To bolt or not to be
(Jamesák 2001/3)

Ing. Alexander Palásthy

To bolt...

Začiatkom septembra minulého roku som bol liezť. Pri veži Marta som stretol Petra. Poukazoval mi kde osadil nové istenia a zvlášť ma upozornil na jeden zlaňovací borhák. Požiadal ma, aby som ho v ten deň nezaťažil, Keďže lepidlo ešte nevytvrdlo. O týždeň som tam bol opäť. Doliezol som k borhaku, odsadol, aby som cez neho previazal lano a nechal som sa spustiť. Spolulezca som doberal a potom spustil tiež cez tento borhák. Pohoda slnečného, lezecky ideálneho dňa netrvala dlho. Prvolezec z inej dvojky sa ma tesne pre dolezením k nemu spýtal, či som ho použil. Potom som sa už len pozeral ako ho z lezeckej pozície nadávajúc rukou vytiahol z diery! Pri zapínaní expresky sa mu pohol a tak ho preveril. V prvom okamžiku som dosť dobre nechápal, ako je možné vytiahnuť lepený borhák holou rukou. O ďalšie tri týždne som konečne stretol Petra a tak som sa s ním porozprával a on mi popísať, akým spôsobom osadzoval istenia.

... or not to be

Peter osadzoval borhaky, ktoré si nechal súkromne vyrobiť z ohýbaného a zváraného drôtu, ktorý nechal poniklovať, nasledujúcim spôsobom. Borhák má priemer drieku 10 mm, dĺžku 70 mm a plytký, len naznačený závit. Vrták mal priemer taktiež 10 mm. Peter tvrdil, že použil lepidlo. Priznal však, že len na koniec drieku borháku. Potom borhak do diery natĺkol! Efektívnejšie ani postupovať nemohol. Môže snaha po znižovaní nákladov vysvetliť tento spôsob osadzovania istenia? Je vôbec možné, aby sa po toľkých rokoch osadzovania stálych istiacich bodov vyskytovali takíto „novátori“? Samozrejme, že sa pri zatĺkaní borháku vtlačila väčšina lepidla na koniec diery. Tento postup svedčí o nepochopení princípu vlepovaného, beznapäťového istenia. No a tomu som nechcel uveriť.

Na obrázku č.1 je inkriminovaný borhák prvý zľava. Ten druhý bol osadzovaný rovnakým spôsobom.

Na obrázku č.2 je expanzný nit z rovnakej dielne v originálnom stave a po vypáčení. Jeho aktívna dĺžka je 35 mm! a priemer krúžku 5,8 mm.

Po prvom stretnutí s týmto istením som sa musel zamyslieť nad postojom tých, ktorí osadzujú vlastné istenia. Berú na seba celú zodpovednosť za všetky riziká osadených istení, ktoré vyplývajú predovšetkým:
- z ich nevhodného tvaru
- z neznámeho a nevyhovujúceho materiálu
- zo zlého dielenského spracovania – napr. zvárania
- zo stanovenia nesprávneho postupu pre osadenie

Pozrime sa na obrázok č.3. Na rozdiel od borháku na obrázku č. 1 je tento tvarovo „dokonalejší“. „Vylepšenie“ spočíva vo zväčšení vzdialenosti zapnutej karabíny od skaly a tým zvýšeniu pri zaťažení pôsobiaceho momentu. Úplne geniálne je vytvorený horný ohyb, ktorý celkom určite pomôže udržať karabínu v pozícii optimálnej pre jej samovypnutie. Peter nemá ani potuchu o tom, aký materiál použil, nemá žiaden materiálový list alebo atest s mechanickými vlastnosťami, či chemickým zložením. Zvárač potom asi len odhadoval, aký druh elektródy má použiť. Samotný zvar ani horšie umiestnený byť nemohol. Priatelia, koľko istení podobného charakteru, napr. z hromozvodového drôtu, je osadených a akým spôsobom? Paradoxné je pritom to, koľko času a pozornosti venujú horolezci takým parametrom lán, ako je počet pádov, koľko má karabína nosnosť pri priečnom zaťažení a podobne. Pritom postupové istenie je najnamáhanejším prvkom pevnostného reťazca.

Každý, kto osadzuje stabilné istenie by mal vedieť to, že sú dvoch typov:

a.) Napäťové – expanzné istenie, čiže nity, ktoré sa osadzuje do diery s priemerom zodpovedajúcim priemeru istenia a pri osádzaní – zatĺkaní alebo skrutkovaní sa v diere rozťahuje, čím vytvára trecie sily dostatočné na udržanie zaťaženia vyvolaného pri lezení.

b.) Beznapäťové – lepené istenie, čiže borháky ktoré sa osadzuje do diery s priemerom väčším o toľko, aby bol celý driek borháku v diere obalený lepidlom. Každá časť, ktorá ostane „suchá“, znižuje pevnosť istenia.

