PÁLIVÉ CHYTY 2001/4

Táto rubrika informuje čitateľov o lezení od jednometrového bouldra až po tisícmetrový bigwall. Do tejto rubriky posielajte zaujímavé prelezy zo zahraničných i domácich oblastí. Nemusia to byť len pálivé extrémy, veď maximum nezávisí od čísla, v tom je lezenie krásne.

Alexander Huber vyliezol 11- na Cima Ovest di Lavaredo
Ale toto!?
Lady Elois na Alternatívke
Zuzana Čintalová vyliezla Prdnutie
Lhotse Middle
Juraj Repčík - Los Brňos 8c (11-)
Bouldrovanie na konci sveta
Doležaj dal 8b za poobedie!
Superparáda na Hrádku
MRÁZA FLASHL 8B A TŘIKRÁT VYLEZL RAINI´S VIBES 8C/C+
OLEKSY ŘÁDIL VE VIŠŇOVÉM
7c+
Marko Prezelj úspešný na Aljaške
Šaman
Chris Sharma predĺžil Biographiu, 9a+

Ale toto!?

Slnko páli, vtáci pindajú, kvety smrdia. Zasa je tu to bláznivé leto a zasa mám toho Višňovského lezenia plné brýle. Dobre by bolo zmiznúť z tohto psychického teroru niekam do niečoho pre mňa neobvyklého. Slovo dalo slovo a hajde do Tatier s úmyslom len tak si zašliapať, viac turisticky ako lezecky. Vyrážame o 01.30 hod s Brunom, Elenou a Lenkou. Všetci ma preklínajú za skoré vstávanie a pre poniektorých aj nevstávanie. Dve hodiny jazdy, mini raňajky na Štrbskom Plese a hurá vpred. A kam? Na Volovku. Ach bože. Hodina šliapania, potom druhá, potom... Po ceste rozvíjame teóriu, prečo sa Volia veža volá Volia. Snáď preto, že tak ďaleko chodia len...
Hurá. S príchodom rána sme pod nástupom. Po občerstvení slivovicou, broskyňovicou, stockom... od Triop partie zo Zlína je hneď veselšie. Ty brďo, to je lezcov! Myslel som si, že tu budeme sami. Po chvíli uvažovania je rozhodnuté. Cesta Eštok-Janiga. Ajajaj, kam sa tá dvojka hrabe? No jasné, do našej pomyslenej lezeckej túry. Nevadí, trojdĺžkovú cestu predsa vylezieme za jednu hodinu. Spokojne vegetíme pod stenou. Elena s Brunom stratili nervy z čakania a nastúpili do cesty Stanislavskeho. Po ďalšej hodine ich lezenia len závistlivo zazeráme. No konečne, prvé dva štandy v Eštokovi sú voľné a tak naliezam aj ja s Lenkou.
Onedlho lezeckú dvojku pred nami dobiehame. Čakáme na štande a nie a nie sa pohnúť. Vľavo od nás, ani nie päť metrov, vidím zlaté pestrácke nity. Po krátkej úvahe odleziem doľava a som pri štande. Doberám Lenku a vyrážam smerom hore. Človeče, veď je to akési dosť ťažké a rajbasové. Pri ktoromsi z nitov nad malým previsom to začne. Je tam hodne vysoký bočáčik a nič na ľavú ruku. Snažím sa nohy vytrepať nad previsík a vzpriamiť sa. Telo mi padá do doliny a potom ešte raz. Doberám sa do nitu a na moje prekvapenie nachádzam nasekanú lištu na ľavú ruku. No toto!? Čítate naozaj dobre, skutočne nasekanú lištu. Pomocou tejto lišty preliezam toto miesto, aj tak sa mi zdá dosť ťažké. Po ďalšom štande, ktorý som spravil v Orolínovi pod previsom je to už v pohode. Doliezol som to Orolínom, pretože som ďalej nad štandom nevidel nity ani olezenú skalu. Čo je to za cestu, kto je autor sa mi nepodarilo zistiť. Odistená je pestrovými nitmi. Lezenie sú pekné rajbasíky. Lenka si precvičila na pár miestach šplh na lane bez prírazu a s lezením v ten deň skončila. Ani sa jej nedivím. Spolu s Brunom som ešte liezol Orolína s prechodom popod previs do cesty Eštok-Janiga. Zvlášť Bruno sa vyžíval v krásnom lezení. Koniec. Cval dolu dolinou. No to je čosi. Po raňajšom výšlape, celodennom lezení a schádzaní z vrcholu pod stenu. Prvé búrkové mraky nás zastihli už skoro pri langoši s pivom na Štrbskom. Únik to bol super a myslím, že do konca leta všetci aktéri tohto dňa majú na čo spomínať. A spomínam i ja, ako to bolo s Tatrami pred siedmimi rokmi, keď som tam bol naposledy liezť. Presvedčil som sa, že evolúcia zasiahla už i túto oblasť. A na niektoré otázky spolulezcov v ten deň som musel len hanblivo pokrčiť ramenami. „A prečo vlastne vytĺkli nity z Posledného sudu?“ Alebo niekto môže a niekto nie? Nakoniec zopár mojich „dobrých rád“ pre lezenie v Tatrách.
1. Najrýchlejšie nástupy od auta sú pod najvzdialenejšie steny
2. Keď Ti niekto zavadzia na štande, odboč doprava alebo doľava, veď liezť sa dá v súčasnosti všade.
3. Ak niekde pri lezení v Tatrách spadneš, dotiahni sa späť do nitu a poriadne sa pozri, kde je nasekaný chyt.

