Čierne na bielom

Čierne na bielom
Nová ťažká cesta na talianskej strane masívu Mont Blanc

12001bi3.jpg (60266 bytes)

Oblasť Mont Blancu patrí medzi najpopulárnejšie horolezecké ciele v Európe. Čakanie v radoch na niektoré klasické cesty na Grand Capucin alebo Aiguille du Midi v jeho okolí nie je ničím výnimočným. Ale stále sa tu nachádzajú aj miesta, kde nestretnete niekoľko dní a možno aj mesiac horolezca, či turistu. Práve takýmto miestom je údolie na južnej strane Aiguille Noire de Peuterey. Málokto navštívil túto skrytú oblasť, ktorá sa nachádza na talianskej strane nad Courmayeurom a Val Veny. Prístup k nej vedie via ferratou a jedinou chatou tu je refugio Borelli (tiež sa nazýva Refuge de la Noire). Má 30 miest na spanie a jej správca tu nie je stále, a tak nie je potrebné mínať veľké peniaze na ubytovanie a lanovky: je to ideálne miesto pre horolezcov, ktorí majú dobré myšlienky a menej peňazí. Toto malé údolie nevedie nikam, lepšie povedané vedie “iba” k obrovským žulovým stenám, ktoré sa nad ním vypínajú.

Sú tu niektoré veľké steny, ktorých cesty sa nepreliezli už dobrých 20 rokov, pretože táto oblasť je stále neznámou. Jedinou dobre známou cestou je Južná ostroha na Aiguille Noire, klasická cesta v masíve Mont Blancu.

Minulý rok v auguste sa dvaja talianskí horolezci vybrali preskúmať steny v tejto oblasti: Maurizio Oviglia, 37-ročný, známy tým, že objavil väčšinu dôležitých lezeckých oblastí na Sardínii, považovaný za žulového špecialistu Mont Blancu a Gran Paradisa a Talian-Slovinec Erik Švab, 29-ročný, všestranný lezec, ktorý má na svojom konte 300 ciest, vrátane prvovýstupu Never the Same na Tsaranoro Atsimo na Madagaskare.

Tento pár spravil na dva pokusy novú cestu v kolmej a previsnutej JV stene na Pointe Brendel, jeden z vrcholov dlhého hrebeňa na Aiguille Noire, vysoký 3499 metrov. Dvadsiatehotretieho augusta vyliezli prvých 12 dĺžok a potom zlanili dolu. Vrátili sa po dni odpočinku 25. a vyliezli voľne najťažšie dĺžky v prvej časti (7., 11., 12.). Pri postupe zakladali všetky istenia a doliezli až na vrchol Pointe Brendel.

Nová cesta Nero su Bianco má 940 metrov, 19 dĺžok, dlhých až do 60 m, s najvyššou obtiažnosťou do 7b, 8+/9- a povinným lezením do 6b+, 7+. Na istenie použili iba tradičný materiál: skoby, friendy a čoky, žiadne nity, v ceste nechali iba jednu skobu v dĺžkach a štandy.

12001bi1.jpg (12560 bytes)
Erik Švab v 3. dĺžke prvovýstupu Nero su Bianco.
Foto: archív Erik Švab.

Cesta vedie v centrálnej časti steny vpravo od of Via Manera – Meneghin, dovtedy jedinou cestou v tejto stene z roku 1981.

Nero su Bianco je dlhá a náročná voľná cesta s tradičným istením a vysokou obtiažnosťou bez vŕtania nitov a uspokojí každého, keďže sá dá voľne liezť prirodzeným špárovým systémom v obrovskej žulovej stene.

V súčasnej dobe sa v južných stenách Aiguille Noire nachádza veľmi málo ciest a táto oblasť má, ak chcete liezť na žule v masíve Mont Blancu v kľude a za menší peniaz, veľký potenciál do budúcnosti. Týmto prvovýstupom lezci chceli demonštrovať, že aj v roku 2000 je stále možné robiť prvovýstupy vysokej kvality neďaleko domova v neznámych zákutiach Mont Blancu.

Fakty: Mont Blanc, Aiguille Noire de Peuterey, Pointe Brendel, 3499 m, JV stena, prvovýstup “NERO SU BIANCO”, maximálna obtiažnosť 7b, povinné 6b+, 940 m, 19 dĺžok, 23. a 25. augusta 2000 Maurizio Oviglia a Erik Švab, materiál na zopakovanie: skoby KB, LA, u skoby, 2 sady friendov až do Camalot 3, sada čokov, 2 laná 60 m, slučky, prilby. Zlaňuje sa stenou z dobrých skôb (13 dĺžok po 60 metrov), niekoľko zlaňákov je totožných so štandami.

Prístup: z Courmayeura (Taliansko) do Val Veny a potom na chatu Borelli (Refuge de la Noire), 2h. Z chaty po stenu je to 1.5 hodiny (mačky sú potrebné).