Z pretekárskeho bloku
(Jamesák 2001/2)
TŘINEC BOULDER CUP 2001 10. - 11. 2., Český pohár
Kořan se vrátil na scénu vítězstvím v superfinále. Mrázek prohrál na
zkušenosti. Věra Kotasová neměla soupeřky.
Rosťa Tomanec
Nejsilněji obsazený závod v boulderingu u nás se odehrál za účasti 43 mužů, ale jen 7 žen. Ze Slovenska chyběl jen Topercer a z České republiky zraněný obhájce vítězství v prvním ročníku v Třinci Radek Souček. Marek Havlík u nás v boulderingu nezávodí. V ženách chyběla širší česká špička na obtížnost. Časomíru dodal Marek Repčík, hlavním rozhodčím byl Ivan Žila, takže i technické zabezpečení bylo v Třinci na potřebné úrovni. Mladí pomocníci z HO TJ TŽ Třinec odvedli rovněž profesionální práci, a proto závodníci byli od stěny bezvadně izolováni a všechno probíhalo jako hodinky. Tratě postavil a závod řídil Rosťa Tomanec (TRIOP). HLAVNÍ SPONZOŘI: MĚSTO TŘINEC, ČHS, TRIOP. Sponzoři: Singing Rock, Sam Hawkins, Kameny Pilka a další.
Silná konkurence poprvé způsobila, že kdo z mírných favoritů trošku zachyboval, už se do finálové dvanáctky nevešel. Postihlo to Kmocha z Dubnice, který nasbíral spoustu bodů, ale jenom jeden ze tří bouldrů dal top i Martina Eckerta, který až "po zvonění" vyřešil klíč třetího bouldru. Andrej Chrastina (SOKOL ŽILINA) vklouzl do finále před zabouchnutím dvěří, ale hned první bouldr onsajtl. Nastoupil rudý jako rozhněvaný býk, žíly naběhlé pulsující krví a nic ho nezastavilo. Tomáš Mrázek (ROCK PILLARS/OCÚN) se prošel, ale Kořan (TRIOP) top nedal ani napodruhé a zdálo se, že Mrázu už nic nezastaví. Na druhý pokus ještě topovali Juraj Repčík (ANATOMIC) a Stáňa Novák, další mladá brněnská hvězda. Druhý boulder Kořan onsajtl s přehledem, Mrázek s nejistotou a rázem byl Pólo opět favoritem, protože nikdo dál už neuspěl. Marek Repčík (ANATOMIC) pro potíže s lokty na druhý bouldr nenastoupil. Třetí nejdelší bouldr se skládal vlastně ze dvou bouldrů spojených přeskokem do protilehlé stěny. Tomáš Mrázek neudržel předposlední oblinu ve výlezu ze stropu a poprvé netopoval. Pavel Kořan zúročil zkušenosti a bezvadnou taktikou i technikou znovu celý bouldr dal on-sight. Najednou byli stejně a rozhodovalo superfinále. Kořan stížený třetí bouldr vylezl znovu on sight a připsal si první vítězství v nově založeném Českém poháru. Třetí místo udržel Andrej Chrastina. Čtvrtý byl Stáňa Novák a pátý Juraj Repčík. Ze Slovenska si výborné jméno svými výkony udělali také Peter Doležaj (CCC BOCIANIK BANSKÁ BYSTRICA, 6.M) a Peter Cáder (SOKOL ŽILINA, 8.M), ale ani jednomu se už ve finále zatopovat nepodařilo. Startoval také Milan Benian (SINGING ROCK), jemuž se čtvrté místo z kvalifikace na silových finálových bouldrech udržet nepodařilo, skončil 11.
Pět žen postoupilo do finále na dva bouldry. Na nich se představilo celé silné slovenské trio. Zuzana Čintalová (MKŠK Modra) ztratila své šance na druhé místo, když na prvním bouldru nepřekonala skok ze stropu na velkou oblou lopatu, a proto skončila čtvrtá. Její sestra Katka pátá. Petra Tomanová silový doskok dala, ale spotřebovala 4 pokusy, a to stačilo jen na třetí místo. Protože Míša Drlíková (TRIOP) dosáhla stejný počet bodů, ale stálo ji to méně pokusů. Věra Kotasová (HUDY SPORT) dala první bouldr on sight, ve druhém už sice pod vrcholem zaváhala, ale její vítězství nemohl nikdo ohrozit. Snad ty bouldry zejména české holky nažhaví a příště bude i soutěž žen trochu dramatičtější. Bohaté věcné ceny obdrželi všichni finalisté a trojce vítězů také finanční.
