Rumunské horolezectvo
(Jamesák 2001/3)

Marian Anghel

Čo viete o lezení v Rumunsku? Asi málo. Veľmi pravdepodobne asi nič. V rámci rozširovania všeobecného rozhľadu vám ponúkame zaujímavý prehľad, ktorý pre Jamesák pripravil Marian Anghel, šéfredaktor šéfredaktor ALPIN info.

Priamo v strede rumunského územia vytvára reťaz Karpát obrovský poloblúk, ktorý vo svojom vnútri ukrýva oblasť nazývanú Transylvánia (Sedmohradsko). Rumunské Karpaty možno rozdeliť na Východné (Orientali), Južné (Meridionali), ktoré volajú tiež Transylvánske Alpy a Západné (Apuseni). V roku 1918 bola Transylvánia oddelená od Rakúsko-Uhorska a pripojená k Rumunsku. Dovtedy sa dianie v horách v Transylvánii a v Kráľovstve (Moldavsko a Munténia) vyvíjalo oddelene. Jeden z najstarších záznamov spojených s horskou turistikou pochádza z roku 1598, kedy sa Joanes von Muralt vybral do Západných Karpát (Apuseni). Už v opise jeho cesty sa spomínajú "mačky", "chatové knihy prianí a sťažností" a "značené chodníky".

V roku 1855 dobyla princezná Elena Ghica, známa vo svete pod literárnym pseudonymom Dora d´Istria, za pomoci 4 sprievodcov vrch Monch vo Švajčiarsku. Tento úspech je tretím ženským výstupom v Alpách, po Marii Paradis (1808) a Henriette d´Angeville (1838).
1866: Anglický horolezec Leslie Stephen vystúpil na Ceahlău, posvätný vrch Rumunov vo Východných Karpatoch.
1872: Založili prvú horolezeckú organizáciu na území Rumunska v meste Braşov v Transylvánii: Siebenburgischer Alpenverein.
1877: Rumunský geológ Radu Porumbaru vystúpil na Mont Blanc. Zdá sa, že je prvým Rumunom, ktorému sa to podarilo.
1892: Vznikla prvá horolezecká organizácia v Kráľovstve: Societatea Carpatină şi de Tir Sinaia (Karpatská a strelecká spoločnosť Sinaia).
Po roku 1900 počet horských organizácií stúpa, ale všetky sa zatiaľ venujú horskej turistike. Z tohoto obdobia možno spomenúť i pani Fanny Seculici, ktorá sa narodila v Bratislave. Rumunsko a jeho história ju natoľko opantali, že si dala rumunský pseudonym "Bucura Dumbravă" (v preklade niečo ako "Šťastný háj"). Okrem viacerých historických kníh napísala i jednu z najpopulárnejších kníh o horách: "Kniha hôr". V roku 1925 vystúpila na ľadovec Boue (Mont Blanc) a na Matterhorn (po chatu Solvay). O dva roky neskôr umrela na Port Said.
Po prvýkrát boli pri lezení použité skoby Nicom Coma nescom a Ionom Şincanom pri výstupe na Turnul Seciului (Bucegi) v roku 1932.
Na podnet advokáta Nae Dimitria bol roku 1934 založený Clubul Alpin Româ n (C.A.R. - Rumunský horolezecký klub). Bola to prvá organizácia, ktorá sa zaoberala horolezectvom a lezením a od tejto chvíle sa začalo rumunské horolezectvo rýchlo rozvíjať.