Miro Piala

Obsah

Lady Elois na Alternatívke

Tomáš Pilka a Pavel Kořan z Moravy zopakovali liepak v jaskyni na Alternatívke. Keďže nemá ešte názov Tomáš ho pokusne nazval Lady Elois, alebo jednoducho Lady E. Autorom tohto bouldra je Maroš Škvarka z Bratislavy. Obtiažnosť sa ustálila na 7c FB.
Jožo Brtáň pokračuje vo výborných výkonoch. Po vylezení cesty Excalibur klasifikácie 8+ zameral svoju pozornosť na Hociaký tovar obtiažnosti 8+/9-. Tovar si nacvičil zhora a po týždňovom oddychu sa pustil do ostrých pokusov. Jeden vyzeral veľmi nádejne. V spodnej časti preliezol najťažšie miesto cesty, krížový prešah, ale pri zapínaní piateho istenia sa splašil a zabudol správnu postupnosť krokov. Po krátkom šachovaní si naťahal lano, ale sila mu došla a zhučal. "Šikovne" si obmotal lano okolo nohy a už sa rútil dolu hlavou. Istič vidiac hroziace nebezpečenstvo dal Jožkovi dlhý preklz a náš jubilant sa zastavil po 12 m páde tesne nad zemou jemne psychicky otrasený. Nasledujúci pokus si nechal až o týždeň a hneď bol úspešný. Hociaký tovar Jožo preliezol úplne v pohode s veľkou rezervou, čo je prísľubom do ďalších ťažkých ciest.
Na Alternatívke sa zadarilo aj Tomášovi Pilkovi (Kameny,Triop). Vyliezol ťažší variant cesty Väčší pes JB s názvom Ešte väčší pes JB. Klasifikácia bude niekde okolo desiateho stupňa. Druhé opakovanie spravil o niekoľko dní neskoršie Martin Medviď. Ešte väčšieho psa považuje za svoju doteraz najtvrdšiu vylezenú cestu.

Obsah

Zuzana Čintalová vyliezla Prdnutie

Pondelok 2. 7. vyliezla Zuzana Čintalová (MKŠK Modra) Prdnutie obtiažnosti 7c vo Višňovom. Túto 25-metrovú vytrvalostnú líniu skúšala nepravidelne pri svojich predošlých návštevách, na jej prelezenie celkovo potrebovala 6-7 pokusov. Záverečný boulder liezla ľahším spôsobom (traverz vpravo) a takto to hodnotí za 9 (7c). Zuzka má v pláne skúsiť aj priamy variant (7c+) a chcela by sa pozrieť aj do susedných ciest (Šaman, Baskervil). Pravdaže, len ak nebude príliš uťahaná otročením na stavbe rodinnej vily v rodnej Modre.

Obsah

Lhotse Middle

Niekoľko týždňov po otvorení Lhotse Middle pre horolezeckú činnosť, ruská expedícia úspešne vystúpila na tento doteraz najvyšší nezlezený kopec s výškou 8413 m. Ruským horolezcom sa to podarilo zo Z strany 23. mája 2001 o tretej poobede.
Na vrchole boli:
1) Sergej Timofejev (1957), Jekaterinburg
2) Peter Kuzencov (1958), Krasnojarsk
3) Alexej Bolotov (1963), Jekaterinburg
4) Evgenij Vinogradskij (1946), Jekaterinburg.
Nasledujúci deň ich nasledovali ďalší traja horolezci, ktorí vystúpili na vrchol na obed 24. mája. Sú to:
1) Jurij Košelenko (1963), Rostov na Done
2) Nikolaj Jiline (1950), Jekaterinburg
3) Gleb Sokolov (1953), Novosibirsk.