Výsledky:
muži
1. Pavel Kořan, TRIOP/VAN GANSEWINKEL 80 bodů
2. Tomáš Mrázek, ROCK PILLARS/OCÚN 64 b
3. Andrej Chrastina, SOKOL ŽILINA/A9 -
4. Stanislav Novák, Brno 52 b
5. Juraj Repčík ANATOMIC --
ženy
1. Věra Kotasová, HUDY SPORT/ROCK PILLARS 80 b
2. Míša Drlíková, TRIOP 64 b
3. Petra Tomanová, HK Zlaté Moravce/PETROLSERVIS
4. Zuzana Čintalová, MKŠK Modra
5. Katarína Čintalová, MKŠK Modra
ŠUMPERK BOULDER CUP 2001
2. kolo ČP, 3. března.
Rosťa Tomanec
|
Mrázek jasně zvítězil, Kořan čtvrtý. Věře Kotasové šlapala na paty Lenka
Trnková. Tomáš Doubravský, desátý v Třinci, vzal na sebe tíhu pořadatele a
stavitele tratí druhého závodu na ideální stěně pro bouldering na 3. ZŠ v
Šumperku. Parametry pro Světový pohár. Atmosféra trochu komornější, 28 mužů a
šest žen, zato bouldry drastické jako ve světě. Mrázek byl spokojen, konečně byl
donucený dřít, ale topy nedával ani on! SPONZOŘI: ČHS a TILAK. V Šumperku se
vyvinula ideální pravidla pro bouldering u nás: Na prvním místě se hodnotily TOPY a
počet pokusů na dosažení topu. Na druhém ZONY a počet pokusů na dosažení zony. Na
třetím počet bodů. Bouldry měly skutečně světový charakter, což vysoká
převislá stěna umožňovala. Chybělo jen lepší vyladění, protože se ukázaly jako
příliš těžké a trochu diskriminující pro menší lidi. Ne ani tak dlouhými
přešahy, jako nedostatkem stupů. Pólo Kořan (TRIOP/VAN GANSEWINKEL) takřka neměl
šanci zopakovat své vítězství a skončil až čtvrtý. Andrej Chrastina (SOKOL
ŽILINA/ROCK PILLARS) si sice nestěžoval, ale jeho sedmé místo taky asi neodráží
skutečnou výkonnost. Ovšem ten boj od chytu k chytu a kruté tahy v drastickém
převisu imponoval nejlepším. Také argument, že na svěťáku je to přesně tak i s
obtížemi pro menší, je pro nás malé bohužel pravdivý.
Takže Tomáš Mrázek (ROCK PILLARS/OCÚN rval opravdu nadoraz, to byla paráda, jak se
mu napínala každá žilka. Dal však jenom dva topy v kvalifikaci a jeden ve finále.
Vyhrál suverénně. Top v kvalifikaci už nikdo nedal. Jenom Andrej a Stáňa Novák dali
dvě zony. Ve finále Stáňa a Jirka Přibil (BOULDER BAR Praha) dali jeden top a
postavili se na stupně vítězů, Stáňa druhý, Jirous třetí. Pátý skončil Jakub
Hlaváček (TRIOP). V ženách kupodivu konkurovala Věře Kotasové (HUDY SPORT) Lenka
Trnková z Ústí nad Labem (SALTIC), ale na pokusy pak prohrála. Helena Lipenská
(EGGENBERG) po velmi dobrých výkonech skončila třetí.
Výsledky:
muži
1. Tomáš Mrázek, ROCK PILLARS/OCÚN 80 b
2. Stanislav Novák, Brno 64 b
3. Jiří Přibil, BOULDER BAR Praha 52 b
4. Pavel Kořan, TRIOP/VAN GANSEWINKEL 44 b
5. Jakub Hlaváček, TRIOP 40,8 b
ženy
1. Věra Kotasová, HUDY SPORT/ROCK PILLARS 80 b
2. Lenka Trnková, SALTIC/SPOLTRADE GROUP 64 b
3. Helena Lipenská, EGGENBERG 52 b
Pamasportiáda - Majstrovstvá Slovenska v boulderingu 2001
Ivan Doktor Žila, HK Exkrement Martin
Štvrtý ročník sa niesol v znamení noviniek a tak trochu aj rekordov. Štartovalo neuveriteľných 76 pretekárov (63 mužov, 13 žien) , čo je číslo, ktoré sa bude minimálne do ďalšieho ročníka ťažko prekonávať. Na druhej strane, z Čiech štartoval iba jeden(!) závodník, z čoho je nám organizátorom tak trochu smutno. Po prvýkrát sa na Majstrovstvách liezlo novým systémom a bouldre sa hodnotili podľa hierarchie Top - zóna - pokusy - body, teda tak, ako je tomu na Svetovom pohári v boulderingu.
