SP v ľadovom lezení

Peter Salon

Tak ako to už býva, keď sa nedarí, tak poriadne a presne tak to bolo koncom roku 2000 a začiatkom 2001 nielen s počasím (ktoré bolo abnormálne teplé a o slušných 3adoch sa nám mohlo len snívať), ale aj s chorobami (posádka jedného z aut sa povinne tlačila Rulidom tak ako s lentilkami). Po príprave počas celého roku 1999 aj pri teplote nad +27 stupňov Celzia nasledoval štart na IWC 2000, kde sme pozerali na veci, ktoré treba pre pretekanie ako bača do tuzexu. Samozrejme vyvedení z miery sme ostali aj z toho, že sa preteká povinne bez pútok na čakanoch, a to na základe hlasovania pretekárov profesionálnych tímov (v pravidlách pre rok 2000 nebola o tom žiadna zmienka, pravidlá pre IWC 2001 to už obsahujú), ktorí evidentne všetko mali pripravené na danú alternatívu. Na neoficiálnom nulovom ročníku IWC 1999 sa liezlo ešte s pútkami. Po návrate nastalo obdobie zháňania vecí a ešte výraznejšej prípravy na preteky IWC 2001. To znamená, že počas tréningu sa liezlo častejšie vodorovne ako horizontálne, poprípade dole hlavou, čo v konečnom dôsledku znamenalo nielen rozseknuté čelá, ale aj zabodnuté hroty v stehnách. A tak konečne 26. 12. 2000 odchádza prvá časť extrém teamu (na preteky IWC sme boli prihlásení ako Extrém team, ale usporiadateľom sa to niekde stratilo) do Chamonix, kde počasie malo tiež svoje vrtochy. Takže pokusy o kvalitné výstupy neboli korunované úspechom. Na druhej strane treba spomenúť omrzliny prvého a druhého stupňa a návštevu lekára s hotovostnou platbou vo frankoch. Na nový rok sa stretávame v de l´ Argentier, kde ľady patria k absolútnej špičke, ale totálne leje a to neveští nič dobrého. Postupne sa počasie zlepšovalo, ale len v tom, že prestalo liať. Na teplote sa to neprejavilo, čo znamenalo lezenie za podmienok pripomínajúcich canoning, len opačným smerom po odpadávajúcich blokoch ľadu veľkosti kamióna. To znamenalo veľkú trpezlivosť pri výbere a dlhé nástupy pod ľad, čo nebol vždy úspech nakoľko cez teleobjektív to vypadalo podstatne lepšie ako bola skutočnosť. Gramusat direct pôvodne VI/VI+ podľa nového hodnotenia IV/VI nás vyprevadil už z druhej dĺžky. Tak potešilo aspoň vedľa neho skúšanie M 10, ktorá bola oázou bezpečnosti svojim odistením. Z ľadov sa podarilo za poriadneho dunenia vyliezť Pistoléros a sólom Tahiti Douche, nakoľko istenie bolo zbytočné z dôvodu nemožnosti osadenia istení v ľadových píšťalkách krehkosti porcelánu, ktoré súčasne plnili funkciu výdatnej sprchy. Z tohto dôvodu najlepšie tréningové podmienky poskytoval pätnásťmetrový drevený balkón nášho ubytovania. Po rozlúčení sa s Igorom Kollerom, ktorý sa zúčastnil mítingu v de l´ Argentier, náš kolektív odchádza na Pitztal zrealizovať účasť na IWC, nakoľko jeho termín sa zhodoval s termínom mítingu. Po zdrhnutí z Francúzka pred počasím si robíme nádeje v údolí Pitztalu. Niektoré cesty nám doporučil Max Berger, inak staviteľ ľadovej veže. Pitztall tiež, čo sa týka teploty, sa nepredviedol v lepšom svetle, ale to sme ešte netušili, že dopad to bude mať aj pre nás. Prírodne ľady, ktoré sa dali liezť, boli obliehané ako v stredoveku hrady, a tak bolo úplne normálne, ak sme mali nad hlavou lezúce štyri dvojky a viac. A potom to začalo. Zaplatenie štartovného po preukázaní osobných dokladov zhodujúcich sa s predchádzajúcim odoslaním prihlášok. Tieto formality s bravúrou zvládol couch teamu aj napriek svojím omrzlinám, a tak okrem čiapok s logom IWC a sponzorov sme obdržali aj pásky na ruky pre identifikáciu pretekárov, čo sa ukázalo dôležité nie pre štart na pretekoch, ale pri občerstvení v bufete, čo následne coach, manager a masér-filmuška patrične ocenili až do spoločenskej unavenosti.

