Zima v spätnom zrkadle
(Jamesák 2001/4)

Bohuš Štofan

Ahoj exly! Skončila sa kalendárna zima a pomaly aj zvyšok zimy. Teploty stúpajú vysoko nad nulu a je čas pozrieť sa za seba a spraviť malú rekapituláciu.

V zimnej sezóne 1999/2000 som za asistencie Tomáša Petríka zlyžoval novú líniu - Cestu Štvanca - v SV stienke Malej Bašty. Už rok predtým sme s Rasťom Križanom boli nastúpení v tejto ceste, ale pre slabé presneženie sme sa presunuli do druhej s tým, že sa sem o rok vrátime. Rasťo však na jeseň 1999 odišiel slúžiť vlasti do zahraničia, a tak som presvedčil Tomáša (pod hrozbou celoročných buchnátov), aby išiel so mnou. Tomáš aj helikobakter v jednom tele, ale vzájomne sa nemajúc radi, stúpali ťažkým krokom s frfľaním, že je ešte zima a treba vyčkať na ideálne letné podmienky. Nevynímajúc nadávky smerujúce na moju adresu. Ešte že s nami išiel Egon – nemá tvár a tým sme vytvárali dvojtretinovú väčšinu nad hundrošom. Pod samotnou stenou zostal Egon na stráži. Počasie stále veľmi dobré a podmienky na lyžovanie ideálne. Zhruba po hodine výstupu si na plošinke pod skalnou vežičkou pripíname lyže a Tomáš telefonicky objednáva dve pivá u svojej žienky v Smokovci. Nato vyrážame a meter po metri odkrajujeme z cesty, ktorú je radosť lyžovať. Pri balvane - Tomáš popod neho, ja nižšie cez hranu - do malého kotla, kde v dolnej časti tri metre cez zúženie bez lyží do žliabku, ktorý nás zaviedol ku zlaňovacej skobe na pravej strane. Od skoby už len 30-metrový zlaňák a poďho za Tomášovou žienkou.

To bol malý dodatok k predchádzajúcej zime. Tohtoročná zima 2000/2001 nebola na sneh taká bohatá ako predchádzajúca, ale postupne sa vytvárali podmienky na dobrú lyžovačku a zároveň na tvorbu nových ciest.

Za krásneho počasia a ideálnych podmienok 12. 2. vyrážam z Popradského plesa cez sedlo nad Ostrvou na Tupú, z ktorej lyžujem do Lúčneho sedla. Tu si pripevňujem lyže na batoh a stúpam smerom na Končistú. Tesne pred vrcholom prechádzam popod hrebeň do Nižnej Pastrnákovej bránky. Pripínam si lyže a púšťam sa členitou, mierne exponovanou rampou vo východnej stene Končistej. V dolnej časti sa napájam na rampu, ktorá ma bezpečne vyvedie do Batizovskej doliny. Keďže je stále pekné počasie, čas ma netlačí, dopíjam čaj a stúpam žľabom do Rinčovej štrbiny. Žľab končí 20 metrov pod štrbinou, kde si pripínam lyže. Posledné prípravy a o pár minút už lyžujem Batizovskou dolinou.

Kolegovia z Alkan klubu horských športov Tatranské Matliare Mišo Gerčák a Tomáš Jezberger s filmovým štábom zlyžovali krásny prvozjazd v severnej stene Žeruchových veží, a to z Predného Žeruchového sedla. Cesta je členitá, exponovaná a zakončená ľadopádom s 20-metrovým zlanením.

S ďalším klubovým kolegom Mišom Malákom vyrážame deň pred Veľkou nocou z Tatranských Matliarov na chatu pri Zelenom plese. Na kopcoch pribudlo trošku snehu (60 – 80 cm) a skoro všetky snehové plochy čakali na lyžiarov ako rybárske siete na ryby.

Na chate sa k nám pripojil Peter Diča a Robo Blaško. Už pri výstupe Veľkou Zmrzlou dolinou sa mi to veľmi nepozdávalo, napriek tomu sa nám podarilo vystúpiť až do Baranieho sedla. Na lyžiach sa všetci štyria vraciame späť na chatu. Plánovaný prvozjazd z Baraních rohov „Cestou cez platňu“ nečakal na ďalšiu zimu, ale o dva týždne, keď rybári vytiahli siete, vyťahujeme s Mišom lyže a stúpame za krásneho počasia na Baranie rohy. Je mi ľúto, že s nami nejde aj Vlado Tatarka. V jeho hlave totiž vznikla myšlienka o tejto ceste, ale s nohou v sadre by sa mu trošku blbo lyžovalo. Poďme však naspäť. Sneh bol sadnutý a jedlý, takže ostáva prekontrolovať výstroj a z vrcholu trojkovými oblúkmi sa presúvam ku platni. Tu čakám na Miša, ktorý ešte fotí a vchádzam do krásne exponovanej snehovej platne so slušne narastajúcim sklonom. Pod platňou vľavo ešte pár metrov do zúženia a sneh končí. Odopínam lyže, zatĺkam skobu a nasleduje doprava tiahnúce sa 20-metrové zlanenie do snehového žliabku. Tu si pripíname lyže a púšťame sa do Baranej kotliny, ďalej Veľkou Zmrzlou dolinou na chatu pri Zelenom plese.

Spomeniem ešte zopár tohtoročných zlyžovaných ciest členmi nášho Alkan klubu (okrem už spomenutých členov) aj od Karla Jakeša. Sú to opakované zlyžovania, ale stojí za to spomenúť ich: Posledná štrbina do Medenej doliny, Lavínový štít do Velickej doliny, Velický štít do Velickej doliny, Sev. a Juž. Solisková štrbina do Furkotskej doliny, Huncovský štít do Skalnatej doliny pravým aj ľavým žľabom, Sedlo za Prostredným do Veľkej Studenej doliny, Slavkovský štít – Veverkov žľab, Predný Soliskový zárez do Furkotskej doliny, Vysoká lávka do Furkotskej doliny, Kriváň V stena, Javorový štít do Ostrého kotla, Slavkovský štít z vrcholu cez Slavkovskú jamu do Veľkej Studenej doliny, Pyšný štít Jamnickým žľabom, Bachledova štrbina do Medenej doliny, Zvodná lávka do Velickej doliny, Lastovičia štrbina do Malej Studenej doliny, Zlomisková štrbina na Gerlachovské spády, Nízka lávka do Furkotskej doliny, Východná Kozia štrbina k Nižnému Žeruchovému plesu, Slavkovský štít – Kráľovský žľab, Gerlachovská lávka do Velickej doliny, Lučivianska lávka do Velickej doliny, Krčmárov žľab, Jahňací štít V stenou, Sedlo nad Červeným žľabom do Mlynickej doliny, Šedá lávka do Mlynickej doliny, Pustá lávka V stenou, Predné Solisko do Mlynickej doliny...

Na záver ešte dve slušné cesty zlyžované Dušanom Burianom. Ako prvú spomeniem Ostrý zárez do Furkotskej doliny s najstrmším miestom 56 stupňov a druhú Vyšný Kozí zárez do Furkotskej doliny. Ahoj v zimnej sezóne 2001/2002...