predposledný úsek našej cesty pred vlastným výstupom na vrchol. Smerovali sme k ľadovcu Timoncito. Okolo desiatej sme minuli vrchol Pico Espejo a pokračovali po rozviklaných hrebeňoch a ich zrázoch na sever k našemu cieľu. Čelo ľadovca Timoncito sme dosiahli okolo štvrtej popoludní. Tu sme si postavili stany tretieho tábora. (Stany, spacie vaky a tábornícku výzbroj sme brali so sebou vždy do vyššieho tábora. )
Štvrtý deň: Vstali sme ešte za tmy, aby sme mohli pozorovať kúzelný pohľad na budiaci sa deň a na odumieranie noci. Pod nami boli ešte husté mračná a nad nami hviezdy. Na východe sa začalo brieždiť a vrchol Pico Bolivar sa sfarboval do ružova. "Hore zdar" - zaznelo z našich úst a vyrazili sme. Domingo Pena nás doprevadil až k čelu ľadovca Timoncito, potom sa vrátil. Ako prvý vystupoval Karol. Bez ťažkostí sme vystupovali stále vyššie. Naša trasa sa držala vľavo od ľadovca a po celý výstup až na vrchol sme sa ho nedotkli. Na štíte sme boli na pravé poludnie. Unavení, ale nevýslovne šťastní.
Tak sa pred päťdesiatymi rokmi zapísala jamesáčka Božena Prochásková do historických tabuliek venezuelského andinizmu. Vystúpila na Pico Bolivar ako prvá žena na svete. Aj na vrchole najvyššieho štítu Venezuely, ďaleko od rodnej zeme, vtedy bez šancí skorého návratu domov, jej tĺklo srdce jamesáčky.
Za zmienku stojí, že Karol Procháska vystupil na Pico Bolivar spolu šestnásťkrát. Okrem toho vystúpil aj na ďalšie dva vysoké končiare venezuelskej Sierra Nevady - na Pide de Humboldt (4942 m) a na Pico de Bompland (4883 m).