Pozerať, alebo ísť liezť?
(Jamesák 2001/6)

Martin Murár

Keď ma v hodine takmer dvanástej oslovil Igor Koler, či by som mohol napísať niečo o tohtoročnom festivale v Poprade povedal som si "jasne, napíš" a prísľub bol na svete. Vždy po festivaloch tohoto typu som totiž plný emócií a píše sa mi celkom dobre. Veci sa však často vyvíjajú úplne ináč ako si predstavujeme.

Prvý popradský festival bol pre mňa príjemným šokom a počas štúdia na "vyške" som dokonca pre mňa obzvlášť dobré snímky často prežíval aj v dopoludňajšej repríze. Nepatrím teda k tým, ktorí sa riadia heslom "treba ísť do hôr a nie do kina". Popradský festival je dôležitou súčasťou môjho vnútorného sveta a keďže málokto si uvedomuje koľko úsilia je za zorganizovaním takejto akcie, chcel by som poďakovať všetkým, ktorí sa na úspešných deviatich ročníkoch organizačne aj tvorivo podieľali. Zároveň však chápte, že stálosť deväťročného vzťahu prináša aj veľa rutiny a milé prekvapenia vašej najdrahšej vás už natoľko nevyvádzajú z miery. Prejdime teda k veci:

Streda a s ňou tradične poloprázdna sála, vyznievajúca počas slávnostného otvorenia o to prekvapivejšie. O tom, že to naozaj začalo, ma presvedčil španielsky film Amin Brakk "Cesta Namkor". 31 dní dvoch mužov v stupni 6b+, A5 pri nadmorskej výške viac ako 5000 metrov. A tak mi je ľúto, že pre mnohých môže festival začať až v piatok druhým blokom. Stredňajší druhý blok klincuje domáca kvalita pod názvom Sherpa Rallye Tatry, v ktorej sa tatranské hviezdy zjavujú na striebornom plátne. Aká škoda, že film končí v momente, keď druhá časť akcie začína. Päť minút kanadskej snímky Kolumbia stačí na to, aby mi bolo ľúto, že sa z kinosály nedá odísť na pásoch.

Štvrtok bola určite fajn belgická Antarktída.org. Pri tretej ocenenej snímke Ľadové Eldorádo si človek uvedomí, mnohoznačnosť výrazu "bojovať v horách o život". "Pamätníkom" tento film možno pripomenul snímku Chlapec s bielou lamou. Veľmi príjemným pozeraním bol dobre urobený profil Daniely a Roberta Jaspera na čarovnom Lofotskom ostrove pod názvom Freya. Barabášov vynikajúci dokument Expedícia Sibír je dôkazom, že aj komerčná záležitosť akou "pivná výhra" nesporne je, sa dá natočiť veľmi pútavo. Úplne právom žne v posledných rokoch najvyššie ocenenia doma aj vo svete a túto skutočnosť iba potvrdil aj jeho piatkový víťazný Mustang. Bolo milé až zábavné sledovať ako sa neskoršie docestuvší hrnú do kina Tatran práve kvôli tomuto filmu. Za tento deň sa patrí spomenúť ešte snímok Zemepisná šírka nula, v ktorej Mike Horn na svojej sólovej ceste okolo zeme po rovníku dokazuje, čo všetko dokáže silný jedinec s podporou kvalitného týmu a trinásťminútový lezecký koncert Silva Kara a Bubu Boleho v Patagónskom 7c+. Na sobotu bol pripravený feministický bonbónik na divokej vode pod názvom Pevný stisk a striebrom ocenená "one man show" pod názvom Všetko so zbraňami, v podaní Maura Boleho - uplné labúžo najmä pre dry toolingových fajnšmekrov. Cena poroty sa ušla Tyrolským impresiám, teda podľa mňa kvalitnej ukážke ako má vyzerať obrazová óda na krajinu. Toľko stručne o pre mňa najpôsobivejších filmoch. Treba dodať, že aj ostatné slovenské snímky ako Madagaskar - Vertikálny svet, Jano a snáď aj Horolezci boli silným zastúpením dokazujúcim, že u nás filmy o horách a ľuďoch v nich robiť vieme. Festival je však vždy aj o ľuďoch, preto som sa veľmi tešil na tohtoročného hosťa Catherine Destivelle. Žiaľ mimoriadne dobré počasie (pravdepodobne najkrajšie za posledných deväť ročníkov), a nie veľmi dobrý čas besedy (sobotu o 15.00) ma doviedli prvýkrát k rozhodnutiu vynechať hosťa festivalu. Hosťa, na ktorého som sa dosť tešil. Škoda, že sa Catherine zjavila na Slovensku len na jeden deň a nezúčastnila sa ani jedného večerného bloku. Musím sa však priznať, že vyhriata stena západnej Lomnice s azúrovou oblohou bola pre mňa dostatočnou kompenzáciou a skutočnosť, že lanovkou prichádzajúci turisti na vrchol štítu si nemali v bufete kde sadnúť (všetky stoly boli obsadené striedajúcimi sa horolezcami) bola svedectvom, že som toto rozhodnutie zrejme neurobil sám. Čaru festivalu posledných dvoch rokov určite uberá aj skutočnosť, že diváci sú rozdelení do dvoch kinosál vzdialených od seba. Do značnej miery stratená zvláštna atmosféra mnohých nečakaných stretnutí je tak daňou za skutočnosť, že filmy môže vidieť väčší počet divákov v komforte.

Každopádne popradský filmový maratón je unikátnou symbolickou bodkou za lezeckou sezónou a urobiť si naňho čas sa rozhodne oplatí.

Horolezecký festival v Poprade

V dňoch 10. – 14. októbra 2001 sa uskutočnil už IX. ročník Medzinárodného festivalu horských filmov, festivalu, ktorý si počas svojej krátkej existencie vydobil postavenie medzi najprestížnejšími festivalmi s horskou tématikou vo svete. Medzinárodná porota IX. Medzinárodného festivalu horských filmov Poprad v zložení: Antonio Cembran - predseda poroty, Taliansko, Aleksander Lwow, Poľsko, Josef Šimůnek, Česká republika vyhodnotila 35 súťažných filmov a rozhodla sa udeliť následovné ceny:
Grand Prix
Mustang - Režisér: Pavol Barabáš (Slovenská republika) - Za pôsobivé obrazové a slovné zobrazenie života tibetskej spoločnosti, ktorá si uchovala vlastnú identitu v jedinečnom horskom kráľovstve Mustang.
2. cena
Všetko so zbraňami - Režisér: Christian Furlan (Taliansko) - Za zaujímavý pohľad na nový extrémny šport "dry tooling" a za vynikajúcu prácu s kamerou v ťažkých podmienkach.
3. cena
Ľadové Eldorádo - Režisér: Adriano Zecca (Švajčiarsko) - Za filmovo perfektné spracovanie svedectva o zneužívaní snov hľadačov zlata z Rinconady v Peruánskych Andách.
4. cena
Grónsko - ľadový osud - Režisér.: Mario Nardin (Taliansko) - Za majstrovské predstavenie ťažkého života Eskimákov v krásnom ľadovom svete Grónska.
Cena poroty
Tyrolské impresie - Režisér: Georg Riha (Rakúsko) - Za umelecké spracovanie pohľadu na hory prostredníctvom hudby a obrazov.