S patričným omeškaním (to znamená 60 minút) začalo v bare losovanie štartových čísiel aj pre neprítomných pretekárov z našej západnej hranice. Nasledovalo množstvo informácii o problémoch vrátane tej, že ľad vytvorili nastriekaním snežným delom len pred pár dňami nakoľko skôr to teplotné podmienky nedovoľovali. Ráno pred štartom sme ešte dostali pokyn na izoláciu, v ktorej sme nakoniec skončili len my a naši českí kolegovia. Ostatní sledovali preteky a izolácia sa ich týkala pár minút, kým sa prezlečení nevytratili von. Z kľudu izolácie nás vytiahla až informácia, že sme očakávaní už na štarte, a tak sa kľud premenil na stres. Mano s mačkami v rukách šprintoval na štart nakoľko o diskvalifikáciu sme záujem nemali. Po naviazaní nastupuje do cesty, z ktorej ho dáva dole istiaci rozhodca s otázkou, či je všetko v poriadku. Po tomto netradičnom prerušení sa vracia do cesty a v treťom sektore sa zakusne ako kliešť a začne postupne dozrievať, nakoľko predchádzajúce momenty ho vyviedli tak z miery, že si zabudne chytiť zbrane za hlavice, takže nohy má na rovnakej úrovni ako ruky, čo v ľade s uhlom sklonu 120 stupňov nie je výhra „dozrel“. Pre mňa, ako aj pre ďalších pretekárov, sa stáva osudným ľad-sneh, pretože jeho súdržnosť v niektorých miestach je ďaleko pod hranicou súdržnosti postaveného snehuliaka a tak v druhom sektore sa porúčam dole aj s pretekárskym špeciálom v ruke, ktorý tam bol zabodnutý po hlavu zbrane. Následne chalani zavalia, že z neho treba narobiť plechovky. V tom momente si spomeniem na Igorom Kollerom propagované poltrubky a prebehne mi hlavou, že tu by bodli, ale aspoň o veľkosti tej spomenutej plechovky. Najciteľnejšie sa o tom presviedča Mauro Bole Bubu v semifinále, kde nastupuje so svojím špecialom. Zasekne celý hrot a už sa nachádza na zemi obsypaný snehom. Takže nakoniec nerozhodovali len schopnosti lezcov, ale do značnej miery šťastie, ktoré poriadne potrápil člen teamu Petzl - Charlet Moser. Po finále stál na bedni, ale v semifinále vyletel a pri páde sa mu zachytila jedna zbraň o druhú, ktorá ostala v ceste a umožnila mu pokračovať. A tak Andrej zostal od nás ako posledný v hre, ale len pokiaľ nezaložil zbraň zospodu, následkom čoho sa po zaťažení dvoma rukami vyskytol o poschodie nižšie. Čo treba ešte dodať je skutočnosť, že pobyt v bare stál za to, pretože po tom, čo sa rozkríklo, čo sa tam deje, nebolo snáď človeka, ktorý by to nechcel zažiť. K technickým veciam treba dodať, že IWC sa posúva k pretekom F1, nakoľko teami schovávajú pretekárske zbrane a pod nástup sa prichádza so všetkým skrytým pod vetrovkou. Samozrejme cez topánky s mačkami sú tiež navlečené návleky, ale k týmto podrobnostiam bude iný článok.Výsledky prvého kola IWC Pitztal 2001 :

Oblezené krčmy: Pitztaler Alm, Hexenkasel

Gabo Gašpar - Gabo, Martin Grajciar - Mano, Jaroslav Jančo - Mizuno, Andrej Kolárik - Andy, Peter Salon - Salonka, Jožko Balogh

Výsledky IWC

Pitztal, 1. kolo
muži na obtiažnosť
1. Dulac Daniel, Francúzsko, Petzl Charlet-Moser
2. Husson Stephane, Francúzsko, Petzl Charlet-Moser
3. Lamiche Anthony, Francúzsko, Petzl Charlet-Moser
ženy na obtiažnosť
1. Sansoz Liv, Francúzsko, Petzl Charlet-Moser
2. Papert Ines, Nemecko, Salomon
3. Buchmann Kirsten, Nemecko, Salomon
muži na rýchlosť
1. Tomilov Alexej, Rusko
2. Emmett Tim, Veľká Británia
3. Dulnev Jegor, Rusko
ženy na rýchlosť
1. Kolodkina Margarita, Rusko
2. Okatieva Marina, Rusko
3. Torretta Anna, Taliansko

Val Daone, 2. kolo
muži:
1. Husson Stephane, Francúzsko, Petzl Charlet-Moser
2. Bole Mauro – Bubu, Taliansko, Grivel
3. Dulac Daniel, Francúzsko, Petzl Charlet-Moser
ženy:
1. Sansoz Liv, Francúzsko, Petzl Charlet-Moser
2. Papert Ines, Nemecko, Salomon
3. Pellissier (Kiss) Ildi, Hungary, Simond

Saas-Fee, 3. kolo
muži:
1. Krivošejcev, Jevgenij, Ukrajina, Cassin
2. Byčkov Dimitrij, Rusko, ruský národný tím
3. Dulac Daniel, Francúzsko, Petzl Charlet-Moser
ženy:
1. Papert Ines, Nemecko, Salomon
2. Steurer Elisabeth, Rakúsko, Petzl Charlet-Moser Austria
3. Maureau Stéphanie, Francúzsko, Cassin

Kompletné výsledky pretekov na stránke www.ice-time.com.