Obsah

Obsah

Bouldrovanie na konci sveta

Päťdesiat miliónov oviec a nádherná príroda. Ostrov v Pacifiku, 24 hodín letu. Nový Zéland, krajina neobmedzených možností a perfektného lezenia, preto odhadzujem z rúk vidly, ktoré mi nachvíľu prischli v rukách a prestanem sa hrať na farmára. Balím dva batohy s výstrojom, od ľadových zbraní až po poslednú skobu, plno jedla a snažím sa prestopovať do hôr, keďže auto mi je momentálne nedostupné, autobus je drahý a vlak tam nepremáva.

Moja konečná je však v najbližšej krčme, kde rozmýšľam ako ďalej, keďže stopom to tu nejde. Ísť na miestnu bouldrovku mi pripadalo trochu divné, ale nakoniec sa mi to vyplatilo. Tu sa zoznámim s lezcami, ktorí síce o Slovensku počuli prvý raz, ale hlavne, že ma zavedú na tie najlepšie oblasti v tejto krajine.

Prechádzame zasneženými sedlami, navôkol hory, mestečko Springfield a vraj ideme bouldrovať! Neverím tomu, až kým neprejdeme poslednou zákrutou. Vtedy po prvýkrát zbadám obrovskú dolinu plnú skál. CASTLE HILL, tri tisíc bouldrov a neskutočne veľa možností na nové projekty. Až teraz som pochopil, načo sme mali v kufri toľko kartáčov. Ani neviem, kde začať a o chvíľu ani pohnúť. Skala hladká, sem-tam nejaká diera, oblé hrany. Raj rajbasu, ale nájsť sa tu dá všetko. Prijemná tráva na pády mi dáva pocit bezpečia, keďže moje poistenie končí niekde pri porezanom prste. A tak rýchlo preliezam klasické problémy a pomaly sa zoznamujem aj s tými najťažšími bouldrami. Avšak moja trpezlivosť skúšať a skúšať ostala niekde pri zážitkoch zo stopovania a tiež, deväť mesiacov v armáde mi moc nepomohlo.

Po niekoľkých dňoch liepania sa po ničom, meníme oblasť za čosi úplne odlišné. HULK HOGAN WALL (previsnuté šialenstvo), vzdialená od akejkoľvek civilizácie, je pás dvestometrového previsu na bouldering a ďalšie množstvo skál navôkol. A lezenie? Každý, kto si myslí, že má veľa sily, tu o nej bude pochybovať. Dlhé prešahy, stisky v strechách, nadherné skoky a opäť príjemné pády do mäkkej trávy na cestu a tiež všadeprítomných lajen. Podarilo sa mi vybouldrovať najťažší boulder s hrozným skokom na záver za V9. To všetko a ešte viac sa tu dá nájsť. Lezenie po celý rok, i keď zrovna tu vydržíte len pár hodín.

O bouldrovaní v tejto krajine sa dá pokračovať aj v ďalších oblastiach, ktorých je tu viac než dosť. Všade kvalitná skala, príjemní ľudia, krásna príroda. Množstvo nových možností pre dobrých lezcov a tie najťažšie cesty. I keď je Nový Zéland dosť od ruky, akokoľvek sa sem oplatí prísť. A nielen bouldrovať! Južné Alpy, ľadovce a lavíny, krásne pláže, sopky a Maori, ovce a kravy...

Rada: treba sa vyvarovať dotieravých vtákov Kea, ktoré radi kradnú vaše jedlo, devastujú materiál a auto, ináč je tento ostrov bezpečný. Viac info na www.powerband.org.nz.

Jozef Kopold

Obsah

Doležaj dal 8b za poobedie!

Na zájazde v Arcu od 1. do 4. júna si náš silák Peter Doležaj zvaný Colon zvýšil svoju lezeckú latku na 8b prelezením cesty Mike Jordan v Massone. Na cestu potreboval necelé 4 hodiny a šesť pokusov, pričom od 2. pokusu padal stále až v poslednom kroku. K výkonu mu určite pomohla prudká búrka, ktorá zúrila 10 metrov za našimi chrbtami.