1935: Niculae Baticu, Dan Popescu a Ion Trandafir vyliezli prvú cestu obtiažnosti IV v Rumunsku (cesta "Furcile" v stenách Galbinele, pohorie Bucegi).
1936: Pod vedením Jira Holého prišla do Rumunska skupina z Česko-slovenského turistického klubu. Okrem iného vyliezli, spolu s N. Baticu, Colţul Mălinului cez "Hornul Comănescu". Jiro Holý bol na svojej druhej návšteve rumunských Karpát.
1937: Niculae Baticu a Costică Conteş sa zúčastnili horolezeckého tábora v Julských Alpách, ktorý organizoval C. A. I. (Taliansky horolezecký klub). Pri tejto príležitosti urobila táto rumunská dvojka druhý výstup na Ago di Vilago. Zároveň boli po prvý raz prelezené severné steny Cimy Piccolo. C. A. R. sa pripojil k UIAA.
1938: Niculae Baticu a Dan Popescu sa zúčastnili tábora pre horolezeckých inštruktorov, ktorý zorganizoval D. A. V. vo Wilder Kaiser. Inštruktora im robil slávny Peter Aschenbrenner. C. A. R. postavil v Bucegi prvú horolezeckú chatu, kde sa organizovali prvé výukové školy horolezectva v Rumunsku. Viedol ich N. Baticu.
1939: C. A. R. si postavil prvý bivak na úpätí pohoria Bucegi. Cez vojnu Klub organizoval horolezecký kurz pre dôstojníkov zboru rumunskej armády nazývaného "Horskí lovci". Bol to najslávnejší zbor rumunskej armády (po 1944 sa tento zbor zúčastnil ťažkej bitky proti nacistickým Nemcom vo Vysokých Tatrách).
1946: Niculae Baticu a Emilian Cristea preliezli v Bucegi prvú cestu stupňa V.

1948: Dôsledkom zmeny politického režimu (abdikácia rumunského kráľa Michala I. a nástup komunistov k moci) bolo zrušenie Rumunského horolezeckého klubu. Všetko jeho vlastníctvo skonfiškovali. Niculae Baticu a mnohí ďalší členovia klubu boli strčení do politických väzení, kde strávili 15 rokov. Potom mali zákaz organizovať horolezecké školy a nesmeli sa ani zapájať akýmkoľvek spôsobom do horolezeckého diania v Rumunsku. Od tohoto času sa v histórii rumunského horolezectva datuje vypožičiavanie si sovietskeho systému hodnotenia ciest. Povolená bola existencia vojenských alebo robotníckych klubov.
1952: V stenách Văii Albe v Bucegi bola prelezená prvá rumunská cesta obtiažnosti VI s názvom "Fisura Albastră". Postaral sa o to Emilian Cristea.
1967: Vznikla v tom čase najťažšia cesta v krajine - "Sperantelor" (VI+). V súčasnosti je ňou, podľa niektorých názorov, cesta "Memorial E. Cristea" (VII-, A4). Vďaka pozvaniu sovietskych horolezcov sa uskutočnili viaceré expedície na Kaukaz a Pamír, kde boli zdolané najťažšie vrcholy.

1974: Taina Dutescu urobila prvý zimný priestup cesty "Speranţelor" a vystúpila južnou stenou na Steel (Aljaška).
1977: Česko-slovenské družstvo urobilo v Bucegi cestu "Suzana" ohodnotenú (pri RP) ako VIII.
1979: Taina Duţescu a Emil Coliban preliezli v rumunskej premiére tieto cesty: via Cassin na Piz Badile a na Grandes Jorasses, via Bonatti na Grand Cappucin a Americká diretka na Petit Dru.
1980: dvojica Taina Duţescu a Sanda Isa ila , najlepšia ženská dvojka v Rumunsku, urobila nasledovné prvé rumunské priestupy: West pilier na Piz Palu, Kuffer Arete de la Tour Ronde (Mont Blanc) a Monacci Route - Eperon des Cosmiques (Mont Maudit).
1982: Dan Zimcenko vystúpil na Aconcaguu (Južná Amerika) - rumunská premiéra

