Festival v Trente
(Jamesák 2001/5)

Igor Koller

Festivaly horských filmov už dlho nie sú len prehliadkou filmov s horskou a horolezeckou tématikou. Plne to platí o najstaršom a najväčšom festivale v talianskom Trente, ktorý mal v máji tohto roku už svoje 49. pokračovanie. Okrem filmovej prehliadky tu bolo množstvo sprievodných akcií, výstava kníh, seminár o využití internetu v horách, veľké stretnutie a prezentácia alpinistov zo stredných hôr.

V tomto roku uplynulo 100 rokov od prvého výstupu južnou stenou Marmolady. Anglická dáma Beatrice Tomasson spolu s horskými vodcami M. Bettegom a B. Zagonelom vyliezli vtedy najťažší výstup celých Dolomitov. Bol to veľký alpinistický čin hodný toho, aby v rámci festivalu bol jeden deň venovaný práve tomuto výročiu. Zišlo sa tu niekoľko generácií lezcov, ktorí zanechali stopy v tejto stene. Z najstarších Armando Aste a Franco Solina, autori legendárnej Via dell Idealle a mnohých ďalších ciest, Cesare Maestri, ktorý robil prvé sólové prelezenie Soldovej cesty, Alessandro Gogna, autor fantastickej ľavej hrany na Punta di Rocca známej ako Gognova cesta.

Z posledných rokov marmoladského lezenia prišli Mariano Frizzera, spolulezec Fea Maffeia, Renzo Vettori, Maurizio Giordani a jeho žena Rosanna Manfrini, ktorí bezkonkurenčne vedú v počte prvovýstupov. Medzi pozvanými som bol aj ja, tiež sme so spolulezcami urobili na Marmolade pár zaujímavých nových ciest. Príjemné posedenie moderoval vitálny Rolly Marchi, asistoval mu riaditeľ festivalu Antonio Cembran, o histórii referoval jeden z najväčších znalcov Marmolady Bepi Pellegrinon a potom samotní aktéri výstupov. Stretnutia sa zúčastnilo mnoho ďalších alpinistických osobností, medzi nimi aj legendárny Richardo Cassin, ktorý na otázku, prečo neliezol nikdy na Marmolade, odpovedal veľmi jednoducho: „Nestihol som liezť na všetky krásne vrcholy v Alpách.“

Alpinistickým vyvrcholením festivalu bol večer venovaný lezeniu v stredných horách. Organizátori v Trente mali skvelú myšlienku prezentovať na každom ročníku jednu z horolezeckých disciplín. Pravdaže, k myšlienke treba aj trochu financií, lebo pozvať toľko známych horolezcov z celého sveta si nemôže dovoliť každý. Pásmo uvádzala s veľkým šarmom jedna z najpopulárnejších televíznych hviezd Sveva Sagramola, pravdaže podľa perfektne pripraveného scenára. Hviezdy boli predstavené krátkymi filmovými ukážkami a potom naživo odpovedali na niekoľko otázok. René Desmaison, Christophe Profit, Catherine Destivelle, Patrick Bérhault, Mark Synnot, Alek Huber, Christoph Hainz, „Bubu“ Mauro Bole a ďalší. Bolo to celé úžasné. Alek a Thomas Huber dostali ocenenie za najväčší prínos v alpinizme posledných rokov. Pre mňa bol najlepší okamžik improvizácie, ktorým boli zaskočení aj organizátori, lebo o tom nevedeli.

Keď bol na javisku Mauro Bole, táto lezecko – mixová opica značky „Bubu“, hovoril aj o prvom voľnom preleze Francúzskej cesty na Cima Ovest, ktorú vyliezol René Desmaison pred 40 rokmi. Teraz sa títo dvaja aktéri prvý raz stretli na pódiu v perfektnom dialógu. Bubu ho zakončil ťahom kovboja z divokého západu, keď spoza nezakasaného trička nečakane vybral originálny Desmaisonov drevený klin a pripevnený na mosadznej doštičke ho za búrlivého aplauzu venoval jeho majiteľovi. Bola to paráda a asi najspokojnejšia bola Antonella Cicogna z organizačného štábu, ktorá stála v pozadí tohto vydareného večera.

K filmom som sa za tých pár dní pobytu v Trente vôbec nedostal, mal som ich celkom dosť po bratislavskom festivale. Jedným zo zmyslov takýchto podujatí sú stretnutia a tých bolo naozaj veľa. Nielen s priateľmi z Talianska, ale napríklad aj s fotografom a extrémistom Heinzom Zakom, sólistom Alainom Robertom, ktorý si detailne a s nadšením spomínal na všetky jeho avantúry na festivale v Poprade, od lezenia, cez zatknutie políciou, ale hlavne na krásne slovenské baby a silnú slivovicu. Všetko to pri posedení popisoval za mojej pomoci tak farbisto, že naši poslucháči sa len chytali od smiechu za bruchá. Zoznámil som sa s jedným z najúspešnejších bigwallistov sveta Markom Synnotom z USA. Pravdu povediac, kto je to, som zistil až pri tretej ceste, ktorú sme spolu s ním a Lindsayom Griffinom liezli na skalkách. Veľký sympaťák a padli sme si do nôty v každej téme. Bol rád, že ich film z Veľkého Tranga vyhral na našom festivale.

Festivalová porota bola skutočne medzinárodná, predseda Giorgio Adamo, Taliansko, členovia Tone Frelih, Slovinsko, Suzanne Cook, Kanada, Lindsay Griffin, Veľká Británia a Hans-Peter Stauber, Rakúsko. Hlavnú cenu mesta Trento, Zlatý horec, udelili belgickému filmu Antarctica.org, réžia Michel De Wouters a Annick Pippelart, o prechode naprieč Antarktídou za 99 dní. Cenu Club Alpino Italiano, Zlatý horec, za najlepší horolezecký film udelili britskému filmu Equilibrium, réžia Mark Turnbull, o najťažšej ceste na tradicionalistickom gritstone, tento film sme videli aj na našich festivaloch. Ďalšie tri filmy dostali ocenenie Strieborný horec – slovinský film Ski-Everest 2000, réžia Janez Stucin, francúzsky film Les dernies jours de Zeugma, réžia Thierry Ragobert a rakúsky film Im Reich des Steinadlers, réžia Michael Schlamberger.

O rok oslávi festival v Trente svoje 50. narodeniny. Nikto nepochybuje, že to bude akcia veľkolepá. Rok 2002 je aj Medzinárodným rokom hôr, bude tu zrejme zasadnutie UIAA a ďalšie významné podujatia. Aj zo samotného tábora domácich organizátorov sa ozývajú názory, či niekedy menej nie je viac. Uvidíme. V každom prípade to bude jedno z najväčších svetových horolezeckých stretnutí budúceho roku. Držíme Trentu palce, aby vyšlo čo najlepšie!