Peter Salon
Lezenie v ľade, ale aj mixové lezenie, prežíva obdobie zvýšeného záujmu a Jamesák prináša články nielen o ľadových extrémoch, ale aj rady, ako na to. Pred rokom to boli materiály určené hlavne tým, ktorí už majú skúsenosti, teraz sme pripravili najdôležitejšie informácie pre tých, ktorí chcú s ľadovým lezením začať. V druhej časti prinesieme techniky aj pre pokročilejších, ktorí chcú dosiahnuť vyššiu úroveň alebo skúsiť aj pretekárske lezenie v ľade.
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
| obr. č. 1 | obr. č. 2 | obr. č. 3 | obr. č. 4 | obr. č. 5 | obr. č. 6 |
Základný postoj – je založený na šetrení rúk a prenášaní čo najväčších síl cez nohy, ruky pritom držíme vystreté alebo mierne pokrčené, nohy máme v miernom rozkroku tak, aby sme čo najlepšie udržiavali rovnováhu. Panvu držíme čo najviac pri ľade, chrbát mierne ohnutý, ramená v záklone. Zbrane sú zaseknuté v rovnakej výške zhruba na šírku ramien. Pri tejto pozícii telo najviac oddychuje, lezec si prezrie terén a pripraví si nasledujúce údery čakanom, obrázok č. 1.
Zaseknutie čakana - ideálny úder je vedený pohybom predlaktia a
päste, rameno zostáva nehybné. Hrot čakana smeruje kolmo na ľad. Sila úderu závisí
aj od kvality ľadu a váhy čakana.
- udrieť použitím predlaktia, čakan je v pravom uhle s predlaktím, obrázok č. 2
- zaseknúť čakan pohybom dlane, ktorá zaručí rýchlosť a presnosť, predlaktie
pohyb len doprevádza, obrázok č. 3
Pre dosiahnutie väčšej presnosti je lepšie sa najprv vybraného bodu dotknúť hrotom
čakana až potom sledujúc túto dráhu, bodnúť. Prípadný omyl bodnutia sa nesnažte
korigovať pohybom zápästia do strán.
Zaseknutie hrotov stúpacích želiez (mačiek) – ideálne prebieha len jedným zakopnutím. Rovina stúpacích želiez je zhruba kolmá k ľadu, obrázok č. 4. Ak dôjde k tomu, že päta bude vyššie od tejto roviny, predné hroty sa môžu vypáčiť. Ak hroty odľahčíme, je lepšie pred ďalším zaťažením na tom istom mieste mačky znovu zakopnúť
Uvoľnenie čakana – čakan uvoľňujeme pohybom dopredu a dozadu pre normálny hrot, alebo doprava a doľava pre poltrubkový hrot, obrázok č. 5. Ak sa čakan neuvoľní ani po niekoľkých opakovaných pokusoch, možno použiť dlaň tlakom hore alebo podobrať zbraň palcom a ukazovákom a potlačiť tiež hore, pozor ide to niekedy ľahko, obrázok č. 6.
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
| obr. č. 7 | obr. č. 8 | obr. č. 9 | obr. č. 10 | obr. č. 11 | obr. č. 12 | obr. č. 13 |
Základný postup na jednoduchom povrchu
- v začiatočnej pozícii sú ruky zohnuté, lezec je pritiahnutý k zbraniam, obidve
zbrane sú zabodnuté približne pri hlave obrázok č. 7
- vychýlime telo pod jednu zbraň, druhú vyberieme a zasekneme vyššie podľa možnosti
vystretou rukou, obrázok č. 8
- vychýlime telo pod hornú zaseknutú zbraň, vyberieme spodnú a zasekneme ju vyššie
tak, aby ruka bola napnutá, obrázok č. 9
- urobíme dva malé kroky, obrázok č. 10, paže zostanú napnuté, obrázok č. 11,
pritiahneme sa k zbraniam a sme vo východiskovej pozícii
Výlezy do položeného ľadu – často sa stretávame s výlezom z
kolmého ľadu do položeného až vodorovného hlavne na konci ľadopádov. Tu musíme
dávať pozor, aby nestratili spod kontroly zaseknuté hroty mačiek. Zbrane nezasekávame
príliš ďaleko do položenej časti ľadu.
Paže ostanú napnuté a nohami nastúpame opatrne vyššie, obrázok č. 12. Potom
opatrne vyložíme jednu nohu do položenej časti ľadu, obrázok č. 13, následne
zdvihneme aj druhú nohu.
Taktika postupu s lanom
- nebezpečenstvo pádu ľadu (prípadne aj lezca) – prvolezec musí brať ohľad na
svojho ističa hlavne z dôvodu padajúceho ľadu, ktorý môže spôsobiť nepríjemné
zranenia. Preto sa snažíme umiestňovať istiace stanovištia a liezť tak, aby sme
neliezli priamo nad lezcom na stanovišti. Môžeme to docieliť aj tak, že začneme i
skončíme miernym pretraverzovaním zo stanovišťa.
