Everestské motivácie memoriálu
(Jamesák 2001/6)

Laco Gancarčík

„Hore sme my, horolezci, o niečo lepší ako dolu“, vravieval a len čo mu to čas dovolil, mieril z dolín do vrchov. Po Juzekovi Psotkovi ostali hore cesty, spomienky a naostatok aj tento memoriál.

S myšlienkou na jeho zrod prišiel ten, u ktorého býval častým hosťom, dlhoročný šéf Sliezskeho domu Klaudius Burger. Tu v onom slávnom i nešťastnom osemdesiatomštvrtom vítal nový rok, tu oslavoval svoju päťdesiatku, tu nakrúcal nedlhý rozhovor do televízneho seriálu Veľké himalájske dobrodružstvo, v ktorom vyslovil presvedčenie, že ešte vždy sa na Evereste nájde nejaký nový Everest... Žiaľ, on na ňom našiel aj svoju smrť. Juzek Psotka spolu s Ang Ritom a Zolom Demjánom po prelezení južného piliera vystúpili 15. 10. 1984 na vrchol Mount Everestu. Juzek Psotka zahynul pri zostupe z Južného sedla.

V prvopočiatku sme uvažovali dať Juzekovmu memoriálu zimný termín a podobu skialpinistickej rally kombinovanú s klasickým dvadsaťkilometrovým lyžiarskym behom na tratiach v areáli na Štrbskom plese. Z organizačných a ochranárskych dôvodov sme však od tejto úvahy museli ustúpiť. A tak memoriálu prischla podoba vysokohorského krosu. Aj jesenný termín má logiku – memoriál sa môže uskutočňovať v období výročia everestskej výpravy.

Velická dolina s Večným dažďom, Kvetnicou a Poľským hrebeňom sa priam ponúkala ako jedinečný terén úvodnej časti krosu s jeho logickým pokračovaním cez Prielom okolo Zbojníckej chaty, cez Priečne sedlo, Téryho chatu a dolu Malou Studenou dolinou na Hrebienok. Okruh plynulo uzatvára záverečné stúpanie Tatranskou magistrálou k Sliezskemu domu. Uvedomujeme si, že náš vysokohorský kros musí mať základné atribúty horolezeckého tréningu – behanie do výšok na kyslíkový dlh a vytrvalostné zaťaženie vo voľných úsekoch v celkovom časovom limite. Zvolili sme formu súťaže v podobe troch časoviek do vrchu (s intervalovým štartom dvojíc): prvá je v úseku Sliezsky dom – Poľský hrebeň, druhá v úseku Kotlinka pod Malým Závratom – Široká veža a tretia z Hrebienka k Sliezskemu domu. Podmienkou je zvládnutie celej trate v určenom časovom limite podľa poveternostných podmienok. Dĺžka trate: 25 km, výškové prevýšenie cca 3100 m.

Rok 1988 bol z hľadiska histórie nášho horolezectva úspešný, ale zároveň aj poznačený tragédiou. Po prelezení najťažšej cesty v juhozápadnej stene Mount Everestu – Bonington´s Hard Way alpským štýlom v dňoch 14.-17. 10. vystúpil Jozef Just na vrchol Mount Everestu. Jozef sa stal prvým človekom, ktorému sa túto horu podarilo zdolať najťažšou cestou bez prístrojov. Za úspech zaplatila celá výprava. Pri zostupe sa silný vietor zmenil na víchricu a neskôr na uragán a horolezci nemali žiadnu šancu zachrániť sa. Jozef Just, Dušan Becík, Peter Božík a Jaro Jaško zahynuli v objatí studenej hory. Od piateho ročníka je memoriál venovaný pamiatke slovenských horolezcov – obetiam Mount Everestu. Každoročným usporadúvaním Memoriálu Jozefa Psotku si uctíme ich pamiatku.

Preteky si za predchádzajúcich šestnásť ročníkov získali veľkú obľubu nielen doma, ale i v zahraničí, hlavne medzi horolezcami, skialpinistami, turistami i širokou verejnosťou, ktorá obľubuje krásnu jesennú prírodu Vysokých Tatier. Po predchádzajúcich skúsenostiach sme s napätím očakávali, ako dopadne XVII. ročník Memoriálu Jozefa Psotku. Pred letnou sezónou sa vymenili majitelia Sliezskeho domu, je tam nový riaditeľ a nevedeli sme, za akých podmienok budeme môcť zorganizovať podujatie.

Prvé stretnutie s riaditeľom Milanom Šuňom naznačovalo spoluprácu a prísľub maximálnej ústretovosti. Tesne pred Memoriálom, ale i počas celej akcie, nás stretávali samé prekvapenia. Skvelá strava počas celého pobytu, organizačne všetko fungovalo, príjemný personál- skrátka skutočnosť vysoko prevýšila naše očakávanie. Musím za organizačný výbor, ale i za seba poďakovať riaditeľovi hotela a všetkým jeho zamestnancom za dobrú spoluprácu, výborné služby a príjemný pobyt. Ďalej chcem poďakovať celému štábu, ktorý organizačne a technicky zabezpečil celý priebeh Memoriálu, ale hlavne chlapcom zo Šport Rysy Poprad Petrovi Lichému, Petrovi Paškovi a ich zamestnancom, ktorí všetci odviedli kus poriadnej práce pri organizácii a technickom zabezpečení celého podujatia.

Samozrejme, vyskytli sa aj nedostatky, za ktoré sa ospravedlňujem. Nezavinili sme ich náročky, ale stali sa. Prosím účastníkov, aby sa taktiež vyjadrili, napísali, čo sa im páčilo alebo nepáčilo, v čom sa máme zlepšiť, prípadne zaslať námet na zlepšenie. Vyjadriť sa môžete na stránkach Jamesáku, alebo svoje názory zasielajte priamo organizačnému výboru, poprípade na internete – Jamesáckej stránke. K celému podujatiu mám iba jednu pripomienku a to, že niektorí účastníci nerešpektovali propozície a vyšli k Sliezskemu domu autom, hoci nemali žiadne povolenie a spôsobili tým organizátorom nemalé problémy.

Výsledky

Muži

Muži nad 40 rokov:

Veteráni nad 50 rokov

Ženy