Za Caballo Climbing Club Bocianik B. Bystrica CABALLO

Obsah

Superparáda na Hrádku

Tomáš Pilka vyliezol na Hrádku novú cestu Superparáda 70. let pokračuje, dĺžka 25 m, obtiažnosť cca.10-. Ako hovorí už názov, ide o takmer kolmú stenu, kde mimo iného nájdeš 8 chytov na opačáka (backhand), 11 bočákov, 10 líšt. Cesta vedie stredom platne (vpravo od druhej dĺžky Direttissimy) až k previsu, cez neho mierne zľava a potom traverz doprava na hranu a po nej až k trhline, ktorou sa dostaneš ku zlaňáku. Z cesty by boli super fotky, ale zatiaľ nie sú.

Obsah

MRÁZA FLASHL 8B A TŘIKRÁT VYLEZL RAINI´S VIBES 8C/C+

Na šestidenním výjezdu do Itálie Tomáš Mrázek (ROCK PILLARS/VAN GANSEWINKEL/MLO) vylezl na druhý den dvakrát za sebou REINI´S VIBES 8c/c+ v oblasti Massone. Na druhý pokus dal v ten samý den MICHAEL JORDAN 8b. O dva dny později Tomáš flashl v Ceredu DIES IRAE 8b a SONTRO FINALE 8a+. Za další dva dny v ERTU přidal on sight POLE POSITION 8a+ a mnoho cest od 8a do 8b+. Po závodech juniorů v Arcu se pustil pochopitelně do UNDERGROUND 8c+/9a opět v Massone a lezl to krásně. Potřebuje ještě zapracovat na výlezovém bouldru, kde mu chybí vymyslet nohy na klíčový závěrečný doskok na bočák, a pak už věřím, že to vyleze. UNDERGROUND vloni zřejmě první a dosud jediný vylezl Yuji Hirayama a zkouší to všichni světoví závodníci včetně Itala Brenny. To "zřejmě" znamená, že cestu možná dříve vylezl Rakušan Mannfred Stuffer, o němž však mnozí pochybují.

Rosťa Tomanec

Obsah

OLEKSY ŘÁDIL VE VIŠŇOVÉM

Nejlepší Poláci se letos začali objevovat ve špičkové sportovní oblasti Višňové a nejsilnější z nich Tomáš Oleksy se málem postaral o výrazný průlom, když na flash spadl v PANTEROVI 8b+ ve spoďácích metr pod vrcholem, a to jen díky tomu, že zapínal i poslední expresku pod vrcholem, která se běžně vynechává. Nakonec PANTERA zkrotil až na čtvrtý pokus, ovšem v jeden den je to daleko nejrychlejší přelez dosud. Další den Oleksy tuto silovou střechu přelezl pětkrát za sebou! Krátce na to obsadil čtvrté místo na Světovém poháru v boulderingu v Gapu. Po závodech SP v Chamonix se do Višňového ještě vrátí na LOS BRŇOS 8c, které bylo mokré a také na "Najťažší projekt vo Višňovom Marka Repčíka".

Rosťa Tomanec

Obsah

7C+

Po dosť dlhej dobe je tu zasa dobrý výkon od nášho nežnejšieho lezeckého pokolenia. Lenka Mičicová / Triop Slovakia preliezla vo Višňovom cestu s názvom „ Rozprdená partia/7c+, ktorá je uznávaná aj medzi chlapskou lezeckou špičkou pre svoju dĺžku a technickú obtiažnosť. A práve tie najťažšie kroky za mini lišty prídu po dlhom silovom lezení. Táto cesta má v ťažkej hornej pasáži i druhý variant doprava za 7c.
Lenka: Som rada, že som túto cestu preliezla. Po viacmesačnom zimnom tréningu s Mirom Pialom som cítila, že mám na ťažšie cesty. No potrebovala som sama v sebe niečo prekonať, zlomiť. Padala som vždy v poslednom ťažkom kroku, kedy som nakoniec chyt zobrala na háčik. Prišla som na to, že psychika hrá veľkú úlohu. Vybrala som si originálny prelez cesty preto, lebo sa mi zdal oveľa lezeckejší a krajší. Chcela by som sa stále zlepšovať a preto je lepšie nehľadať v ceste úniky, ale prekonávať obtiažnosti a tým napredovať. Všetko sa to prejaví pri prelezoch ďalších ťažších ciest. Lezenie ma veľmi baví. Za veľa vďačím predovšetkým Mirovi. Je to výborný lezec. Ukázal mi, čo lezenie obnáša a že ak sa človek chce zlepšovať, nestačí ísť raz cez víkend liezť. Keď človek chce niečo robiť dobre, musí dať do toho maximum, tak je to vo všetkom, nielen v lezení. Žilina je dobre lezecky situovaná. Všade naokolo sú skaly, takže aj keď nestíhame, ideme na skaly podvečer a dá sa ešte poriadne zatrénovať. Tiež díky Míši a Romanovi, ktorí vždy vytvárajú na skalách pohodovú lezeckú atmosféru.

