Lezecká stena v Trenčíne
(Jamesák 2001/6)

Rozprával sa Vlado Linek.
Foto: Jaro Dutka.

Po odielovom zlanení HK Filozof Bratislava na Beckove sme sa jednu uplakanú jesennú nedeľu rozhodli pozrieť na toľko ospevovanú Duceho (Jaro Dutka) stenu v Trenčíne. Vyhľadali sme domáceho pána a vyrazili peši cez železničný most do Trenčína. Stena sa nachádza hneď pri tomto moste neďaleko stanice a hradného brala. Zvonku to vyzerá nič moc, ale to vnútro je ozaj skvost. Duce je majster, o tom, po tom, ale aj napriek jeho genialite, nechápem, ako mohol vtrieskať niekoľko tonové stromy do miestnosti a ešte ich aj vztýčiť. Po hodinovom liepaní sa po všetkých štruktúrach vznikol tento krátky rozhovor.

Duce, vybudoval si tu riadnu stenu. Porozprávaj o tom niečo.
S nápadom vybudovať stenu som sa pohrával roky. Čas plynul a moja predstava dozrievala, Chcel som vybudovať areál, ktorý by patril len horolezcom, kde by sa dalo si zaliezť, potrénovať s možnosťou pohrabať sa v starých časopisoch alebo len tak posedieť v dobrej atmosfére. A tak som začal hladať. Rozprávať o tom, že najľahšie je zohnať vhodný priestor je asi zbytočné, kto to skúsil pozná. Tri roky som obiehal Trenčín a blízke okolie skúšal niečo nájsť. Množstvo pokusov, jednaní a obhliadok, a nakoniec sa mi podarilo vybaviť priestor v budove, ktorá je vzdialená 3 minuty chôdze od môjho domu.

Kto ti v tom pomáhal?
Mal som veľké šťastie a myšlienkou vybudovať lezecký areál sa nadchol pán RNDr. Šándora z odboru životného prostredia a hlavne pán primátor Ing. Žiška. Obaja majú k prírode a tiež k lezeniu blízko a ich pomoc a podpora bola a je naozaj veľmi markantná.

Muselo to stáť veľa peňazí, kto ti pomohol?
Problém peňazí pozná každý, kto sa do niečoho takého púšťa. Zasa to bolo Mesto Trenčín, ktoré mi pomohlo. Tri roky po sebe som dostal po 20 tisíc. Keď som k tomu priložil moje vlastné, mohol som začať. Na začiatku bolo potrebné aspoň trochu poopravovať budovu, povymieňať okná, dvere, vytrhané káble, všetko bolo rozbité alebo vykradnuté. Budova patrila roky bezdomovcom a bolo to na nej vidieť. Potom sme začali stavať dosky s chytmi.

Aké sú parametre steny a ako to tu funguje?
Stena má v súčasnosti 170 m² a je na nej 1600 chytov. Snažili sme sa to postaviť tak, aby si na nej zaliezli úplní začiatočníci aj dlhoroční buchači. Ďalej tu máme tri obrovské kmene stromov, na ktorých sa dá trénovať so zbraňami a mačkami, čo je slovenský unikát. Nie je problém požičať si tu sedáky, lano či karabíny, nájdu sa aj staré zbrane či mačky. Otvorené je každý deň od piatej do pol desiatej, ale pre cezpoľných je najlepšie sa informovať na mojom telefónnom čísle 0903 751802.

Čo plánuješ do budúcna?
Plánujem budovať a budovať. Pod halou, kde je táto terajšia stena je ešte jedna veľká miestnosť. Ak zoženiem peniaze chcem to pomaly zapĺňať. Na konci by tu malo stáť 450 možno 500 m² bouldroviek. Chcem však postaviť aj sektor na lezenie špár, sokolíkov a komínov, alebo ešte vymyslieť niečo na zbrane a mačky, skrátka postaviť areál, kde sa môže vyblázniť každý.

Čo preteky?
Samozrejme preteky k tomu patria. Také malé, klubové si už robievame. Na Slovenský pohár musíme ešte trocha počkať. Ak bude záujem, ja budem veľmi rád, veď aj kvôli tomu som to robil.

Pomohlo to lezeckej komunite v Trenčíne?
Vzrástol nám počet lezcov, máme tu nové talenty. Za posledný rok len do klubu pribudlo 35 členov. Samozrejme, pravidelné trénovanie sa odráža na výkonoch. Tento priestor funguje aj ako taká naša klubovňa. Je to veľmi dobré, lebo tí, čo chcú liezť sa majú kde schádzať.