Nové trendy vo výcviku
Dávno sú preč časy, keď sa slovenské organizované horolezectvo vyvíjalo po jedinej línii na báze prapodstaty alpinizmu, teda lezenia vo veľhorách. Spektrum činností v dnešnom JAMESe je už pomerne pestré, obsahuje výkonnostné lezenie od umelých cez neveľhorské po veľhorské terény, pretekanie v lezení i skialpinizme. Z pohľadu spolku v každom druhu horolezectva dominuje výkonnosť, aj keď pre veľkú časť členskej základne výkonnosť zaujíma až nižšie priečky v ich motivácii a lezeckých ambíciách a aj keď mnoho klubov a oddielov neorientuje svoju činnosť vyslovene výkonnostným smerom.
Už desaťročia sa však viaceré alpské i nealpské národné horolezecké organizácie vyvíjali trocha inak. Ich program ponúka svojim členom aj činnosti, ktoré majú charakter nevýkonnostný, možno až „rekreačný“, ale vykonávajú sa v horách, či veľhorách. A nielenže ponúka, ale ho aj organizačne koordinuje, usmerňuje prostredníctvom na to zriadených sekcií, takže v týchto zväzoch vznikajú skupiny napr. bergvanderov, ktorí vykonávajú vysokohorské pešie alebo umelo zabezpečené výstupy, skupiny „trekárov“, či lyžiarov -skialpinistov, ktorí hľadajú radosť a pohodu vo výstupoch a zjazdoch na „šlapacích“ lyžiach.
Táto skutočnosť našla svoj odraz i pri tvorbe tzv. noriem UIAA pre výchovu a vzdelávanie neprofesionálnych cvičiteľov a inštruktorov. Niekoľko rokov trvajúci proces tejto tvorby komisiou alpinizmu pri UIAA bol zavŕšený v minulom roku uvedením do praxe a tieto normy rozoznávajú štyri metodické kvalifikácie: cvičiteľov alebo vedúcich pre (a teraz zámerne použijem u nás používané výrazy) vysokohorskú turistiku, lezenie na skalkách, inštruktorov horolezectva a inštruktorov pre lyžiarske túry-skialpinizmus. Náš spolok JAMES cestou svojej metodickej komisie tieto normy prijal ako prejav pochopenia snahy UIAA koordinovať proces výchovy dobrovoľných metodických pracovníkov.
V JAMESe je súčasný stav taký, že už viac ako 10 rokov školíme cez Horolezeckú školu JAMES dve z vyššie uvedených kvalifikácií a to cvičiteľov lezenia na skalkách a inštruktorov horolezectva-alpinizmu. Teraz však nejde o školu a jej kurzy. Ide o to, že uvedené medzinárodné normy deklarujú, že v spektre činnosti alpinistických organizácií sú aj nepretekárske, nevýkonnostné činnosti ako vysokohorské lyžovanie-skialpinizmus a vysokohorská turistika, či ak chcete, „bergvanderstvo“. Pravdaže, ani v JAMESe tieto činnosti nie sú neznáme. Vieme, že sa vykonávajú lyžiarske túry, i nevýkonnostné lezenie napr. po tzv. železných cestách, či rozličné tie každoročné montblanky, monterosy. Rozdiel oproti iným organizáciám je, že spolok JAMES sa dosiaľ ešte oficiálne k týmto aktivitám neprihlásil, teda ich z metodického a bezpečnostného hľadiska nijako neusmerňuje, neovplyvňuje.
Je iste iba zhoda okolností, že v priebehu minulého roka sa objavila skupina práve „osirelých“ či „bezprízorných“ turistov na zjazdových lyžiach a pokúšala sa hľadať možnosti oficiálneho uplatnenia tejto činnosti v JAMESe. Aspoň polovica z nich boli aj riadni členovia tohto spolku. Spomínam to preto, lebo chcem poukázať na prejav ich záujmu o oficiálne deklarovanie takejto činnosti, teda so zložkou organizačnou i učebno-metodickou, vrátane výchovy inštruktorov pre toto vysokohorské lyžovanie – skialpinizmus. Rovnako je známa i skutočnosť, že už pred niekoľkými rokmi odčlenila sa od KST skupina vysokohorských turistov a založila si vlastnú organizáciu, zameranú na nevýkonnostné vysokohorské výstupy a tzv. expedičnú turistiku. Vieme tiež, že približne polovica členov i tejto skupiny sú zároveň aj členmi spolku JAMES. A vieme aj, že v oblasti metodiky „odkukávajú“ metodiku horolezectva, lebo však čo iné?!
Vznikol u nás teda stav, že istá časť vysokohorských aktivít, ktoré inde vo svete zastrešujú alpinistické organizácie, vykonáva sa u nás organizovane, či neorganizovane mimo jedinej alpinistickej organizácie, ktorá na Slovensku pôsobí. Je tu otázka, či je to tak správne, či to zodpovedá realite, či to nie je zbytočné odtekanie z mohutnejšieho prúdu do málo významných potôčikov, nehovoriac o metodicko-bezpečnostnom zreteli.
Metodická komisia SHS JAMES sa touto otázkou zaoberala už v septembri a potom i decembri minulého roku a dospela k názoru, že optimálnym riešením pre všetkých zainteresovaných je vytvoriť v SHS JAMES organizačné podmienky pre rozvoj spomínaných dvoch aktivít. Znamená to zriadiť sekcie, ktoré by, koordinované výkonným výborom, spravovali takpovediac vnútorný život týchto skupín, a tieto sekcie primerane finančne zabezpečiť, napr. na začiatku aspoň v sume členských príspevkov, ktoré ich členovia ročne vložia do spolkovej pokladne. Znamená to aj umožniť týmto sekciám, aby prostredníctvom Horolezeckej školy JAMES mohli školiť svojich inštruktorov v súlade s normami UIAA. Znamená to teda dostať tieto aktivity pod metodicko-bezpečnostný vplyv metodickej komisie JAMESu, čo považujem za veľmi dôležité a naostatok to môže znamenať pre spolok JAMES aj istý nárast členskej základne, čo však v tejto chvíli považujem za menej podstatnú vec.
Samozrejme, že názor metodickej komisie má iba poradný charakter a rozhodnúť o takomto, iste dôležitom kroku, môže výkonný výbor, dokonca možno že aj ten až po overení si stanoviska valného zhromaždenia. Týmto príspevkom som predovšetkým chcel problematiku otvoriť verejnosti a vyvolať možno diskusiu, či polemiku, skrátka, dosiahnuť isté názorové ohlasy. Lebo dva-tri signály ešte nemusia znamenať, že načrtnuté myšlienky, smerovanie, sú správne, teda životaschopné. Akékoľvek názorové reakcie, ak sa objavia ktorýmkoľvek s dostupných kanálov, určite prispejú k nájdeniu správneho riešenia.
Marián Šajnoha
Metodická komisia SHS JAMES