Sobota: Kvalifikáciu začali muži a liezli 5 bouldrov, s nástupom z izolácie, na prelez 5 minút a odpočinok pred ďalším bouldrom 5 min. Pretekári si na nový systém rýchlo zvykli a kvalifikácia mala hladký priebeh. Bouldre rôzneho charakteru, ale vysokej obtiažnosti spoľahlivo určili finálovú 20- tku. Favoriti nesklamali, najlepšie zaliezol M. Repčík- 5 topov, tesne nasledovaný A. Chrastinom- 4 topy, 1 zóna. Prekvapením boli výkony ešte juniora Jula Bucheňa- 4. miesto a vydarený návrat Vlada Strieženca do súťažného lezenia- 5. miesto. Ženská kvalifikácia, na troch bouldroch, naznačila, že o víťazstve sa rozhodne medzi štvoricou- sestry Čintalové, P. Tomanová, K. Fickuljaková. Zuzka Čintalová predviedla, že je z dievčat momentálne asi najsilnejšia a ako víťazka kvalifikácie sa stala favoritkou na celkové víťazstvo. „76 kilometrový“ kvalifikačný maratón sa skončil, príjemne unavení boli asi všetci, ale diáky Maťa Heugera každého rýchlo prebrali. Zábery z Patagónie, ktoré ešte nik vidieť nemohol (chlapci sa z akcie na Torres del Paine vrátili len pred týždňom) väčšinu zúčastnených presvedčili, že niekedy je naozaj lepšie tráviť zimu v telocvični. Maťo, veľmi ti ďakujem, bolo to síce narýchlo a technicky asi nie celkom podľa tvojich predstáv, všetci sa ale z tvojich obrázkov potešili. Tradičná afterparty v Mlyne bola... No, možno by sa mal vyjadriť niekto, kto si pamätá viac, viem len, že konečne lezci aj počtom prekonali miestnych metalistov, že šampanské tieklo prúdom, že zábava bola proste výborná. Pozdravujem najmä Bystričanov!
Nedeľa: Finále. Začali ho dievčatá systémom rovnakým ako v kvalifikácii. Prvý boulder najlepšie zvládla Peťa Tomanová a jediná dala top. Druhý sa liezol na stienke v telocvični a diváci si prišli na svoje. Do záverečného krížového prešahu sa dostali len Katka a Zuzka a obe topovali. Petre boulder moc nesedel a tak bolo pred posledným bouldrom všetko otvorené. Technické, ale silové kroky po lištách a stiskoch všetko rozhodli. Katka Čintalová (MKŠK Modra) jediná udržala topový chyt a prvýkrát sa stala Majsterkou Slovenska v boulderingu. O druhom mieste rozhodol počet pokusov, tých mala Zuzka menej- 2. miesto. Bronz získala Peťa Tomanová (HK Zlaté Moravce). Mužskú finálovú 20 - tku čakala a neminula štvorica asi až príliš tvrdých bouldrov. Prvý - koliečko, si dobre vymyslelo viac lezcov, ale iba P. Doležaj udržal chyt za zónou. V druhom bouldri sa presadili už len štyria borci a top mohli dosiahnuť Marek aj Andrej. Obaja topový chyt iba tečovali a boj o titul pokračoval. Silový prechod cez „hada“ v treťom bouldri sa ukázal byť až príliš tvrdý a na zónu si nesiahol nik. Miro Dvoršták predviedol, že sa stále vyznačuje brutálnou silou a jediný výlezovú lištu udržal. Finále vrcholí, štvrtý boulder rozhodne. Peter Doležaj nastupuje odhodlane, ale únava už robí svoje a do zóny sa mu doliezť nepodarí. Prichádza zkoncentrovaný Andrej, natrieskaná telocvičňa povzbudzuje, Testament počuť až na železničnú stanicu. Na prvý pokus dolezie do zóny a padá. Ďalšie pokusy končia pod zónou, čas letí. Nalieza, zóna, ďalší chyt, Andrej drží top, ale len jednou rukou a padá. Nastupuje Marek a na víťazstvo potrebuje top. Na druhý pokus zóna, ale ďalej to už nejde, všetky sily sú preč. Majstrom Slovenska v boulderingu sa stáva Andrej Chrastina (Sokol Žilina, Boulder bar, A. 9), striebro patrí Marekovi Repčíkovi (Anatomic) a bronz Peťovi Doležajovi (CCC Banská Bystrica).
