Genesis
(Jamesák 2001/2)

Mišo Diviak

Zrodenie

Spal som hlbokým a pokojným spánkom. Moje telo bolo skrútené a ruky som mal poskladané na prsiach. V mozgu sa mi striedala absolútna tma s farebnými nezapamätateľnými príbehmi. Bolo mi príjemne teplo acítil som sa bezpečne a pokojne aj napriek vlhkým pachom i ťažkému ovzdušiu. Po nejakom čase som začal vnímať zvuky zvonku, ktoré ma donútili otvoriť oči. Spoza mojej hlavy prenikal tmou neistý sivý lúč svetla. Dostal som neodolateľnú chuť vystrieť si nohy a chrbát. Otvoril som zips na spacáku a hlavou napred som sa vyplazil na ostrý, ľadový, neprívetivý vzduch.

Detstvo a mladosť

Chvíľku som sa len tak triasol a túžil po návrate do vyhriateho páperového lona a zlepenými očami som si obzeral okolie. Postupne som sa ale prebral a začal som uspokojovať svoje fyzické potreby v takom poradí, ako sa hlásili. Nakoniec som sa najedol a napil čajíka zo zadymeného ešusu. Trošku som len tak polihoval, trošku som sa hral, ale stále viac som upieral zrak na veľký kopec nado mnou. Bolo mi jasné, že musím naňho vyliezť. Na vrch sa dalo ísť aj po pohodlnom chodníčku, aj lanovkou. Mohol som sa nechať vyniesť aj na niekoho chrbte – chrbtov bolo pod kopcom dosť. Ale mohol som ísť aj kolmou stenou a ja som sa rozhodol, že ňou pôjdem. Bola totiž nádherná a ja som túžil po dobrodružstve. Bol som totiž veľmi mladý, veľmi silný a nesmierne sprostý. Zbalil som si teda batoh a opustil som svoj zaprdený brlôžtek. Len kým som prišiel pod stenu, tak som si niekoľkokrát narazil zadok.

Dospelosť

Nástup do steny bol - tak ako to často býva - slizký a obrastený machom. Aj moje telo bolo ešte stuhnuté a pohyby ťažkopádne. Bola aj zima a slnko svietilo len na tých, čo boli už hore. Pomyslel som si, že by bolo dobre, keby mi niekto ukázal cestu, ale nakoniec som si vybral vlastnú líniu. Nepríjemný nástup som preliezol bez pádu, hoci keď sa mi občas zazdalo, že mi niekto veľmi povedomý podržal zadok. Stena bola veľmi veľká a možností, ako ju preliezť, bolo veľa. Niektoré pasáže boli krásne, vzdušné a pevné. Vtedy som sa tešil avýskal od radosti. Inde som liezol vo vlhkých, studených a lámavých komínoch a kútoch. Vtedy som sa cítil stiesnene a bál som sa pádu. V najťažších flekoch som sa aj istil a po ich prelezení som cítil radosť a úľavu. Niekedy mi okolo hlavy so zlovestným bzukotom prefrčali kamene, alebo kúsky ľadu. Možno ich niekto zhora hádzal naschvál a možno padali len tak, od „prírody“. Jeden ma aj trafil do hlavy a spadol som o pár metrov nižšie – našťastie som sa istil a mal som prilbu. Aj tak som sa musel z toho pádu a silnej rany do hlavy spamätať a liezť ten istý úsek znovu.

Postupne i na mňa začalo svietiť Slnko, no boli chvíle, keď ho zakryli mraky. Vtedy mi bola zima a ruky som mal skrehnuté. Blížiac sa k vrcholu pociťoval som stále väčšiu únavu a telo som mal stále viac doráňané. Odmenou mi však bol nádherný výhľad na svet podo mnou a pocit slobody, voľnosti, obrovského priestoru okolo mňa.

Staroba akoniec

Keď som doliezol na vrchol, Slnko už bolo len kúsok nad obzorom. Hory a celý svet, na ktorý som zvrchu dovidel, boli v podvečernom svetle nádherné. Pri pohľade naň som bol veľmi šťastný a pokojný, ale vedel som, že je to preto, lebo zhora nevidím všetko, čo sa deje dolu. Vyhovovalo mi to, nechcel som si kaziť náladu. So závanom nočného chladu som si uvedomil, že ma čaká noc. Aj som sa dosť bál – noci v horách bývajú chladné a málokto vie, čo bude ráno. Vedel som však, že striedanie dňa a noci nijako neovplyvním, a tak som sa veľmi nevzrušoval. Našiel som si závetrie a obliekol som si všetko, čo som mal. Povolil som si šnúrky na topánkach a nohy som si dal do batohu. Napriek nechutenstvu z výšky a námahy som schúlený v takmer embryonálnej polohe ešte niečo zjedol a vypil. Potom som už len načúval zvukom vetra a pozeral na nespočetné hviezdy. Zamrzelo ma, že poznám len pár súhvezdí, ale utešil som sa tým, že nemôže byť každý hvezdárom. Postupne sa mi začali zatvárať oči a myšlienky mi nekontrolovateľne ubiehali. Moje schúlené telo, ale aj duch, splývali s prírodou. Zaspal som.

Názov cesty: Genesis, obtiažnosť: priemerne cca VI+, v niektorých úsekoch možnosť smrteľného pádu.
Použitá výstroj avýzbroj: ľubovoľná, odporúčam aspoň jedného dobrého frienda.
Ďakujem všetkým sponzorom za umožnenie tohto zaujímavého športového zážitku.