- pádový faktor – je najvyšší medzi začiatkom a prvým istením, z čoho
jednoznačne vyplýva potreba založiť prvé istenie v prvých metroch od stanovišťa,
aby sme pádový faktor znížili
- zníženie zaťaženia bodov postupového zaistenia pri páde – tieto body
prenášajú pri páde najväčšie sily a keďže istenia v ľade vydržia spravidla
menej ako istenia v skale, snažíme sa tieto sily zmenšovať tzv. absorbérmi šoku,
ktoré sú dnes vyrábané aj podľa percentuálneho zníženia sily, napr. o 20%, 30% a
40%. Absorbér umiestňujeme do kritických istiacich bodov, teda do prvých istení nad
stanovišťom alebo do istení pod ťažkým miestom, kde hrozí pád lezca, pozri
obrázok č. 26.
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
| obr. č. 26 | obr. č. 15 | obr. č. 16 | obr. č. 17 | obr. č. 19 |
Istenia môžeme rozdeliť na prírodné a umelo vytvorené
K prírodným isteniam patria dostatočne veľké ľadové hroty a hlavne prirodzené
ľadové hodiny, ktoré používame podobne ako skalné hodiny prevlečením slučky. Ak k
vytvoreniu prirodzených hodín prekáža len menšia ľadová vrstva, túto môžeme
opatrne preraziť hrotom čakana alebo ľadovcovou skrutkou tak, aby sme neporušili
štruktúru ľadu
Abalakove hodiny – to sú umelo vytvorené hodiny pomocou ľadovcových
trúbkových skôb, väčšinou sa používajú na istiacom stanovišti, prípadne na
zlanovanie. Ich príprava vyžaduje určitú zručnosť, preto je dobré skúsiť
niekoľko vyvŕtať na zemi.
- zaskrutkujte trúbkovú skobu, obrázok č. 15, potom vytiahnuť
- urobte skobou novú dieru tak, aby sa vyvŕtané diery na konci stretli, mali by
zvierať zhruba uhol 60 stupňov a ich dĺžka musí byť aspoň 5 – 6 cm, pri veľkosti
10 cm v kvalitnom ľade takto získame jedno z najpevnejších istení, aké sa dá v
ľade vytvoriť, diery robíme vždy v rovine kolmej na ľad, obrázok č. 16
- vopchajte slučku do jednej z dier a vytiahnite ju druhou dierou pomocou háčika
obrázok č. 17. Háčik dnes majú v ponuke mnohé firmy, ale môžete si ho ľahko
vyrobiť z oceľového drôtika.
Hák (háčik) do ľadu - sa dá použiť na oddych v dĺžke aj ako
istenie s malou nosnosťou (200-300 da N) v kritických miestach. V mixe sa používa aj
ako skoba zatlčená do štrbiny s ľadom. Naznačte dieru hrotom čakana, položte hrot
háka do diery a kladivom ho dorazte, obrázok č. 19, na vytiahnutie háka potiahnite
kolmo slučku a pobúchajte na spodnú časť háka tupou stranou čakana, obrázok č.
20, dôležité je pridržať si slučku, aby ste hák nestratili pri jeho uvoľnení), ak
hák nie je zatlčený celý, napr. z dôvodu príliš tenkého ľadu, môžete prevliecť
slučku cez vyčnievajúcu časť háka, obrázok č. 21.
Trubková skoba - používa sa vo vodnom ľade ako postupové istenie a
na stanovištia. Kvalitné trubkové skoby sa dajú umiestniť jednou rukou bez väčšej
námahy. Vyberte umiestnenie skoby približne v úrovni nad panvou, zavŕtanie skoby je v
tejto polohe najmenej unavujúce, obrázok č. 22. Ak je to potrebné, odstráňte vrchnú
vrstvu ľadu, aby ste sa dostali k homogénnej časti, odokrytá plocha musí byť
dostatočne veľká, aby na konci skrutkovania mohla skoba s okom urobiť ešte úplný
kruh a aby oko dosadlo na ľad. Ak ľad nie je dostatočne hrubý a nie je možné skobu
doskrutkovať celú, použite slučku na zmenšenie páky, obrázok č. 23.
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
| obr. č. 20 | obr. č. 21 | obr. č. 22 | obr. č. 23 | obr. č. 24 |
Istiace stanovištia
Je veľmi výhodné z hľadiska nosnosti stanovišťa vytvoriť ho dvomi Abalakovými
hodinami podľa obrázku č. 24. Ak sú na štande skoby do ľadu, používame ich vždy
najmenej vo dvojici podľa obrázok č. 25. Uzol zaisťuje najvyššiu ochranu pri
pretrhnutí sa jednej slučky alebo vytrhnutí jednej zo skôb.
Nosnosti
Je obtiažne určiť nosnosť istenia v ľade, lebo závisí od spôsobu založenia a
kvality ľadu, napriek tomu je možné určiť hranice nosnosti v homogénnom ľade dobrej
kvality:
- trubková skoba (18 –22 cm): 1200 – 2200 daN
- Abalakove hodiny: 1000 – 2500 daN
- hrot čakanu a hák: 300 daN
Ako predloha na nakreslenie obrázkov slúžil katalóg firmy Charlet – Moser.