Juniorskú súťaž vyhrali Julo Bucheň a Katka Čintalová. Na záver už tradične patrí poďakovanie všetkým, ktorí pomohli s organizáciou pretekov (hlavne členovia HK Exkrement) a samozrejme sponzorom. Špeciálne ďakujem Marekovi Repčíkovi a jeho Anatomicu za zapožičanie a stavbu bouldrovej stienky, ďalej Kuchymu a Lukymu za pomoc pri skúšaní bouldrov. (Však má bouldering o tretej ráno svoje čaro?) Na ceny pre víťazov a organizáciu majstrovstiev prispeli: SHS JAMES, PAMAsport, Krytex, Martiner, Fext- bouldrové matrace, Outdoor, Walmark. Všetkým ešte raz ďakujeme.
Štvrtý ročník je za nami a zdá sa, že sa skončil úspešne. Aký bude ten ďalší? Boli by sme veľmi radi, keby sa u nás stretli aj pretekári z Čiech a Poľska a najmä, aby sa podarilo udržať príjemnú atmosféru tohto závodu. Teší nás, že preteky vo Vrútkach nie sú „iba“ súťažou, ale aj miestom stretnutia tých, pre ktorých lezenie v akejkoľvek forme znamená tak veľa. Do videnia o rok!
Výsledky:
muži
ženy
2. Čo by sme mali zmeniť, aby boli preteky kvalitnejšie?
Tento rok chýbali lezci z Čiech, ale už neviem čo zmeniť, veď ste kvôli nim
posúvali termín tak, aby im to čo najviac vyhovovalo. Je to škoda aj pre nich, lebo
kvalitnejšie bouldrové preteky u nich nie sú. Ináč by to možno chcelo postavit ešte
viac zaujímavých stien v telocvični a zlepšit propagáciu, lebo bez médií sa peniaze
a tým aj lepšie výkony k tomuto športu nedostanú.
3. Aký je tvoj celkový dojem z pretekov?
Dojem je veľmi dobrý, vaše preteky stabilne bývali najlepším bouldrovým závodom na
Slovensku, s atmosférou, ktorú vám môžu všade len závidieť. Hovorím
"bývali", lebo v lete sa bude na žilinskom námestí konať dosial nevídaná
akcia, ktorá všetko, čo tu doteraz bolo určite prekoná... Ale latku ste nastavili
hodne vysoko.
Katka Čintalová:
1. Asi prvé víťazstvo v boulderingu vôbec. Ako to vnímaš?
Vnímam to ako každé iné víťazstvo na pretekoch - haha - až na to, že som už
dávno nič nevyhrala. Buď bola predo mnou Zuza, Petra, alebo niektorá z Čiech.
Samozrejme že som šťastná, ale stále mám v hlave tie finálové bouldre a vyčítam
si, že som ich nevyliezla všetky na OS. Boli pekné a ani mi neprišli tažké. Ale to
tak bude stále. Celkovo som spokojná. Na tieto preteky som si dala spolu so sestrou
jeden cieľ a ten sme obidve splnili.
2. Aký máš celkový dojem z pretekov?
Samozrejme, že dobrý. Veď som vyhrala. Bola by hlúposť povedať, že sa mi preteky
nepáčili. Ja mám v podstate rada všetky preteky (ale iba ak neskončím posledná).
Atmosféra bola super, veľa lezcov a najlepšie na tom je, že sa nazbieralo viac žien,
ktoré nám začínajú robiť dobrú konkurenciu.
