Etika na najvyššej hore
(Jamesák 2001/5)

Z časopisu UIAA World, čo je oficiálny časopis medzinárodnej horolezeckej organizácie, sme prebrali reakcie na publikovné články a hlavne fotografie z expedície, ktorá našla telo Georgea Maloryho. Oba názory stoja za prečítanie…

Everest dnes a včera

Sir Edmund Hillary, čestný člen UIAA
preložil I. Miko

Tieto úvodné poznámky sú výberom z príspevku sira Edmunda na „ Summite o horách 2000“ v Banffe. Celá esej bola publikovaná v „Hlasoch z vrcholu.“ Odvtedy, čo sme v roku 1953 zliezli Everest, sa v horolezectve udiali obrovské zmeny. Technický výstroj sa veľmi zdokonalil, a rovnako narástli aj schopnosti mladých lezcov. Oblečenie viac chráni, lezecké pomôcky sú omnoho profesionálnejšie a kyslíkové prístroje oveľa efektívnejšie. Výsledkom je, že horolezci sa môžu pohybovať nebezpečným terénom omnoho rýchlejšie.

Stále však zlovestne pôsobí nepriaznivé počasie a lavíny. Neuvážené rozhodnutia sú rovnako časté a viac ľudí zomiera. Zdá sa, že tradičné ponímanie osobnej zodpovednosti trocha vybledlo a kamarátstvo i úloha vedúceho zohrávajú omnoho menšiu rolu. Vstúpili sme do éry, keď každý myslí viac na seba a zvlášť vo výškach nad 8000 m. Pokiaľ ide o starostlivosť zo strany vašich spoločníkov, javí sa tým chabšia, čím je redší vzduch. Sú pravda výnimky, ale nie je ich toľko, koľko by sa žiadalo.

A potom, je tu komercionalizácia horolezectva. Príliš veľa výstupov sú iba vodené túry. Ak máte 65.000 USD, dvojicu dobre platených, skúsených vodcov, k tomu troch či štyroch Šerpov a kus šťastia s počasím, máte nádejné výhliadky na úspešné zdolanie Everestu - tejto veľkej hory. Vrch je zabezpečený 60 alumíniovými rebríkmi, tisíckami stôp lana a vydupanou trasou. Dokonca Hillaryho výšvih blízko vrchola, poskytuje obyčajne na výber 3 samostatné fixné laná na prelezenie. Môžte stáť na vrchole, byť náležite odfotografovaný a potom šťastne zostúpiť z hory a vrátiť sa domov s dôverou očakávajúc náležitú oslavu. Jedna hrdá dáma mi vysvetľovala, že jej syn bol na Evereste, ale v miestnych novinách tomu venovali len asi 2 palce priestoru. Samozrejme, že sú v istej výhode tí, čo také výstupy robia ako prví. Možno to posudzujem trocha prísne. Výstup na Everest treba pokladať za úspech aj keď vás vedú za ruku, avšak ťažko to možno pokladať za horolezectvo v pravom zmysle tohto slova.

Na Georgea Leigh Malloryho som sa vždy díval ako na heroickú postavu. Obrátil pozornosť sveta na Mount Everest. Preskúmal väčšinu výstupových trás aby na ňom napokon i zmizol pri pokuse o výstup zo severu. Navždy ostalo hádankou čo sa mu stalo. Zomrel pred dosiahnutím vrcholu, alebo až na zostupe? Nik to nevie a pre mňa to ani nie je veľmi dôležité, lebo bol v každom prípade veľkým mužom. Avšak teraz jedna expedícia vyvinula veľké úsilie a po 65 rokoch objavila Malloryho telo. Skúmala ho, zobrala vzorky a jeho osobné predmety na ukážku, usilovne všetko sfotografovali a predali hrozné obrázky temer všetkým svetovým novinám a časopisom. Vnímam tieto fotografie ako poburujúce. Celkom určite mala byť táto heroická osobnosť ponechaná na pokoji. Koho trápi, či Mallory dosiahol vrchol? Isté je, že sa nedostal opäť nadol. Musím pripustiť, že pohŕdam touto nedávnou výpravou pre jej úplne bezcitný postup.

Verím, že naša výprava v roku 1953 patrila medzi šťastné. Boli sme priekopníkmi cesty a s vervou sme sa chopili problému. Vytýčili sme vlastnú trasu a realizovali sme vlastné rozhodnutia. Boli sme silným tímom: ak problém narastal, všetci sme vyslovili svoj názor, ak bolo rozhodnutie nevyhnutné, urobil ho náš leader John Hunt a my sme išli za ním. Boli sme vyberaní pre mnohé náročné úlohy, usilovali sme sa podľa vlastnej zručnosti a kondície a spätne, tím bol vždy pripravený na riešenie naliehavej situácie. Boli sme dobrý tím - o tom nemožno pochybovať. A vyhrali sme bez strát na životoch. To si jednoducho zasluhuje dobré hodnotenie.

Podľa WORLD MOUNTAINEERING + CLIMBING / UIAA č. 1/2001
Everest Today and Yesterday