STN EN 959 požaduje pevnosť zlaňovacieho istenia u oboch typov v radiálnom smere minimálne 25 kN a v axiálnom smere minimálne 15 kN. Z katalógu firmy Petzl som použil pre tento účel piktogramy, ktoré účelne popisujú postup osadenia oboch typov istení obrázok č.4. Pri súčasnom rozšírení akumulátorových vŕtačiek je osadzovanie stabilných istení zábavou, takže sú tendencie osadzovať ich aj tam, kde to nie je potrebné. To však je iná téma. Autor cesty ju vystrojí istiacimi bodmi, väčšinou ju aj sám prelezie, cesta dostane názov a taktiež stupeň obtiažnosti častokrát hneď, alebo sa obtiažnosť po nejakom čase ustáli. Tým sa pokladá prvovýstup za ukončený. Zdá sa vám to lapidárne? Možno. Lenže tým sa stáva do určitej miery nedotknuteľný a každá nasledujúca zmena cesty je obtiažna. Čo v prípade, ak je toto istenie osadené úplne zle, ba priam životu nebezpečne? Preto je potrebné k fáze zaisťovania ciest pristupovať veľmi zodpovedne a myslieť na všetkých tých, ktorí prídu po vás a budú cestu liezť.

obrázok č. 4

Ak budete rozmýšľať nad tým, ktoré istenie použiť, doporučujem napriek vyšším nákladom jednoznačne beznapäťové. Ak naviac použijete nerezový borhák, vydrží podstatne viac, ako expanzný nit, pretože je omnoho odolnejší voči korózii a erózia okolitej skaly použitím lepidla je minimálna. K zisteniu reálnych parametrov istení sa priblížili v Čechách. Vrelo doporučujem prečítať si článok Vladimíra Procházku: „Zkoušky kruhu“ uverejnený v Montane 3/2000, ktorý sa zaoberá problematikou pevnosti a odolnosti istení osadzovaných do pieskovca a kapitolu „Nespoléhejte na skoby, které patří do šrotu!“ z knihy Bezpečnosť a riziko na skále, sněhu a ledu od P. Schuberta.

Horolezecký trh ponúka dostatok výrobkov, ktoré spĺňajú požadované kritériá. Slovenský výrobca - firma BRKO ponúka širokú paletu borhákov a nitov, rakúska firma AustriAlpin borháky, taliansky Kong Bonaity a francúzsky Petzl má kompletnú ponuku. Ak si pri výbere nebudete istí postupom, požiadajte o radu predavačov. Ak ani to nebude fungovať, vyžiadajte si katalóg výrobcu. Napríklad AustriAlpin uvádza 9 bodov pre umiestnenie vlepovaného borháku dĺžky 70 alebo 90 mm:

1. Vyber vhodné miesto pre dieru (rovnú, suchú a pevnú skalnú plochu).

2. Použi 14 mm vrták a do skaly vŕtaj pod správnym uhlom. Pre ampulku lepidla s rozmerom M 12 x 100 vyvŕtaj dieru hlbokú 100 mm.

3. Zaobli hrany, aby oko ležalo priamo na skale.

4. Očisti dieru od prachu a nečistôt.

5. Nahmataj vnútornú ampulku, kladivom roztĺč jej hrot a zatlač celú ampulku okamžite do diery.

6. Vyčnievajúcu časť ampulky zatlč do diery. Uvedom si, že pre dodržanie správnych zmiešavacích pomerov musí vojsť do diery celý obsah ampulky.

7. Vraz alebo vtoč borhák do diery tak hlboko, ako sa dá. Uvedom si, že pre dodržanie správnych zmiešavacích pomerov je treba otočiť borhákom aspoň 30(!) krát. Tento postup musí byť vykonaný čo v najkratšom čase.

8. Rozmaž vytečené lepidlo okolo diery, aby si ju upchal.

9. Počas tvrdnutia borhák nezaťažuj. Uvedom si, že čas tvrdnutia záleží na teplote okolia. Preštuduj si návod na použitie! AustriAlpin nezodpovedá za žiadne nehody ktoré sa stanú následkom nesprávneho osadenia.

Improvizovanie na skale nikam nevedie, len k zbytočne navŕtaným dieram a znehodnoteným borhákom, či nitom. Ešte jedno doporučenie: nepoužívajte na postupové istenie speleologické expanzné nity. Nie sú určené pre dynamické namáhanie.

Titul k článku To bolt or not to be (Nitovať alebo nebyť) som si požičal od J. B.Tribouta, od názvu jeho veľmi ťažkej stenovej cesty v Smith Rocku. To už nie je fatálna otázka, ale konštatovanie. Bez toho spôsobu istenia sa jednoducho nezaobídeme. Namietate, že ste ešte nepočuli o vytrhnutom borháku či expanznom nite. Po pravde ani ja. Ale by som sa už pravdepodobne nikdy nedopočul, ak by som sa vtedy, v septembri, do jedného zaprel v axiálnom smere.