3. Aké sú tvoje ďalšie lezecké plány?
Chcela by som viac trénovať, akosi ma to začalo viac baviť. Na sveťákoch postúpiť
do semifinále (ked sa to podarilo Zuze, musí sa aj mne), tiež by som chcela ísť
aspoň na jeden SP v boulderingu (v Chamonix sa mi veľmi pozdával). V júni budú
majstrovstvá sveta juniorov v Imste, chcela by som postúpiť do finále. No a
samozrejme, čo to vyliezť na skalách (aj do Blatnice prídem, veď v Jamesáku si
napísal, že sa o dievčence pekne postaráš). Tak čo by som neprišla?
Zuzka Čintalová:
1. Mnohí hovoria, že si silnejšia ako sestra. Prečo si nevyhrala?
Silnejšia som, ale Kata je niekedy prefíkanejšia. Hlavne ked neštartuje z prvých
miest. To je o nej známe. Vo finále som neliezla v takej pohode ako v kvalifikácii. Asi
to bude v hlave. Veď nemôžem stále vyhrávať. To by som bola riadne namyslená.
2. Aký máš názor na systém pretekov a charakter bouldrov?
Celkom sa mi páči rozdelenie na zónu a top. Je to prehľadnejšie a môžem si sama
odhadnúť výsledok. 5 minút na boulder mi tiež vyhovuje, aj keď mi nevadilo, keď sa
kedysi liezlo na OS. Väčšinou aj tak rozhodne ten prvý pokus. Bouldre sa mi páčili,
boli vyrovnané. Mám rada, ked leziem rôzne typy ciest, nie len napr. silové. Nedá sa
povedať, čo bolo tažké. Každý boulder mal prelez a to zanecháva dobrý dojem. Tieto
preteky majú vždy dobrú úroveň, preto sem chodí stále viac a viac ľudí. (alebo
žeby to bolo Mlynom?)
Rasťo Šulík:
1. Aký máš pocit z pretekov a aký je tvoj názor na systém, ktorým sa
závodilo?
Preteky boli fajn. Myslím, že systém je dobrý, hlavne možnosť odlezenia všetkých
bouldrov na jeden záťah a možnosť dosť presného výpočtu štartu jednotlivých
lezcov. Inak celkový dojem čo sa týka prípravy a organizácie bol veľmi dobrý.
2. Prečo si myslíš, že tento systém hodnotenia (top-zóna-pokusy) je
nespravodlivý?
Ja osobne by som nepovedal, že systém hodnotenia je nespravodlivý, ten pocit mala skôr
Katka.. Mne sa len zdá, že systém hodnotenia nie je ideálny v niektorých prípadoch
(je mi jasné, že je to vec osobného názoru, napr. je lepší výkon vyliezť jeden top
z 5 bouldrov, alebo tečovať 5 topov?) o ktorých sme čiastočne hovorili a ďalšie sa
môžu objaviť po preskúmaní výsledkovej listiny, myslím podrobnej, kde sú
poznačené zóny, pokusy, chyty. Rozhodne by som navrhoval špecifikovať v pravidlách
čo je povinný chyt a ako sa musí použiť, alebo zrušiť povinné chyty.
Andrej Chrastina:
1. Zvíťazil si tu vo Vrútkach vlastne prvýkrát. Konečne?
Konečne, a dúfam že nie naposledy.
2. S čím si bol na pretekoch spokojný a naopak, čo sa ti nepáčilo?
V prvom rade musím pochváliť bouldre, ktoré boli podľa mňa perfektne urobené. Tým
myslím hlavne to, že neboli na jedno kopyto (rôzne profily,chyty...) a aj hendykep
výšky bol potlačený na minimum. Je na škodu veci, že neprišli naši českí a
moravskí priatelia, môžu len ľutovať! A aj "mlynárska akcička" bola v
pohode, hlavne aj tým, že sa v nedeľu začalo až v rozumnom čase.
3. Aké máš lezecké plány na tento rok?
Môžem len povedať, že lezecké plány mám!
4. Čo si myslíš o pravidlách boulderingových súťaží a o systéme hodnotenia
top-zóna?