LM/MP

Obsah

Marko Prezelj úspešný na Aljaške

Náš pravidelný dopisovateľ Marko Prezelj zo Slovinska sa práve vrátil z úspešnej expedície na Aljašku, kde pôsobil od 23. mája do 23. júna. Spolu s americkým horolezcom Stephenom Kochom spravili prvovýstup Mini Moonflower a prvý voľný priestup cesty Moonflower Buttress (25 hodín) v S stene Mount Hunter a novú cestu v JZ stene Denali medzi Denali Diamond a Cassin Ridge (51 hodín aj so zostupom). Markov výjazd bol skutočne náročný.

Obsah

Šaman

Cesta Šaman, 9+ vo Višňovom sa dočkala prvého ženského prelezu od Míši Drlíkovej, Triop, Singing Rock. Táto cesta je charakteristická dosť obtiažnym bouldrom a dlhými prešahmi. Prelez tejto cesty dal zabrať už nejednému dobrému lezcovi. 8. 7. 2001 Míša ráno nastúpila do cesty . Po trošku nervóznom nástupe zvládla bravúrnym spôsobom dlhý prešah v strede cesty a doliezla to na pohodu. Ani sa nestačila zadýchať. Vyzerá to tak, že Šaman jej prezradil zaklínadlo k otvoreniu brány na prelez ťažších višňovských ciest. Čo nevidieť, jedna z nich za 8a+/8b sa dočká prelezu, pretože Míšina vytrvalosť v lezení ťažkých ciest je obdivuhodná.

LM/MP

Obsah

Chris Sharma predĺžil Biographiu, 9a+

Chris Sharma sa 18. 7. 2001 opäť zapísal do histórie lezenia. V tento deň sa mu podarilo spraviť prvý prelez predĺženia cesty Biographie v Ceüse vo Francúzsku. Konečne sa mu po 4 rokoch podarilo splniť svoj osobný cieľ. Do tohto dňa to bol najslávnejší lezecký projekt na svete a po Chrisovom preleze asi najťažšia cesta sveta.
V septembri minulého roka, počas druhého výjazdu za Biographiou padol niekoľkrát v asi 3/4 cesty z plytkej dierky. Chris sa vzdal pokusov a vyrazil na 7 mesiacov do Ázie za trekingom a boulderingom. V júni sa do Ceüze vrátil. Hneď na prvý pokus aj s expreskami do predĺženia preliezol Chris pôvodnú Biographiu za 8c+. Ale ani po niekoľkých týždňoch skúšania sa mu cestu nepodarilo doliezť. Sharma na chvíľu opustil Ceüse a išiel bouldrovať do Švajčiarska. Ku Chrisovi sa potom pridal Dave Graham, ďalšie lezecké eso z USA, ktorý nedávno spravil 4. prelez Action Direct, 9a vo Frankenjure a spoločne sa do Biographie vrátili.
Štvrtého júla sa mu podarilo preliezť doteraz najvyššie dosiahnuté miesto. Spadol až v poslednom, pre neho ťažkom kroku pred madlom. Za ním je už len dolez 8 m klasifikácie 9. Až do 18. júla striedavo padal pred týmto madlom. Ráno 18. 7. pršalo. Poobede skala začala schnúť a tak Sharma v sprievode Grahama a Paradyho vyrazili do Biographie. Chris mal pred sebou už len dva dni pred odchodom na preteky do Mníchova, z ktorých chcel cestovať domov. Podarilo sa mu dostať do madla a cestu už nepustil. Celé lezenie mu trvalo 18 minút, ale význam tejto cesty nestratí na sile ešte veľa rokov. Klasifikácia Biographie je 9a+, čo je pravdepodobne najťažšia cesta sveta.

Obsah