1985: Zorganizovala sa prvá rumunská expedícia do Himalájí (Konabon)
1986: Do Rumunska prenikli prvé "lezečky" a nové myšlienky týkajúce sa voľného lezenia
1988: Sólovýstup Gela Ionesca na Aconcaguu. V oblasti Cheile Turzii sa objavujú prvé cesty obtiažnosti IX- (Kiss Csaba).
1989: Dochádza ku zmene komunistického režimu
1990: Niculae Baticu obnovil 6. januára Rumunský horolezecký klub. Následne na to v krajine vznikajú viaceré oddiely. Gheorghe Pop preliezol prvú cestu stupňa IX+. Dvojka Taina Duţescu a Sanda Isa ila preliezla Khan Tengri (7010 m) v Ťan-Šane, v Južnej Amerike bol prelezený Huascaran (6760 m). V oboch prípradoch išlo o rumunské premiéry.
1991: Gheorghe Pop vyhral bouldrové preteky vo Francúzsku (Le jocker - OS, Fontainebleau)
1992: Constantin Lăcătuşu vystúpil ako prvý Rumun na Broad Peak (8074 m). Taina Duţescu a Sanda Isa ila sa stratili pri pokuse o výstup na Dhaulagiri (8140 m). Ich telá sa nenašli. Gheorghe Pop preliezol v Queebecu (Kanada) cesty: Toit du Ben (5.13a), Reprise Radio Queebec (5.12a/b), Vera Vera (5.12d, OS), Arete Pinacle (5.12c/d). Na Severnú Ušbu (Andrei Beleaua) bola prelezená cesta "Abalakov".

1993: Mihai Cioroianu urobil ako prvý Rumun prechod celého hrebeňa Šelda (Kaukaz). Andrei Beleaua a Sandu Platon zdolali severnú stenu Eigeru (rumunská premiéra). Gheorghe Pop získal druhé miesto na šampionáte v ľadovom lezení v Kanade (centrálny pilier ľadopádu Chaubridge a Krištáľový pilier). Treba povedať, že Gheorghe Popovi chýbajú dva prsty na jednej ruke.
1995-1996: Konali sa expedície C.A.R. na Kaukaz a Pamír. Boli urobené výstupy na Kilimandžáre, McKinley, Aconcagui.
1997: Mihaiovi Cioroianovi sa podaril najrýchlejší výstup sezóny na Gasherbrum II (8035 m).
1998: Úspešné výstupy na Alpamayo (5974 m) a Huascaran (6760 m) v Južnej Amerike. Mihai Cioroianu vystúpil na Gasherbrum II (8025 m). Gheorghe Pop, Ionel Ene a Marius Gane urobili prvý zimný prelez Americkej diretky na Petit Dru. Ionel Ene je prvým Rumunom, ktorému sa podarilo preliezť cestu obtiažnosti X ("Le Plus" a "Fox&Mattius", Orgone, Francúzsko). Constantin Lăcătuşu vystúpil na Cho Oyu (8210 m) v Himalájach.
1999: V januári vyhral Marius Oniga, spolu s Frederickom Sarkanym, Belgický pohár. Constantin Lăcătuşu vystúpil na Dhaulagiri (8140 m), svoj výstup venoval dvom už spomínaným horolezkyniam, ktoré sa tam stratili pri pokuse o výstup v roku 1992. Mihai Cioroianu mal počas medzinárodnej expedície na K2 smrteľný úraz na aklimatizačnej túre.
2000: Rumunský horolezecký klub vyhral súdny proces proti štátu a získal späť majetky, ktoré vlastnil v roku 1948.

Úspechy rumunských horolezcov a lezcov sú v porovnaní so svetovými priemerné, no treba brať do úvahy dôležitý fakt: do roku 1989 bolo Rumunsko uzavretou krajinou, z ktorej bolo veľmi ťažké odísť a i materiál bol preto zastaralý. V súčasnosti sú v Rumunsku dve národné organizácie: Rumunská federácia lezenia a horolezectva (FRAE), ktorá organizuje šampionáty v športovom lezení a C.A.R. - Rumunský horolezecký klub.