Kedysi som nechápal, čo je to za systém bodovania na SP v boulderingu, ked sa počíta
len top a "nejaká" zóna. A potom som sa zúčastnil jedného kola SP a teraz
ten systém sám podporujem. Vo Vrútkach (a v Šumperku) použitý
"rozšírený" systém sa mi javí úplne super, keď základom je systém
ZÓNA/TOP a dôkladne rozradenie sa docieli bodovým hodnotením. A prečo si myslím, že
je systém Z/T dobrý? Lezec je motivovaný dať TOP za každú cenu, aby jeho pôsobenie
nejaku cenu vôbec malo a neuspokojí sa s nejakým predposledným chytom, prípadne
tečovaním. A aj diváci z toho majú viac. ZÓNA má za úlohu dôkladnejšie
rozradenie. Pre usporiadateľov SP je jednoznačne jednoduchšie posudzovať regulérne
držanie dvoch chytov (a potom riešiť prípadné protesty) a pri niektorých bouldroch
to inak ani nie je reálne ( bouldre cez obrovské štruktúry, kde to každý rieši
inak). Nevýhodou (pre usporiadateľov) je, že musí byť väčší počet bouldrov.
Uznávam, že tento systém nie je absolútne objektívny, hlavne z pohľadu človeka,
ktorý tečoval vo všetkých bouldroch TOP a nakoniec nepostúpil. Ale veď nejde o
ohodnotenie vynaloženého úsilia, ale o dosiahnutie cieľa, ktorým je pri bouldroch
práve TOP. Na +/- sa hrá pri obtiažnosti, ale boulder sa môže pokusovať, koľko to
časový limit a hlavne sily umožnia!
Hasičská veža
Lenka Mičicová, TRIOP Slovakia
|
Napíšem Vám pár riadkami ako sa dá stráviť jedna obyčajná, zimná sobota. Dňa 11. 2. 2001 lezecký oddiel HK Regena Bratislava usporiadal preteky v lezení na umelej stene v hasičskej veži požiarneho zboru hlavného mesta Bratislavy, kde skalní členovia HK Regena chodia neúnavne trénovať. Sponzorom podujatia bol Peter „Salonka“ Salon, HK Filozof z firmy Extrem – materiál pre horolezcov, ktorý vymenil ľadové veže za tie požiarne. Ako dva týždne predtým, kedy u Kaza Vlada Lineka na povale usporiadali tiež bouldrové klubové preteky HK Filozof (mimochodom samotná bohatá účasť 40 členov, svedčí o aktivite), tak v zápale súťaženia pokračovali. Preteky pozostávali z troch disciplín. 1. bouldre 2. lezenie na rýchlosť 3. minimálny počet prešahov na tejto 22 m vysokej stene. Hlavne pri tejto disciplíne stúpla teplota a všetci by v tejto chvíli mali ruky najradšej až po zem.
Uvolnená atmosféra, dobrá nálada a zápal nadšenia s ktorým to všetko títo ľudia robili bol veľmi inšpirujúci. Koniec koncov nešlo o to kto vyhrá, i keď každý dal do pretekania všetku svoju silu a energiu. Šlo predovšetkým o to, aby tí, ktorí majú skutočný záujem o lezenie sa vedeli stretnúť, takto aktívne relaxovať. A keďže to boli závody ako sa patrí, víťazi boli odmenení peknými, hodnotnými cenami. Zúčastnilo sa 18 pretekárov, kde dominoval Vlado Linek, no treba tiež spomenúť Jožka Brtáňa, ktorý mu poriadne šliapal na päty. Bolo tu i bohaté zastúpenie nežnejšieho pohlavia, kde sa zadarilo mne. V kategórii mužov začiatočníkov dominovali domáci požiarnici, víťazom sa stal Vlado Smažák. Najmladším účastníkom bol mladý Kissák ročník 1999 budúca lezecká hviezda, ktorý silnie z čokolády. No všetci podali super výkony. I keď sa zdá v mnohých oddieloch, že zima je pre lezcov, ktorí nelezú zimu a ľady mŕtvym obdobím, dá sa i takto inšpirovať lezúcich členov k aktivite, čo napomôže k skvalitneniu letného lezenia a utuženiu vzťahov v kolektíve. Z podujatia je bohatý filmový a fotografický materiál. Veľká vďaka patrí aj požiarnemu zboru, ktorý umožnil tieto preteky zrealizovať.
Výsledky:
muži
1. Linek Vlado
2. Brtáň Jožko
3. Moťovský Marek
4. Bajana Oto + Cigáň Juraj
ženy
1. Mičicová Lenka
2. Rebrová Andrea
3. Šrobová Erika + Bencová Zuzana
4. Šúttová Anička
5. Kissová Andrea
muži začiatočníci
1. Smažák Vlado
2. Javorský Pavol
3. Drška Rasťo
4. Onduš Peter
5. Nemeček Vít
6. Kiss Tomáš